Poslanci hovorili aj o zlučovaní vysokých škôl. Viacerí sa zhodujú, že by bolo v prospech vysokoškolského vzdelávania, keby sa vytvárali konzorciá. „Je v našom záujme, aby vznikali konzorciá,“ reagovala ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS). Nazdáva sa, že školám treba dohovárať, aby sa „zlučovanie začalo diať“.
Zo správy vyplýva, že na Slovensku v roku 2017 pribudli zahraniční študenti. Oproti roku 2016 ide o 8,6-percentný nárast, čo predstavuje 889 študentov. Vlani však ubudlo vysokoškolákov, a to o 10 966, čo je pokles o 7,45 percenta. Celkový počet študentov v roku 2017 bol 136 684, z toho 80 566 žien. Podľa ministerky je za poklesom demografický vývoj. Šéf školského výboru Ľubomír Petrák (Smer) upozornil, že trend poklesu ešte bude zrejme ešte chvíľu pretrvávať.
Najviac študentov verejných vysokých škôl v prvých dvoch stupňoch študovalo v spoločenských vedách, náukách a službách, a to 44,25 percenta. Podiel žien na celkovom počte vysokoškolských študentov vlani dosiahol 58,94 percenta, v prípade doktorandského štúdia 47,79 percenta. Podiel žien študentiek na súkromných vysokých školách bol 62,51 percenta.
„V priebehu roka 2017 riadne skončilo vysokoškolské štúdium na verejných a súkromných vysokých školách 46 595 študentov, z toho 29 188 žien, čo predstavuje medziročný pokles o 10,81 percenta, teda o 5 650 absolventov,“ uvádza sa vo výročnej správe. Pod tento stav sa podľa rezortu školstva relatívne rovnomerne podpísali absolventi dennej formy štúdia, ide o medziročný pokles o 3018, ako aj absolventi externej formy, v tomto prípade ide o medziročný pokles o 2632 absolventov.
O štúdium na vysokej škole v prvom stupni a v spojenom prvom a druhom stupni sa uchádzalo 37 564 uchádzačov zo SR, čo je medziročný pokles o 3 980 uchádzačov. „Títo uchádzači o štúdium podali spolu s cudzincami 69 174 prihlášok, čo je najnižší počet za ostatné roky. Z úspešných uchádzačov sa na štúdium zapísalo 33 273, z toho 29 920 osôb štátnej príslušnosti SR a 3353 cudzincov,“ píše sa v materiáli.
Priemerný plat zamestnanca verejnej vysokej školy v roku 2017 bol viac ako 1 196 eur, čo je o 5,38 percenta viac ako v roku 2016. „Priemerný plat vysokoškolského učiteľa verejnej vysokej školy vlani bol vyše 1 513 eur, čo je o 5,33 percenta viac ako v roku 2016,“ uvádza sa vo výročnej správe. V roku 2017 bol priemerný plat profesora verejnej vysokej školy vyše 2 228 eur, čo predstavuje nárast o 4,61 percenta.
Veková štruktúra profesorov a docentov vysokých škôl sa medziročne významne nezmenila. Medián veku vysokoškolského učiteľa vo funkcii profesora bol 63 rokov.
V schválenom rozpočte na rok 2017 bola na vysokoškolské vzdelávanie, vedu a sociálnu podporu študentov vysokých škôl v kapitole ministerstva vyčlenená suma 481 803 593 eur. „Z uvedeného objemu finančných prostriedkov bola pre vysoké školy vyčlenená suma 475 776 678 eur. Podpora vysokoškolskej vedy a techniky v rámci finančných prostriedkov vyčlenených na vysoké školstvo v kapitole ministerstva v roku 2017 predstavovala 157 605 365 eur,“ uvádza sa v materiáli.
Celkové náklady verejných vysokých škôl v roku 2017 v hlavnej činnosti predstavovali 712 463 619 eur a celkové výnosy verejných vysokých škôl v hlavnej činnosti boli 722 431 134 eur. Vlani skončilo s kladným výsledkom hospodárenia svoje hospodárenie 16 verejných vysokých škôl.