Podobnú skúsenosť majú aj v Trnave. „Za prvých 21 dní tohto roka bolo na urgentnom príjme traumatologickej ambulancie ošetrených spolu 1 069 pacientov. U sto sedemnástich bola potvrdená zlomenina v dôsledku pádu,“ uviedla hovorkyňa trnavskej fakultnej nemocnice Katarína Tittelová. Zodpovednosť za úrazy na chodníkoch v zime padá na plecia miest a obcí. „Evidujeme dve oznámenia o poistnej udalosti, kde si občania po ukončení práceneschopnosti uplatnili nárok na náhradu škody,“ potvrdila hovorkyňa mesta Prešov Eva Peknušiaková. Dodala, že vie aj o ďalšom zranenom, tento úraz však budú riešiť až po skončení jeho práceneschopnosti. Chodci, ktorí sa zranili na chodníku, sa ozvali už aj vedeniu okresného mesta Považská Bystrica. „Máme niekoľko občanov, ktorí tvrdia, že sa im stal úraz a žiadajú kompenzáciu. O oprávnenosti však nerozhoduje mesto, ale súd,“ potvrdila hovorkyňa primátora mesta Považská Bystrica Iveta Pagáč Kováčiková.
Trnava zatiaľ neeviduje žiadosť o odškodnenie úrazu. „Momentálne nemáme vedomosť o tom, že by niekto v súvislosti s tohtoročným snežením žiadal odškodnenie od mesta za poranenie na zasneženom chodníku,“ vysvetlil hovorca trnavského primátora Pavol Tomašovič. Rovnako sú na tom aj v Trenčíne. Podľa našich informácií radnica dostala list od obyvateľky, ktorá avizuje, že bude žiadať odškodné za zranenie. Zatiaľ však nedoložila žiadne doklady.
Chýbajú peniaze, mechanizmy aj ľudia
Všetky mestá a obce trápia v podstate navlas rovnaké problémy – počas tohtoročnej zimy a návalov snehu nestíhajú odhŕňať miestne komunikácie. Nemajú na to peniaze, mechanizmy a nemajú ani ľudí. Podľa hovorkyne žilinského primátora Barbory Zigovej toto konštatovanie platí aj pre Žilinu. K dnešnému dňu evidujú štyroch zranených obyvateľov, zatiaľ však nežiadali odškodné. Podľa cestného zákona za škody, ktorých príčinou boli nedostatky v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo nedostatky v schodnosti chodníkov, zodpovedajú správcovia miestnych komunikácií.
Pavol Pastír z UNIQA poisťovne vysvetľuje, že samospráva sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani tabuľou s oznamom, že chodník sa v zime neudržiava. „Sú situácie, keď nie je možné chodník odpratať z objektívnych dôvodov – ak ráno o ôsmej nasneží a o dve hodiny sa niekto zraní, nejde o zanedbanie údržby a škoda by sa hradila z poistenia zodpovednosti obce,“ dodáva. Za zranenie na chodníku môže vzniknúť nárok na odškodné za trvalé následky úrazu, hospitalizáciu, chirurgický zákrok, zlomeninu kosti alebo práceneschopnosť, stratu na zárobku, náklady vynaložené na liečenie, sťaženie spoločenského uplatnenia.
Miesto úrazu si odfoťte
Na čo však nezabudnúť, aby žiadosť o odškodné bola úspešná? V prvom rade zabezpečiť čo najviac dôkazov a svedkov, že chodník bol naozaj neodprataný alebo zľadovatený. Pastír odporúča odfotiť si miesto úrazu, zapísať kontakty na svedkov, ktorí úraz videli. Ak ide o vážnejší úraz, pomôže aj privolanie mestskej polície, ktorá zadokumentuje stav chodníka. „Ak poškodený nevie preukázať, že chodník bol naozaj neudržiavaný, môže dôjsť k problémom,“ vysvetľuje Pastír.
Potom možno písomne požiadať na príslušnom mestskom, miestnom či obecnom úrade o náhradu škody. Ak je obec poistená, oznámi škodovú udalosť poisťovni a pripojí aj nárok na náhradu škody zraneného. Keď poisťovňa pristúpi k likvidácii škodovej udalosti, prostredníctvom obce či mesta bude požadovať preukázanie priebehu vzniku škody a výšku nároku zraneného.
Pastír tiež odporúča odkladať si všetky lekárske správy a dokumentáciu o úraze, teda výsledky vyšetrení, príjmové doklady, ktoré súvisia s liečbou, či veci, ktoré sa poškodili pri úraze ako napríklad roztrhaný odev či poškodený mobil. Po ukončení PN treba ošetrujúceho lekára požiadať o vystavenie lekárskeho posudku o bolestnom, v prípade trvalých následkov aj o posudok o sťažení spoločenského uplatnenia – to však možno aj po roku od úrazu.
Na záver ešte Pastír radí: ak má zranený uzatvorenú aj úrazovú poistku, môže si uplatňovať odškodnenie úrazu z nej a súčasne aj bolestné z poistenia zodpovednosti obce alebo mesta.