Brexit: Slovensko už počíta budúce straty

Výsledkom by bol pokles priemyselnej produkcie a zrejme aj prepúšťanie v slovenských fabrikách. Na tvrdý brexit sa už chystá aj slovenská vláda. "Každým dňom je možnosť odchodu Británie bez dohody reálnejšia,“ povedal v stredu po rokovaní vlády minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Pripustil, že treba rátať so zhoršením situácie. Aj preto jeho rezort pripravil dokument s 23 opatreniami. Do 15. februára by mala byť na stole konkrétna legislatíva, takzvaný zákon lex brexit.

"Slovensko je pripravené na všetky varianty brexitu,“ povedal premiér Peter Pellegrini. Prioritou je podľa premiéra to, aby nebol negatívne ovplyvnený život Slovákov a Sloveniek žijúcich vo Veľkej Británii. Rovnaké podmienky bude Slovensko garantovať Britom u nás. "Chceme motivovať občanov, aby zvážili návrat do vlasti,“ dodal premiér.

Ak do 29. marca tohto roku nebude uzatvorená konkrétna dohoda, budú sa vzájomné vzťahy riadiť pravidlami pre takzvané tretie krajiny – teda štáty mimo únie. A to až do chvíle, kým nebude konkrétna dohoda na svete.

Viaceré analýzy ukázali, že pokles exportu do Británie môže mať z krajín strednej a východnej Európy najväčší negatívny dosah práve na Slovensko. "Táto zraniteľnosť je dôsledkom relatívne vysokého podielu slovenského vývozu do Spojeného kráľovstva na hrubom domácom produkte (HDP) a extrémna otvorenosť slovenskej ekonomiky,“ píše sa v dokumente. V roku 2017 vyviezlo Slovensko do Británie tovar v objeme 4,447 miliardy eur. Výrazne dominovali osobné autá, iné vozidlá a autosúčiastky. Predvlani predstavoval ich export takmer 3,5 miliardy eur. Nasledovali výrobky strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu.

"Ekonomika sa spomalí najmä kvôli poklesu priamych exportov zo Slovenska do Británie, relatívne malý príspevok predstavujú nepriame exporty cez našich obchodných partnerov a výpadok produkcie Jaguar Land Rover,“ dôvodí ministerský materiál.

Tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 percenta HDP, vyrátal Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií. Zo štátnej kasy by tak vypadlo minimálne necelých 680 miliónov eur. V prípade odchodu Britov z únie s dohodou, teda pri takzvanom mäkkom brexite, sa negatívne dosahy vyšplhajú na 0,4 až 0,9 percenta HDP.

Odhady medzinárodných inštitúcií predpovedajú v prípade tvrdého brexitu pokles hospodárskeho výkonu Slovenska v rozmedzí 0,3 až 1,9 percenta HDP. V prípade mäkkého brexitu od 0,1 do 0,6 percenta HDP. Podobné čísla sa odhadujú aj pre eurozónu. Veľká neistota je vzhľadom na clá. Nateraz totiž neexistuje dohoda o ich výške. Neistý je aj vývoj libry.

Výpadok zo štátnej kasy

Počítať treba aj s výpadkom príjmov do štátneho rozpočtu na daniach a odvodoch. Štrukturálny výpadok príjmov dosiahne v dlhodobom horizonte 0,2 až 0,5 percenta HDP. Teda minimálne necelých 200 miliónov eur. Rátať však treba aj s vyšším číslom.

"Z odvetvového hľadiska možno negatívny vplyv očakávať predovšetkým na export automobilov, ktorý tvorí takmer 40 percent exportu na Britské ostrovy,“ upozorňuje vládny dokument. Británia je totiž naším ôsmim najväčším exportným trhom. Mieri tam 6 percent slovenského vývozu. Po odchode Britov sa vzájomné obchodné vzťahy budú riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

"Negatívny dopad pre SR v prípade tvrdého brexitu budú mať tarifné a netarifné prekážky, keďže slovenský export do Spojeného kráľovstva je relatívne významný a najväčšiu časť exportu tvoria osobné autá, ktoré by boli zaťažené relatívne vysokými clami aj netarifnými prekážkami a z nich vyplývajúcimi nákladmi,“ upozorňuje dokument.

Počítať však treba aj s vyššími odvodmi do európskej kasy. Celkový rozpočet EÚ na programové obdobie 2014 – 2020 je 1 082 miliárd eur. Na politiku súdržnosti z toho ide 351,8 miliardy eur. Pritom pre Slovensko je to celkovo 15,3 miliardy eur.

"V prípade odchodu Spojeného kráľovstva bez dohody sa javí ako najpravdepodob­nejšia alternatíva nahradenie, resp. dofinancovanie príspevku Spojeného kráľovstva ostatnými členskými štátmi EÚ do rozpočtu EÚ,“ tvrdí materiál ministra zahraničných vecí. V takomto prípade by sa musel dofinancovať britský príspevok ostatnými členskými štátmi. To by pre Slovensko znamenalo finančnú záťaž až do roku 2023.

Čo bude s ľuďmi?

Riešiť bude treba nielen situáciu slovenských občanov, čo zostanú na ostrove, ale aj tých, ktorí sa budú chcieť vrátiť. "V prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody by občania EÚ, vrátane občanov SR, neboli viac chránení pravidlami EÚ o voľnom pohybe osôb a začala by sa na nich vzťahovať britská vnútroštátna legislatíva,” píše sa vo vládnom dokumente. Londýn už vyhlásil, že aj v prípade odchodu bez dohody ponechá európskym občanom žijúcim v krajine podobné práva ako v prípade dohody. V každom prípade ich však čaká žiadosť o štatút usídlenia. O ten sa budú môcť prihlásiť cez mobilnú aplikáciu už od 30. marca tohto roka. Za žiadosť sa bude platiť, a to 65 libier – teda 74 eur pre dospelých a 32,50 libry (37 eur) pre deti do 16 rokov. Bezplatná bude žiadosť len pre tých, čo majú v Británii trvalý pobyt.

Po brexite však treba počítať aj s nárastom počtu navrátilcov. Preto možno očakávať nápor na sociálny systém. Vládny dokument však počíta aj so zamestnaním vracajúcich sa ľudí v automobilovom priemysle, kde stále chýbajú ľudia.

Rátať však bude treba aj s dosahmi na tento sektor. V prípade, že by došlo k znižovaniu počtu zamestnancov v slovenských automobilkách, ministerstvo práce počíta s ich zamestnaním v rámci takmer 80-tisíc voľných pracovných miest na slovenskom pracovnom trhu. Vyriešiť bude treba aj uznávanie diplomov. Pritom kvalifikácie uznané podľa európskej legislatívy zostanú platné aj naďalej. Po brexite sa bude vzdelanie posudzovať podľa zákonov oboch krajín. Dá sa predpokladať podobný postup, ako pred vstupom Slovenska do únie.

TV Pravda: Brexit bude dramatický (vysielané 11.1.2019)