VIDEO: Problém s Ficovou praxou posunul výbor Dankovi, 39 kandidátov odobril

Za návrh uznesenia, že expremiér spĺňa podmienky ustanovené zákonom vrátane 15-ročnej advokátskej praxe hlasovali šiesti členovia z radov koalície. Proti boli šiesti opoziční poslanci. K hlasovaniu opozície sa pripojil Rastislav Schlosár z ĽSNS. Pri mene Roberta Fica tak stanovisko výboru nebude. Róbert Madej skonštatoval, že zápis o tomto stanovisku výbor doručí parlamentu na prerokovanie.

Teraz je na predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi (SNS), či do samotnej voľby v pléne zaradí aj Roberta Fica. Úlohou poslancov bude následne zvoliť 18 kandidátov, z ktorých prezident Andrej Kiska vyberie deväť nových ústavných sudcov.

Dvanásť členov postupne odobrilo jednohlasne 39 kandidátov s výnimkou Lucie Kurilovskej, pri ktorej hlasovaní sa jeden poslanec zdržal a jeden bol proti. Všetci kandidáti tak pri hlasovaní v parlamente budú potrebovať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Keďže Robert Fico aj Peter Kresák sľúbili, že sa na hlasovaní nezúčastnia, na posunutie do finálnej osemnástky by malo kandidátom stačiť 75 hlasov.

Dostál opakovane spochybnil Ficovu prax

Rozprava najmä k Ficovej praxe pokračovala po prestávke, ktorá bola určená radeniu sa a namiesto avizovaných desiatich minút trvala takmer 40, a trvala asi 30 minút. Ondrej Dostál v rozprave uviedol, že Robertovi Ficovi do splnenia zákonom predpísanej 15-ročnej praxe chýba 15 mesiacov. Dostál opakovane spochybnil aj v piatok doručené materiály výboru, ktorými chcel Fico dokladovať svoju prax.

Róbert Madej zo Smeru k praxi Fica uviedol, že viacerí kandidáti podľa neho nespĺňajú napríklad podmienku zákonom predpísaného najvyššieho dosiahnutého vzdelania a preto by mal výbor posunúť parlamentu všetkých kandidátov, hoci niektorí podmienky nemusia spĺňať.

Alojz Baránik z SaS uviedol, že kandidátka Eva Fulcová nie je pre výbor problémom a po diskusii sa zhodli, že môže byť posunutá výborom pre hlasovanie v NR SR. Podľa Baránika tak témou ostal už len Fico a jeho prax.

Poslanec Miroslav Beblavý pred prestávkou navrhol, aby výbor hlasoval o Robertovi Ficovi osobitne. Podľa neho nespĺňa podmienky na ústavného sudcu.

Popoludňajšia časť híringu sa začala slovnou roztržkou medzi predsedom výboru Róbertom Madejom a Ondrejom Dostálom.

Dôvodom boli materiály o preukázaní praxe Fica, ktoré doručil výboru. Dostál chcel o týchto materiáloch diskutovať, čo však Madej odmietol s tým, že sa im budú venovať po skončení vypočúvania všetkých kandidátov. Následne Madej odobral Dostálovi slovo a vypol mu mikrofón.

Ficove dokumenty

Materiály, ktoré Fico doručil, majú dokazovať, že spĺňa zákonom požadovanú 15-ročnú prax v právnickom povolaní. Oznámil to Madej, ktorý rozdal doručené materiály k nahliadnutiu.

To, či Fico spĺňa podmienky, spochybňoval práve Dostál. „Trvám na tom, že nespĺňate podmienky,“ odkázal. Fico uviedol, že je na výbore, aby určil, kto spĺňa a nespĺňa podmienky na kandidatúru.

Dostál následne na sociálnej sieti informoval, že materiály, ktoré Fico doručil, sú v skutočnosti články stiahnuté z internetu. Priložil aj fotky týchto dokumentov. Píše sa v nich o súdnom konaní v rokoch 2002 až 2004, v ktorých Fico pôsobil ako právny zástupca rodičov obete. „Ledabolo vytlačené články narýchlo stiahnuté z internetu. Navyše nedokazujúce, že bol činný v právnickom povolaní. Neuveriteľné. Ten človek si z nás robí ‚srandu‘,“ napísal Dostál.

