Pod drobnohľadom sa ocitli tri spracovateľské podniky na východnom Slovensku, tam aj našli poľské mäso z bitúnku Jasienica Mazowiecka. V stredu večer to mimoriadne prostredníctvom RTVS oznámil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Dve prevádzky sú v Košiciach, jedna v okrese Bardejov.
"Nemôžeme sa spoliehať na vyhlásenie poľských veterinárov, že mäso zostalo v Poľsku. Musíme sa presvedčiť, že mäso z bitúnku, kde porážali aj choré zvieratá, nie je aj inde na Slovensku,“ vyhlásil Jozef Bíreš. Nariadil preveriť nielen, z ktorých poľských mäsokombinátov mäso pochádza, ale skúma sa aj jeho mikrobiologická neškodnosť, to, či v ňom nezostali zvyšky veterinárnych liečív alebo nejaké iné škodlivé látky. Robia sa aj testy na DNA, aby sa vylúčilo, či nedošlo k zámene hovädzieho za konské mäso, ako sa to stalo pred niekoľkými rokmi.
Poľské mäso sa na Slovensku predáva vo veľkom. Len vlani sa ho za prvých desať mesiacov doviezlo podľa oficiálnej štatistiky takmer tritisíc ton, pričom ďalšie si mohli nakúpiť ľudia v rámci tzv. ambulantného predaja. Ten zabezpečujú agilní poľskí obchodníci pojazdnými predajňami, s ktorými obsluhujú nielen pohraničné severoslovenské okresy.
"Analyzovali sme hlásenia, ktoré poslali regionálnym správam starostovia z okresov Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Čadca, no počet hlásení starostov bol minimálny,“ skonštatoval šéf potravinového dozoru Jozef Bíreš. Nedá sa vylúčiť, že všetci starostovia poctivo hlásia ambulantný predaj. Nie je však ani fyzicky možné, aby veterinári stáli na hraniciach okresov a sliedili za každým autom. Ostražití by tak mali byť predovšetkým sami spotrebitelia, práve oni by mohli upozorniť, kto a čo im predáva.
VIDEO: Pozrite si reportáž z Poľska o chorých kravách na bitúnkoch.
Hoci absolútna väčšina obyvateľstva nakupuje mäso v obchodných sieťach, nemožno ani na Slovensku vylúčiť čiernych, teda nelegálnych výrobcov mäsa. Vlani na konci roka upozornil na nich Zväz spracovateľov mäsa, ktorý pripustil, že na trh sa môže dostávať až 5 percent mäsa výrobkov od týchto pokútnych garážových výrobcov. "Vyzývam ľudí, aby nás upozornili na čiernych mäsiarov. Postaráme sa o to, aby sme im čo najskôr znemožnili nekalú činnosť,“ reagoval profesor Jozef Bíreš. Dodal, že najčastejším cieľom nelegálnych výrobcov sú rómske osady.
Čítajte aj glosu Jozefa Sedláka: Jeme, čo svet dá
Poľský potravinový škandál pritiahol pozornosť nielen k chovu a spracovaniu mäsa v tejto krajine, ale aj na Slovensku. Poľsko sa v priebehu posledných tridsať rokov stalo potravinovým tigrom Európy. Ani jeden z nových členských štátov EÚ nedosiahol takú dynamiku rastu ako Poľsko, ktoré pokiaľ ide o produkciu hovädzieho mäsa je siedmou najsilnejšou krajinou v EÚ.
Podľa Zelenej správy z roku 2018 medziročne klesla produkcia jatočného hovädzieho dobytka o 8,5 percenta a počet chovaných zvierat na necelých 440-tisíc zvierat. Najkvalitnejšie hovädzie mäso poskytujú mäsové plemená dobytka. Dovedna sa na Slovensku chová 65-tisíc kráv. Ročne je v ponuke na predaj okolo 35-tisíc jatočne zrelých zvierat s hmotnosťou 650 až 700 kilogramov. No len 12-tisíc sa predá slovenským mäsiarom, takmer dve tretiny smerujú na export.
"Zahraniční odberatelia platia o 40 až 50 centov za kilogram viac ako domáci,“ vysvetlil Peter Polák zo Zväzu chovateľov mäsového dobytka dôvod, prečo väčšina kvalitnej hovädziny prúdi za hranice Slovenska. V obchode s hovädzím mäsom vznikajú paradoxné situácie, keď slovenské mäso odíde do Poľska a objaví sa v ponuke pre mäsiarov za lepšiu cenu, ako keby sa nakupovalo doma. Zoltán Fitosi z Ister Meatu v Dunajskej Strede, kde ako v jednom z mála kombinátov majú aj vlastný bitúnok, vidí za týmto paradoxom poľské exportné dotácie.
Zväz spracovateľov mäsa poukázal na to, že "hovädzie mäso sa takmer úplne vytratilo z jedálnička predškolských a školských zariadení, čím sa pre jednu generáciu stáva takmer úplne neznámym. Podobná situácia je aj v nemocniciach, kde bolo prv kvôli svojim dietetickým vlastnostiam vyhľadávaným artiklom“.
Cena je pre slovenských spotrebiteľov na prvom mieste. Prím v spotrebe hrajú bravčové (cca 30 kg) a hydinové (20 kg), kým hovädzieho sa na Slovensku zje ročne priemerne na obyvateľa len 4,5 kilogramu. Je totiž dvoj- až trojnásobne drahšie a dovezené z celého sveta. Nielen od susedov z Poľska, ale aj z Nemecka, Írska alebo Brazílie.
VIDEO: Poľské potravinové kauzy nahrávajú slovenským potravinám, ktoré sú pod väčším drobnohľadom. Pozrite si video z poctivej výroby mäsových výrobkov na Slovensku.