Katolícki biskupi majú zasahovať do tvorby zákonov

Politológ Juraj Marušiak upozorňuje, že toto by bolo v rozpore s Ústavou SR. Okrem toho Gálova iniciatíva spustila menšiu lavínu. O slovo sa prihlásili ďalšie náboženské spoločenstvá, ktoré chcú mať rovnaké postavenie ako katolíci.

Návrh na úpravu legislatívnych pravidiel vlády podal minister Gál v polovici januára, jeho pripomienkovanie sa skončí dnes. „Ide, samozrejme, len o návrh a všetky pripomienky, ktoré budú vznesené, budú náležite vyhodnotené,“ reagovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová na otázku Pravdy, prečo minister takúto zmenu navrhol.

V súčasnosti k pripravovanej legislatíve predkladajú pripomienky napríklad ministerstvá, Úrad vlády, Národná banka Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad, Generálna prokuratúra, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávnych krajov SK8 a v niektorých prípadoch aj zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov.

Takúto možnosť majú tiež mimovládne organizácie aj bežní občania. Najprv však musia predložiť minimálne 500 podpisov ľudí, ktorí konkrétnu zmenu žiadajú. V tomto postavení je v súčasnosti aj KBS a iné cirkvi. Ak však Gálov návrh prejde, katolícki biskupi získajú výhodnejšiu pozíciu.

Neštandardný krok

Podľa politológa Juraja Marušiaka by bol takýto krok veľmi neštandardný. „Cirkev nie je orgánom štátnej správy, nie je ani orgánom samosprávy. Treba si uvedomiť aj to, že Ústava SR hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo ani na žiadnu ideológiu, čiže ak by toto právo získala jedna cirkev z tých mnohých, ktoré sú na Slovensku zaregistrované, bol by to krok, ktorý by bol podľa môjho názoru v rozpore, ak nie priamo s ústavou, tak určite s jej duchom,“ nazdáva sa politológ a dodáva, že ak by takéto právo získala katolícka cirkev, nárokovať by si ho mohli aj ďalšie registrované cirkvi.

To sa už v súčasnosti aj deje. Stanovisko vydala ekumenická rada, ktorá združuje 13 registrovaných cirkví. Aj tá chce rovnaké postavenie ako katolícki biskupi. „Pokladáme za primerané, aby sa KBS a Ekumenická rada cirkví, prostredníctvom ktorej môžu svoje stanoviská komunikovať všetky ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti, stali povinne pripomienkujúcimi subjektmi, a tak prispievali k spoločnému dobru všetkých obyvateľov Slovenskej republiky,“ znie vo vyjadrení, ktoré podpísali predseda KBS Stanislav Zvolenský, emeritný generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel.

Záujem o možnosť pripomienkovať návrhy zákonov má aj Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.

Ministerstvo spravodlivosti neodpovedalo na otázku Pravdy, či do svojho návrhu zahrnú aj iné cirkvi. „Okrem KBS žiadne iné náboženské organizácie/in­štitúcie neiniciovali v čase prípravy návrhu zákona ministrovi spravodlivosti túto požiadavku,“ tvrdí Drobová.

Zaradenie cirkví do pripomienkovania nemusí byť dobrý nápad

Marušiak upozorňuje, že ani zaradenie viacerých cirkví do procesu pripomienkovania nie je najlepší nápad. „Opakujem, Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo. Samozrejme, cirkvi môžu prezentovať svoje výhrady a pripomienky rovnako ako ostatní občania, ako iné občianske združenia. Nevidím žiadny dôvod, prečo by práve cirkvi mali byť privilegované a dostať sa na úroveň orgánov štátnej správy,“ podčiarkol politológ.

Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv hovorí v tomto prípade o diskriminácii. „KBS je nevolený orgán, ktorý zastupuje iba jednu z registrovaných cirkví, návrh je teda diskriminačný voči ostatným registrovaným cirkvám aj voči občanom a občiankam, ktorí sú bez vierovyznania,“ mieni Weisenbacher. Podľa jeho názoru by nepomohlo ani to, ak by sa namiesto KBS stala účastníkom pripomienkovania Ekumenická rada cirkví. „Nemyslím si, že náboženské organizácie by tam mali mať zastúpenie. Pravdepodobne by sme potom žiadali zastúpenie aj my ako občianske združenie. Koniec koncov, niektoré cirkevné organizácie majú extrémne málo členov a členiek, existujú mimovládne organizácie, ktoré ich majú viac. Nemyslíme si, že je toto správna cesta,“ uzavrel Weisenbacher.

Inštitút ľudských práv už spustil verejnú výzvu, pod ktorú zbiera podpisy, a ktorou žiada ministra Gála, aby rešpektoval sekulárny a demokratický charakter Slovenska a túto zmenu nepredložil do ďalšieho konania.

Biskupi sa k zákonom vyjadrujú pravidelne

KBS sa k zákonom vyjadruje pravidelne. Napríklad vlani v januári ju označil rezort pôdohospodárstva na Facebooku za jeden z dôvodov, prečo meškalo prijatie zákona „zviera nie je vec“. Práve KBS mala protestovať proti tomu, aby zvieratá získali v legislatíve postavenie cítiacej bytosti. Hovorca biskupov sa vtedy proti kritike ohradil a konštatoval, že išlo len o právnu terminológiu a prijatiu novely nekladú žiadnu prekážku.

Iný prípad rezonoval na jar 2017. KBS vtedy pripomienkovala správu o plnení úloh z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 – 2017. Biskupom sa nepozdávalo, že by školské osnovy mali obsahovať povinné témy súvisiace s výchovou v duchu humanizmu. Konferencia biskupov sa v argumentácii opierala o preambulu ústavy, v ktorej sa Slovensko hlási k cyrilo-metodskému duchovnému dedičstvu, a humanizmus je údajne ideológia v rozpore s týmto odkazom. Táto pripomienka v rámci konania akceptovaná nebola, za hlavu sa navyše chytali viacerí odborníci aj historici, ktorí biskupom odkázali, že humanizmus je filozofia hlásajúca úctu k ľudskej osobnosti a v žiadnom prípade nie je v rozpore s kresťanstvom.