TV Pravda: Expremiér Fico počas vypočúvania výborom.

Procházka sa cíti plne pripravený chrániť ústavnosť

Radoslava Procházku sprevádzali rôzne trapasy aj v minulosti. Po voľbách ako šéf Siete tvrdil, že s predstaviteľmi Smeru nerokoval a neskôr sa ukázalo, že zavádzal. Pred voľbami sa zase slovne dlhodobo vyhradzoval voči vláde a neskôr vstúpil do koalície s tými, ktorých odmietal.

Procházka dnes povedal, že sa cíti plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. „Za poznanie, že mojou úlohou nie je vedenie politickej strany, som zaplatil veľmi vysokú cenu a som rád, že som späť v odbornom prostredí,“ dodal. Procházka sa uchádza o kreslo na Ústavnom súde SR. Na tento post ho nominovali exminister kultúry Marek Maďarič (nezaradený) a Slovenská advokátska komora.

VIDEO: Radoslav Procházka kandiduje za ústavného sudcu na návrh poslanca Mareka Maďariča a Slovenskej advokátskej komory. Vo videu priznal, že s Maďaričom sa pred podaním návrhu na jeho kandidatúru ani nestretol, len si esemeskovali cez tretiu osobu.

„Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám,“ deklaroval Procházka.

Na margo faktu, že sa nedostal na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu kvôli pochybnostiam o jeho integrite, poznamenal, že ho to obohatilo. „O skúsenosť, bez ktorej by som nebol na funkciu ústavného sudcu takto pripravený. Podľa mňa to neznamená doživotný zákaz pôsobiť vo sfére, kde môžem byť užitočný,“ myslí si.

Procházka sa nevyhol ani téme parlamentných volieb v marci 2016, po ktorých vstúpil ako predseda strany Sieť do koalície so Smerom, SNS a Mostom-Híd. „Môj odchod z parlamentu bol učebnicovou ukážkou neslávneho konca. Ak by som sa uchádzal o politický mandát, musel by som tejto téme dať relevanciu. Ale dnes sa uchádzam o robotu, o ktorej som presvedčený, že by som ju robil dobre. V mojich ústavnoprávnych postojoch som preukázal plnohodnotnú integritu,“ uistil. Otázku, ktoré svoje zlyhania považuje za najväčšie, označil za príliš intímnu. Na výzvu, aby rozvinul svoj vzťah k pravde, povedal, že je to kľúčová a základná hodnota.

Medzi jeho motívy kandidatúry na ÚS zaradil vehementné trvanie na rovnosti pred zákonom. Jednou z kľúčových úloh ÚS je podľa Procházku napomáhať predvídateľnosti práva a právnej istote. „Ešte dôležitejšie ako to, čo ÚS povie, je, aby to hovoril konzistentne,“ povedal Procházka s tým, že ako ústavný sudca bude každé svoje rozhodnutie opierať výlučne o text ústavy a pri rozhodovaní bude prihliadať len na odborné argumenty.

Švecová: Za 45 rokov som sa nestretla s ovplyvňovaním mojej osoby

Predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová nezažila za 45 rokov v súdnictve situáciu, keď by ju chcel niekto ovplyvniť, korumpovať či na ňu naliehať. Povedala to pred poslancami Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR v rámci híringu kandidátov na posty ústavných sudcov.

Švecovú nominovali Právnická fakulta Univerzity Komenského, Právnická fakulta Trnavskej univerzity, rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský, Notárska komora SR, predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a Slovenská advokátska komora.

„Som 45. rok vo funkcii a neobrátili sa na mňa ľudia, ktorí niečo žiadali. V tomto smere nie som sympatický človek. Žijem podľa etických pravidiel, v tom smere mám čistý register,“ uistila. Švecová tvrdí, že sa snaží vychádzať z kresťanských hodnôt, chrániť život, zdravie, ľudskú dôstojnosť, manželstvo aj rodinu. „Mám mimoriadny zmysel pre zodpovednosť, komunikáciu s kolegami. Mám miernu povahu, preferujem argumenty pred zvyšovaním hlasu,“ povedala o sebe.

