Ústavnoprávny výbor minulý týždeň neprijal jasné uznesenie, či expremiér spĺňa podmienku 15-ročnej praxe. Šesť poslancov bolo za, šesť proti. Rozhodnúť mohol Kresákov hlas, Kresák sa však na rokovaní nezúčastnil, keďže sám kandiduje. Danko chce, aby sa hlasovanie o Ficovi vo výbore opakovalo. Musí výbor znovu hlasovať, alebo je možné nechať rozhodnutie na plénum Národnej rady?
Národná rada si podľa mňa môže urobiť úvahu o splnení podmienok sama. Napokon asi je skôr na nej interpretovať ústavný text, než na výbore. To, že docent Kresák nehlasoval, považujem za rozumný krok, lebo hlasovanie o splnení podmienok by sa týkalo aj jeho, v tom zmysle, že ostatní uchádzači takúto možnosť nemajú.
Ak sa nová členka výboru Irén Sárközy pri opätovnom hlasovaní prikloní k tomu, že Fico prax nemá, bude to znamenať, že expremiér z voľby úplne vypadne?
Legislatíva sa mi tu zdá nejasná, hovorí o podaní návrhu výborom, o odporúčaní i o stanovisku. Už v minulosti sa stalo, že výbor navrhol parlamentu vziať na vedomie nesplnenie podmienok kandidátmi, ale parlament o tejto alternatíve nehlasoval, lebo nebol uznášaniaschopný. V tejto chvíli nepoznám dlhodobú prax parlamentu, ktorou reaguje na uznesenie výboru o nesplnení podmienok. Ak taká prax existuje a je rozumná, mal by ju parlament použiť aj teraz.
Opoziční poslanci tvrdia, že bývalý predseda vlády nespĺňa potrebnú 15-ročnú právnickú prax, problém vidia v období po roku 2000. Vyrátali, že mu chýba 15 mesiacov. Koaliční poslanci, naopak, tvrdia, že expremiér je dostatočne skúsený. Fico dodatočne doručil informácie o aktívnej právnickej činnosti v rokoch 2002 až 2004 a potvrdenie, že v rokoch 2001 a 2002 pedagogicky pôsobil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Stačí to na požadovanú prax?
Na základe informácií, ktoré teraz mám, by som docentovi Ficovi prax uznala. Po skončení jeho pôsobenia ako agenta pre zastupovanie Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v roku 2000, dokedy o jeho praxi niet sporu, by som mu do nej zarátala aj pôsobenie v parlamentnom ústavnoprávnom výbore medzi rokom 2000 a voľbami v jeseni 2002.
Politici počítajú s tým, že Národnej rade sa nemusí podariť navoliť 18 kandidátov. Danko naznačil, že môže poslať prezidentovi na vymenovanie aj nekompletný zoznam na to, aby súd zostal funkčný. Malo by byť na ňom teda aspoň šesť mien. Bol by takýto postup v poriadku?
Daný postup je podľa mňa možný, ale myslím si, že prezident, ktorý z navolených kandidátov vymenuje polovicu, sa v takom prípade môže rozhodnúť, či vymenovať, alebo nevymenovať a čakať na kompletnejší, respektíve kompletný zoznam. Zohľadňovať by pri tom mal funkčnosť Ústavného súdu. Na aké-také fungovanie Ústavného súdu je podľa mňa potrebných asi desať sudcov. Dôležité je pripomenúť, že Ústavný súd nemá byť predmetom politického vydierania, vybavovania účtov alebo plnenia ambícií. Ústavný súd nepatrí politikom.
Kandidáti odmietnutí prezidentom by sa mohli zúčastniť na prípadnej opakovanej voľbe?
Opätovnému navrhnutiu toho istého uchádzača nič právne nebráni.
O čom všetkom bude môcť Ústavný súd rozhodovať, ak namiesto plného stavu, čo je 13 sudcov, bude mať len najnižší hraničný počet, t. j. sedem?
V zásade o všetkom, lenže rozhodovať plenárne veci (pozn. red. – hlasujú všetci sudcovia a na rozhodnutie je potrebných najmenej 7 hlasov), ako napríklad súlady právnych predpisov, je v takom počte, dá sa povedať, nelegitímne. Lebo len iný názor jediného sudcu na vec oproti ostatným spôsobí zamietnutie návrhu a neprijatie žiadneho takzvaného meritórneho rozhodnutia vo veci. V takom tesnom obsadení by hádam bolo rozumnejšie niektoré plenárne veci ani neprejednávať. Veď sám Ústavný súd v minulosti už obsadenie len desiatimi sudcami pokladal za ohrozujúce pre jeho riadne fungovanie. Jednoducho, sedem sudcov je málo, je to veľmi rizikové.
Očakávate, že sa parlamentu podarí zvoliť celú osemnástku?
Ostala by som pri prístupe „dúfaj v lepšie, priprav sa na horšie“. Dúfam, že si parlament splní povinnosť a už v najbližšej voľbe, teda pred skončením funkčného obdobia deviatich ústavných sudcov, zvolí 18 kandidátov. Ale pripraviť sa treba aj na situáciu, že ich nezvolí.
VIDEO: O ústavný súd vždy prebieha politický boj, tvrdí Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV. Vo videu pre TV Pravda odporúča politikom čo majú urobiť, aby súd v Košiciach zostal funkčný. (TV Pravda, 24. 1. 2019)