„Bol to človek, ktorý za tých dlhých 104 rokov svojho života naozaj prežil zložité zákruty slovenských dejín. Myslím si, že za ten čas v nich obstál so cťou, s tým, že prehodnotil niektoré veci na sklonku svojho života. Ako veľmi mladý človek spolupracoval s režimom Slovenského štátu. Neskôr však jednoznačne dokázal, že bol veľkým demokratom. Mimoriadnu úlohu zohral v slovenskom krajanskom hnutí v slovenskom exile. Aj preto sme si ho v svetovom združení Slovákov v zahraničí veľmi vysoko vážili,“ priblížil pre TASR Skalský s pripomienkou, že bol držiteľom ceny Ondreja Štefánku.
Ako pre TASR potvrdil historik Tomáš Černák, ktorý bol s Kružliakovým okolím v úzkom spojení, Kružliak zomrel v piatok 1. februára v ranných hodinách v Nemecku.
Imrich Kružliak sa narodil 8. decembra 1914 v Detve. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave vyštudoval slavistiku, dejiny a sociológiu a v roku 1940 získal doktorát (PhDr.).
Bol jedným z najaktívnejších katolíckych študentských lídrov zo Svoradova (bratislavský vysokoškolský internát, v rokoch 1922 – 1945 najdôležitejšie miesto formovania slovenskej katolíckej inteligencie). Od roku 1938 pracoval v Slovenskej lige. Najskôr ako organizačný a literárny tajomník a redaktor, neskôr ako správca a generálny tajomník.
Bol medzi prvými exilovými pracovníkmi, ktorý sa po páde komunistického režimu vrátili na Slovensko. Zasadzoval sa za vytvorenie samostatnej demokratickej Slovenskej republiky a po jej vzniku (1993) bol externým poradcom prezidenta SR Michala Kováča. V rokoch 1992 – 1995 bol členom predsedníctva Matice slovenskej.