Miroslav Beblavý (nezaradený) poukázal na to, že odkedy je Švecová šéfkou najvyššieho súdu, razantne vystupuje proti svojmu predchodcovi Štefanovi Harabinovi. „Predtým som ale nič také nezaznamenal,“ podotkol.

Švecová potvrdila, že ako šéfka súdu podala viacero disciplinárnych návrhov voči všetkým, u ktorých zistila, že existuje nejaké disciplinárne previnenie, ako prieťahy v konaní či porušenie sudcovskej etiky. „Je logické, že až potom, ako som sa stala predsedníčkou, lebo až teraz mám na to oprávnenie,“ podotkla.

Podľa jej slov v čase, keď sa stala šéfkou súdu, boli tam harabinovci, antiharabinovci a neutrálni. Švecová tvrdí, že nepatrila k žiadnej z týchto skupín.

Na margo nízkej dôvery verejnosti v súdnictvo uznala, že sudcovia miestami majú veľmi zlú povesť. „Ale na druhej strane, je to v povahe našej činnosti. Musíme rozhodnúť, čo nevyvoláva dobrú odozvu u toho, kto prehráva. Treba to preto brať s určitou rezervou. Ale netvrdím, že všetko je v poriadku,“ dodala.

Vernarský musel vysvetľovať, či spĺňa 15-ročnú právnu prax

Na ústavnom súde sa vyskytli prípady rozdielneho rozhodovania v identických skutkových veciach, avšak je ťažké posúdiť, kedy ide o naozaj identické právne problémy. Uviedol to pedagóg na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach Martin Vernarský, ktorý je tiež externým poradcom na Ústavnom súde (ÚS) SR.

Parlamentný ústavnoprávny výbor ho vypočul ako posledného uchádzača o kandidatúru na sudcu ústavného súdu. Nominovala o Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ako aj predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.

„Pokiaľ ide o posudzovanie identity vecí, často aj malá odchýlka prejednávaných vecí môže mať z ústavnoprávneho hľadiska veľký význam,“ uviedol na margo rozdielneho rozhodovania súdu v rovnakých právnych problémoch.

Aj pri tomto kandidátovi mali členovia výboru pochybnosti o tom, či spĺňa podmienku 15-ročnej právnickej praxe. Vernarský argumentoval tým, že sa na akademickej pôde venoval právu. „Osobne nemám pochybnosti, že prax spĺňam, pôsobil som sedem rokov na akadémii, odkiaľ som prešiel na ústavný súd,“ vysvetlil.

Vernarský tiež odpovedal na otázky týkajúce sa jeho akademického pôsobenia, zaoberal sa problematikou samosprávy. „Štát je ten, kto sa správa aj v oblasti vnútornej suverenity v prospech obcí. Myslím si, že štát by mal urobiť maximum pre to, aby obecná samospráva bola funkčná,“ uviedol.

Truban: Na ústavnom súde je nedostatok trestných právnikov

Ústavný súd má nedostatok trestných právnikov. Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Michal Truban, ktorý to spomenul vo svojom príspevku na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. Truban je predsedom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Na post ústavného sudcu ho nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora.

Aj preto je Truban presvedčený, že by bol ako trestný sudca pre ÚS prínosom. „Mojou motiváciou tiež je prispieť k zmenám, ktoré by asi na ÚS boli vhodné. Z pohľadu nás trestných sudcov je nevyhnutné, aby pomery v rozhodovaní boli zastabilizované, aby bola právna istota,“ povedal. Aby ÚS odľahčil, bol by za to, aby neriešil volebné sťažnosti.

Za svoj najväčší úspech považuje stabilizáciu špecializovaného súdu. „A to napriek peripetiám, ktorými si tento súd musel prejsť od svojho vzniku až do súčasnej podoby,“ konštatoval.

Truban priznal, že bol členom komunistickej strany, z ktorej vystúpil až po revolúcii, keď začalo platiť pravidlo, že sudcovia musia byť nestranní.

Podľa Tomašoviča má sudca hľadať spravodlivú rovnováhu

Úlohou sudcu ústavného súdu nie je posudzovať, ktorý z názorov je správny, ale hľadať spravodlivú rovnováhu medzi viacerými názormi. Uviedol to prokurátor Generálnej prokuratúry SR a zároveň kandidát na ústavného sudcu Marek Tomašovič počas vypočúvania pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR. Kandiduje na návrh Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej komory exekútorov.

