Stretávanie sa s osobami, ktoré majú blízko k organizovanému zločinu, sklon k závislostiam, život nad pomery, ktorý nezodpovedá platu sudcu. Toto všetko mali zistiť previerky, ktoré v roku 2014 zaviedol ústavný zákon. Cieľom bolo vyradiť takých sudcov, ktorí sú vydierateľní alebo ktorí prekročili zákonnú hranicu, ale dôkazy nie sú. Lustráciu mal vykonávať Národný bezpečnostný úrad, ktorý mal informácie posúvať Súdnej rade. Tá by potom rozhodovala, čo ďalej.
Zákon však pred štyrmi rokmi napadla na Ústavnom súde bývalá predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková. Súd účinnosť niektorých paragrafov v roku 2014 pozastavil. Odvtedy previerkami prechádzali iba kandidáti, ktorí sa usilovali o sudcovské povolanie. Z kontroly sa vylúčili sudcovia, ktorí nastúpili do funkcie pred 1. septembrom 2014. Túto stredu Ústavný súd rozhodol definitívne tak, že previerky pre túto skupinu označil za protiústavné. Pre kandidátov lustrovanie nechal.
Ústavný súd tvrdí, že rešpektuje snahu o zvýšenie kvality sudcov, ktorú ako takú nevníma ako zásah do materiálneho jadra ústavy. „K zásahu dochádza až vtedy, ak v rámci snahy o zvýšenie kvality sudcov dochádza k porušeniu niektorého z princípov demokratického a právneho štátu,“ uviedol súd. Ten vidí rozpor s princípom deľby moci a nezávislosti súdnej moci v uplatnení previerok na už ustanovených sudcov.
Ministerstvo spravodlivosti, pod ktorý táto legislatíva spadá, sa k verdiktu ešte nevie vyjadriť. Odôvodnenie Ústavného súdu má 115 strán a tie si chce naštudovať.
„Predsedníčka Súdnej rady ako osobitného nezávislého ústavného orgánu súdnej moci uvedený nález Ústavného súdu víta. Nezávislé súdnictvo je súdnictvom, ktorému môžu občania dôverovať. Aj Prezídium Poradnej rady európskych sudcov v roku 2014 konštatuje, že zhromažďovanie informácií o sudcoch tajnou službou je vážnym porušením princípu nezávislosti súdnictva, lustrácia všetkých sudcov nie je v súlade s medzinárodnými normami a takýto vplyv tajnej služby ako súčasti výkonnej moci štátu je v rozpore so zásadami deľby moci,“ reagovala na výsledok hovorkyňa kancelárie Súdnej rady Veronika Müller.
Pre Jána Mojžiša bývalého riaditeľa NBÚ, bolo najväčším šokom, že Ústavný súd interpretuje ústavné zákony. „Nerozumiem tomuto prístupu. Kde je hranica toho, kedy sa Ústavný súd dostáva do pozície parlamentu?“ pýta sa.
Zrušenie previerok pre časť sudcov považuje Mojžiš za negatívne. „Prístup k utajovaným skutočnostiam je exkluzívne právo, nie je to právo základné alebo ľudské. Štát si má právo určiť, na základe akých kritérií sa bude kto a ako oboznamovať s utajovanými skutočnosťami,“ obhajoval Mojžiš previerky.
Sudcu a člena Súdnej rady Dušana Čima zaujíma odôvodnenie tohto rozhodnutia. „Nebývalo to v praxi Ústavných súdov bežné, že by napadli ústavné zákony, ale nie je to ojedinelé,“ konštatoval Čimo.
Podľa Čima bude musieť parlament teraz opraviť v zákone „nášľapné míny“. „Bude musieť porozmýšľať nad právnou úpravou, ktorá dá zadosť ústavnému nálezu, aby nedošlo k recidíve. Momentom, ako rozhodol Ústavný súd, stráca v tomto rozsahu zákon účinnosť. Ak ho zákonodarca neuvedie do súladu do šiestich mesiacov, stratí aj platnosť. Vymaže sa,“ uzavrel Čimo.
TV Pravda: Danko je silnejší ako Kiska, prezident hrá pri ústavných sudcoch až druhé husle (vysielané 24.1.2019)