Nejasnosti okolo možnej Ficovej kandidatúry na post ústavného sudcu pretrvávajú. Danko odmietol rozhodnúť o tom, či predseda najsilnejšej politickej strany spĺňa podmienky na funkciu sudcu. „Vyzval som ústavnoprávny výbor, aby rokoval až do prijatia záveru v súvislosti s dĺžkou praxe kandidáta na sudcu Ústavného súdu Roberta Fica, a to, či už s pozitívnym, alebo negatívnym výsledkom,“ vyhlásil Danko. Každý kandidát má podľa neho právo na to, aby bol vypočutý a príslušný výbor je povinný rozhodnúť, či spĺňa, alebo nespĺňa podmienky. Pokiaľ výbor nerozhodne v celom rozsahu, podľa šéfa Národnej rady nebude možné voliť v jej pléne ústavných sudcov.
Pod patovú situáciu sa podľa Danka podpísal aj poslanec Peter Kresák (Most-Híd), ktorý sa ako jeden z kandidátov na ústavného sudcu nezúčastnil na hlasovaní. Danko uviedol, že upozorní Kresáka, aby si splnil všetky povinnosti ako člen ústavnoprávneho výboru. „Pokiaľ je poslanec Peter Kresák členom výboru, nemá priestor na alibistický postoj. Svojím postojom totiž vytvára nerozhodnú situáciu na výbore,“ píše Danko v stanovisku. Kresák si podľa jeho slov musí byť vedomý toho, že nepárny počet členov príslušného výboru nie je svojvoľný. „Nehovoriac o tom, že ak chcel konať čisto a transparentne, bol poslanec Kresák povinný sa svojej funkcie v príslušnom výbore vzdať,“ dodal Danko.
Predseda parlamentu a šéf SNS zároveň zdôraznil, že jeho strana nebude dávať svojim poslancom žiadny pokyn, ako majú hlasovať. „SNS bude mať voľnú ruku aj pri voľbe ústavných sudcov. Nebudeme dávať žiadny pokyn. Poslanecký klub nebude vyberať mená, budú mať voľnú ruku. Takže ja neviem, kto bude ako voliť,“ uistil Danko v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Problém nemá ani s verejnou voľbou kandidátov, ak by sa na tom koaliční partneri dohodli. „Mne je to úplne jedno. Ja som za to, že môžeme rukami-nohami hlasovať za kohokoľvek, nemám tajnosti,“ skonštatoval.
Kresák už týždeň pred vypočúvaním deklaroval, že sa hlasovania výboru nezúčastní, pretože by sa rozhodovaním o svojich protikandidátoch dostal do konfliktu záujmov. Aj keď Dankove výčitky odmieta, aby potvrdil svoju nezaujatosť a nestrannosť, rozhodol sa na jeho pripomienky reagovať opustením výboru. „Vzdám sa členstva vo výbore na začiatku schôdze parlamentu,“ avizoval Kresák. Ústavnoprávny výbor bude tak musieť opätovne hlasovať o tom, či zaradí Fica na hlasovanie do parlamentu, ktoré je naplánované na koniec týždňa.
Ficovu kandidatúru na funkciu ústavného sudcu podporil aj predseda vlády Peter Pellegrini (Smer). „Nemám pochybnosť, že by Robert Fico po nástupe na Ústavný súd nebol schopný okamžite sa vysporiadať so svojou politickou minulosťou a plne sa venovať v zmysle ústavy tomu, čomu sa má venovať sudca tejto inštitúcie,“ vyhlásil v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Poukázal najmä na to, že v zahraničí nejde o ojedinelý prípad. „Vo Francúzsku či v Rakúsku je veľa príkladov, keď priamo aktívni premiéri a politici, ktorí takisto predstavovali silných politických hráčov, nakoniec išli na ústavný súd a nikto nepochybuje o tom, že rozhodujú správne, ba dokonca si myslím, že nie je na škodu veci, ak by na ústavnom súde okrem ľudí, ktorí celý život prežili na súde alebo na zastupovaní pri nejakých súdnych sporoch, bol aj človek, ktorý bol na strane tvorby legislatívy a ktorý toľkokrát stál na čele štátu,“ vysvetlil premiér. Podľa neho by štátnik na pozícii sudcu mohol fungovanie Ústavného súdu obohatiť.
Ústavnoprávny výbor minulý týždeň v piatok po troch dňoch vypočúvania kandidátov neprijal k Ficovej kandidatúre žiadne stanovisko. Opozícia mu vyčítala, že nemá dostatočnú prax. Podľa nej šéfovi Smeru chýba 15 mesiacov k povinnej 15-ročnej advokátskej praxi. Za to, že Fico formálne zákonné podmienky spĺňa, hlasovalo šesť koaličných poslancov, proti bolo šesť opozičných. Zároveň neprešiel ani návrh, že Fico podmienky nespĺňa. Predseda výboru Róbert Madej (Smer) skonštatoval, že zápis o tomto stanovisku výbor doručí parlamentu na prerokovanie.
V polovici februára na Ústavnom súde končí až 9 z 13 sudcov. Ak sa parlamentu dovtedy nepodarí zvoliť za nich náhradu, bude súd nefunkčný. Minulý týždeň sa pred ústavnoprávnym výborom predstavilo 40 kandidátov na post sudcu. Výbor mal za úlohu skontrolovať po ich vypočutí, či všetci uchádzači splnili kvalifikačné kritériá. Pri 39 kandidátoch, o ktorých poslanci výboru hlasovali jednotlivo, vždy jednohlasne konštatovali, že podmienky spĺňajú. Výnimkou bola rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská, pri ktorej hlasovaní sa jeden poslanec zdržal a jeden bol proti.
Na rade je plénum parlamentu, ktoré si v tajnej voľbe musí vybrať 18 uchádzačov. Každý z nich musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Posledné slovo má prezident, ktorého úlohou bude vybrať si z nich deviatich. Tých potom vymenuje za nových ústavných sudcov.