Tomašovič si myslí, že môže byť pre Ústavný súd (ÚS) SR prínosom, pretože sa vie vcítiť do názorov druhých ľudí. „Ústavný súd totiž často aplikuje zásadu proporcionality, keď sa stretáva s konkurujúcimi názormi na spoločnosť. Úlohou sudcu ústavného súdu nie je to, ktorý z tých názorov je správny, ale aby hľadal spravodlivú rovnováhu medzi viacerými názormi,“ uviedol.

Podobne sa vyjadril k téme kultúrno-etických otázok, podľa neho totiž zasahujú do politickej oblasti a aj tu treba hľadať spravodlivú rovnováhu. V prípade interrupcií by hranicu 12 týždňov nechcel rozširovať, zároveň si nemyslí, že interrupcie sú želateľné, úloha štátu v tejto oblasti by mala podľa neho spočívať vo výchovných opatreniach.

Právny mantinel eutanázií je podľa Tomašoviča daný judikatúrou Štrasburgu a registrované partnerstvá sú vec, ktorá by podľa jeho slov mala byť na Slovensku legislatívne zakotvená. „Slovenská spoločnosť v súčasnom štádiu nie je pripravená na to, aby pochopila prípadné umožnenie adopcií homosexuálnymi pármi,“ odpovedal na ďalšiu kultúrno-etickú otázku.

Svoje rezervy vidí Tomašovič v oblasti ľudských práv. „V doterajšej praxi som s mnohými oblasťami ľudských práv nemal do činenia. Pre mňa by to bola výzva na doplnenie si vedomostí,“ uzavrel.

Ako poradca ÚS sa viem vžiť do úlohy sudcu, uviedol Štiavnický

Poradca Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Štiavnický si myslí, že mentalita poradcu je veľmi silno previazaná s mentalitou sudcu. Aj to je dôvod, ktorým počas vypočúvania na pôde parlamentného ústavnoprávneho výboru vysvetľoval svoju pripravenosť na funkciu ústavného sudcu. Ako kandidáta ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ako aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

„Mentalita poradcu, ktorý radí, sa mi veľmi silno previazala s mentalitou sudcu. Pracujeme veľmi vnútorným previazaním, viem sa vžiť do úlohy sudcu, ale zároveň to považujem za svoju slabinu, že akokoľvek som spolupracoval so sudcami, nikdy som nesúdil,“ uviedol Štiavnický.

V rozhodovacej činnosti by mal podľa neho ústavný súd smerovať viac k hmotným právam. Dodal tiež, že najväčšia zodpovednosť sudcu je voči občianskej spoločnosti a voči sebe samému a svojmu svedomiu.

Štiavnický odpovedal aj na otázku týkajúcu sa nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorého odmietol vymenovať bývalý prezident Ivan Gašparovič, hoci ho zvolil parlament. Podľa neho mal vzniknúť opätovný výklad a nemalo dôjsť k ústavnej sťažnosti. „Ďalším výkladom sa malo dôjsť k tomu, či ho prezident mohol odmietnuť. Ale tým, že pán docent Čentéš bol navrhnutý Národnou radou a odmietol ho prezident, ten spor mal prebiehať na osi Národnej rady, ktorá mala hájiť svojho kandidáta. Mal sa otvoriť koncept ústavnej spolupráce, čiže dovtedy bude Národná rada ponúkať svojich kandidátov, dovtedy bude rokovať s prezidentom, kým sa nezhodnú,“ uviedol s tým, že by to bolo oveľa demokratickejšie a transparentnejšie.

Štiavnický dodal, že súhlasí so zrušením Mečiarových amnestií tak, ako je to naformulované v rozhodnutí ústavného súdu.

Šorl aj o kauze zatknutia aktivistov Greenpeace

Výbor vypočul aj sudcu a predsedu Okresného súdu Prievidza Roberta Šorla. Na post ústavného sudcu ho navrhla Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská advokátska komora a členovia Súdnej rady Slovenskej republiky Ján Havlát, Magdaléna Hromcová, Roman Huszár, Branislav Jablonka a Erika Zajacová. Robert Šorl uviedol, že je schopný zvládnuť túto funkciu, pre svoju predchádzajúcu vedecké a pracovné skúsenosti.

Šorl odpovedal na otázku o rozhodnutí prievidzského súdu o väzobnom stíhaní 12 aktivistov Greenpeace, ktorí vyvesili 28. novembra 2018 na ťažobnú vežu uhoľnej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza transparent. Robert Šorl uviedol, že v tomto prípade on nerozhodoval a musí byť zdržanlivý, čo sa týka rozhodovania jeho kolegov. „Pre mňa je to súdne rozhodnutie, do ktorého ja ako predseda súdu zasahovať nemôžem“. Šorl zároveň kritizoval komplikovanosť náhradných možností väzby, ako napríklad náramky. „V tej lehote, v ktorej máte rozhodnúť, sa to vždy nedá urobiť,“ uviedol.

Šikuta: Mojim prínosom môžu byť skúsenosti z ESĽP

Za jeden z problémov ústavného súdnictva považuje sudca Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta fakt, že senáty v podobnom právnom probléme rozhodujú rôzne. Počas vypočúvania Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR sa viackrát odvolával na svoje skúsenosti z pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Šikutu za kandidáta na ústavného sudcu nominovali právnické fakulty UPJŠ v Košiciach a UK v Bratislave, ako aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

„Môj prínos môže byť zo strany poznatkov a skúseností zo štrasburského súdu,“ uviedol Šikuta a vysvetlil, že čoraz viac Slovákov sa obracia na štrasburský súd, pretože na domácej pôde podľa neho nenachádzajú pochopenie.

Problémom na Ústavnom súde (ÚS) SR je podľa Šikutu aj rozdielne rozhodovanie senátov v podobnom právnom probléme. „Sám ústavný súd rozhoduje rozdielne, ale aj v senáte napríklad traja sudcovia tiež nemajú jednotný názor, to sa stáva. To sa týka veľmi úzko a priamo princípu právnej istoty. Ľudia musia mať mieru istoty, ako bude vec rozhodnutá,“ vyhlásil a zároveň dodal, že za rozdielne právne názory nie je možné sudcov sankcionovať.

Šikuta tvrdí, že sudca nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie, existuje však podľa neho viacero možností, aká situácia môže vzniknúť. „Napríklad pri prieťahoch v súdnych konaniach môže byť problémom identifikovať samotný problém alebo môže vzniknúť problém, že ktorý sudca nesie zodpovednosť za ktoré konkrétne omyly,“ priblížil.

„Vzhľadom na moju prednáškovú a publikačnú činnosť po celej Európe by moje pôsobenie na ústavnom súde mohlo zvýšiť medzinárodnú prestíž tohto súdu“, doplnil Šikuta dôvody svojej kandidatúry.

Ľuboš Szigeti: Nikto ma nikdy neovplyvňoval

Predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti, na ktorom pôsobí už viac ako 30 rokov, sa nikdy nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. Szigetiho nominovala Slovenská komora exekútorov.

„Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako ma rozhodnúť,“ deklaroval Szigeti. Zároveň ako príslušník národnostnej menšiny si nemyslí, že by práva menšín na Slovensku mali byť nejako upravované, považuje ich za štandardné.

Na margo registrovaných partnerstiev povedal, že treba o tom hovoriť, pričom si myslí, že by sme sa mali vybrať skôr liberálnejšou cestou. Na druhej strane problematiku interrupcie považuje za komplikovanejšiu, keďže ide aj o medicínsky problém.

Som pripravený odolávať tlakom, povedal sudca Straka

Sudcu navrhla na post ústavného sudcu Právnická fakulta Trnavskej univerzity. Straka chce podľa vlastných slov prispieť k ochrane občanov a najmä tých slabších. Sudca odpovedal aj na otázky o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia. Podľa jeho slov ide o vážne záležitosti a musia sa k tejto téme vyjadriť aj zástupcovia bežných občanov. Straka je pripravený odolávať akýmkoľvek vonkajším tlakom, či už politickým alebo spoločenským.

„Ja som pripravený odolávať tlakom. Aj na základe povesti, ktorú mám, si neviem ani predstaviť, že by niekto išiel za mnou niečo vybavovať,“ povedal Straka na otázku, ako by odolával prípadným vonkajším tlakom. Na Ústavnom súde SR by vylepšil informovanosť verejnosti o konkrétnych rozhodnutiach. „Nie som veľký zástanca procesov na Ústavnom súde SR, keď sa občania ani nedozvedeli, či boli alebo neboli porušené ich práva,“ doplnil. Podľa Straku sa celý život venuje ochrane slabších, pričom princíp ich ochrany je ukotvený aj v Ústave SR.

Straka považuje otázky o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia za vážne témy. „Pri otázkach o týchto partnerstvách ide o vážne intímne záležitosti, kde sa musia vyjadriť zástupcovia ľudu,“ odpovedal Straka. Sudca by sa nebránil stíhať ani sudcov ústavného súdu, ak by konkrétny človek rozhodoval svojvoľne. Podľa jeho názoru je nutné, aby rovnaké pravidlá platili pre všetkých.

Sopoliga sa venoval novinovým článkom, spájanie s Harabinom odmieta

Uvádzanie medializovaných informácií na pravú mieru. Najmä takto poňal svoje predstavenie na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR kandidát na ústavného sudcu Juraj Sopoliga. K svojmu odbornému životopisu prešiel až potom, ako ho predseda výboru Róbert Madej (Smer) upozornil, že poslanci nemajú dotknuté články k dispozícii.

Juraj Sopoliga je prezidentom Združenia sudcov Slovenska, za ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Sopoliga sa už o post ústavného sudcu uchádzal. V parlamente bol v roku 2014 zvolený za kandidáta, prezident Andrej Kiska ho však nevymenoval.

Vo svojej reči kritizoval Sopoliga najmä informácie v médiách. Odmietol titulok, podľa ktorého bránil Harabina. „Je to pokus vtiahnuť ma do politiky, keďže Štefan Harabin kandiduje na prezidenta. Ja politik nie som a neuchádzam sa o politickú funkciu,“ deklaroval a vyprosil si označovanie ako Harabinov lokaj.

V tejto súvislosti odmietol aj tvrdenie, že v rámci Súdnej rady spolupracoval s Harabinom. Spresnil to, že spolupracoval so všetkými členmi rady, aj s tými, ktorí majú iný názor.

Medializovanú informáciu o tom, že Sopoliga na vyhlásenie sudcov Päť viet kritizujúce stav súdnictva spísal antichartu na obranu Harabina, odmietol. Podľa jeho slov ju napísala sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach, ktorej on predsedal. „Doteraz nikto nezverejnil, čo tento dokument obsahuje. Považujem to za nálepkovanie. To, čo je tam napísané, nebolo nikým spochybnené ako nepravdivé,“ uviedol s tým, že je to prehľad pozitívnych opatrení. „Nie je tam žiadne slovo, že odsudzujeme tých, ktorí prejavili svoj názor na Štefana Harabina. Ak malo 105 sudcov právo prejaviť svoj názor, mali sme to právo aj my,“ deklaroval.

Sopoliga neobišiel ani antidiskriminačné žaloby sudcov pre menšie platy, ako mali sudcovia na špeciálnom súde. Sopoliga tieto žaloby obhajoval a pomáhal s nimi aj kolegom. „ÚS konštatoval, že došlo k platovej diskriminácii sudcov,“ poznamenal. Sudcovia potom žiadali doplatenie mzdy za štyri roky vo výške asi 125.000 eur na hlavu. Že to bolo amorálne, Sopoliga odmieta. „Podanie žaloby je jedným zo základných práv,“ povedal.

Zároveň potvrdil, že od expolitika Daniela Lipšica vysúdil odškodnenie za jeho výroky o amorálnosti žalôb. Vtedajšieho poslanca za KDH žaloval o 10.000 eur.

Na margo nízkej dôveryhodnosti súdnictva povedal, že tieto prieskumy verejnej mienky nepovažuje za objektívne. Poukázal na to, že väčšina respondentov nemá žiadnu skúsenosť so súdmi a vychádzajú len z toho, čo sa dozvedia z médií. „Prieskumy by sa mali robiť len s tými, ktorí poznajú justíciu zvnútra,“ odporučil. Za chybu však označil nízku vymožiteľnosť práva. Príčinu vidí v sudcoch, ale aj v politikoch, ktorí majú vytvoriť pre prácu sudcov ideálne podmienky. „Podmienky, najmä na tých najzaťaženejších súdoch, sú katastrofálne. To je aká zodpovednosť štátu,“ pýtal sa.

Sluk: Nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania súdov

Rozhodovacia činnosť súdov nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná, nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania. Uviedol to predseda senátu Najvyššieho súdu (NS) SR Marián Sluk počas vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

„Myslím si, že ide skôr o štúdium, výklad legislatívy. Chybou nie je to, ak počas nejakého obdobia dochádza k rôznym rozhodnutiam, rozhodovacia činnosť nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná,“ odpovedal na otázku týkajúcu sa súdnych prieťahov.

Podľa jeho slov je výskyt rodinných väzieb na súdoch prirodzený, napríklad, keď sa ľudia na súdoch spoznajú. „Prirodzene sa nejaká väzba vyskytne. Zrejme neviem ovplyvniť to, koľko väzieb sa vytvorí, ale nejaká percentuálna výška by mohla byť regulovaná,“ uviedol.

Členov výboru zaujímal aj jeho názor na sudcu Štefana Harabina, Sluk ho v minulosti podporil v kandidatúre na predsedu NS. „Pristupujem k človeku ako k nepopísanej tabuli, zastávam názor, že pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do súťaže, malo by to byť umožnené každému. Každému som umožnil, aby sa v tej súťaži mohol zúčastniť. Nič iné v tom nebolo,“ doplnil.

Sluk doplnil, že svoju nezávislosť a odbornosť deklaruje viac ako 20-ročnou sudcovskou praxou na všetkých stupňoch súdov.

Pitoňáková: Rozhodnutia ÚS by mali byť riadne odôvodnené

Tretí deň vypočúvania záujemcov o post ústavného sudcu odštartovala advokátka Zuzana Pitoňáková. Podľa jej slov by najdôležitejšie malo byť riadne odôvodnenie rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR. Za kandidátku na ústavnú sudkyňu ju navrhol poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd). Vie si predstaviť debatu v médiách, kde by sudcovia ÚS mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia.

Pitoňáková počas vypočúvania na Ústavnoprávnom výbore NR SR uviedla, že niektoré rozhodnutia ÚS by mali byť lepšie odôvodnené vzhľadom na právo na spravodlivý proces. Zároveň však dodáva, že neopodstatnené sťažnosti ústavný súd zaťažujú, vie si predstaviť osvetu medzi advokátmi. „Aby svojím klientom nedávali nádej, že ústavný súd je ten, ktorý vyrieši ich problémy,“ doplnila.

Lepšiemu vysvetľovaniu dôležitých rozhodnutí by podľa Pitoňákovej mohlo pomôcť vystupovanie v médiách. „Debata za okrúhlym stolom po nejakom dôležitom rozhodnutí by možno bola akceptovateľná, aby bolo širokej verejnosti bližšie vysvetlené rozhodnutie, aby sa právo priblížilo občanom Slovenska,“ poznamenala.

„Ochrana ľudských práv je to, čomu som sa chcela venovať celý svoj profesionálny život,“ uviedla Pitoňáková pri predstavení svojej predchádzajúcej činnosti.

Na otázku, týkajúcu sa ochrany nenarodených detí, kandidátka odpovedala, že pokiaľ by štát vytvoril pre ženy, ktoré sú mladými slobodnými matkami, lepšie ekonomické podmienky, menej z nich by uvažovalo o interrupcii.

I keď ju na kandidatúru navrhol poslanec za Most-Híd, vylúčila svoju previazanosť s vládnou koalíciou. Uviedla, že s politikou nemá nič spoločné.

Fico spojil súd s politikou

V stredu pred výborom vystúpil aj expremiér Robert Fico. Uviedol, že by rád zvýraznil politický charakter aktuálneho diania. „Pokúšame sa vytvoriť obraz, že tvorba ústavného súdu nemá nič s politikou. Klameme samých seba,“ povedal Fico. Dodal, že tento politický akt je taký silný, že v zahraničí vznikla tradícia, že súčasťou ÚS sú aj bývalí politici. „Nerobme obraz, že ak na Slovensku zvýrazňujeme politický charakter tvorby ÚS, robíme niečo zlé,“ povedal Fico.