Šefčovič by bol nadstranícky a viac aktívny, ako je Kiska

Prezidentský kandidát, ktorého navrhla najsilnejšia vládna strana, ubezpečuje, že v prípade zvolenia by pôsobil ako nadstranícka hlava štátu.

02.02.2019 18:00
debata (337)

„Výroky o údajnej predĺženej ruke Smeru počúvam s určitým počudovaním, pretože keď som kandidoval do Európskej komisie, podporu mi vyjadrovali aj opoziční politici na Slovensku. Zrazu, keď vstupujem do domáceho politického ringu, tak sa objavujú takéto obavy, ktoré sú pritom absolútne nepodložené,“ zdôraznil Maroš Šefčovič v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu.

Rozhodnutie kandidovať vzišlo priamo od vás alebo s touto ideou za vami prišiel šéf Smeru Robert Fico?

Prvý telefonát som dostal od ministra financií Petra Kažimíra, ktorý ma pozval na stretnutie s vedením Smeru. Vtedy prvýkrát zaznela oficiálna ponuka kandidovať s podporou strany Smer-SD ako nezávislý kandidát. Rozhodujúcim faktorom bolo, že sme sa zhodli v predstave, čo by mal budúci prezident robiť. Mal by byť zárukou, že všetky sociálne opatrenia a garancie ďalšieho sociálneho rozvoja na Slovensku budú pokračovať. Zároveň, že sa stane garantom, že náš štát bude mať veľmi jasnú zahraničnopolitickú orientáciu s pevným ukotvením v Európskej únii. Bol to rozhovor, ktorý ma presvedčil, že vstúpim do politického zápasu a urobím maximum, aby som získal dôveru ľudí a stal sa prezidentom s ľudskou tvárou.

Mám cenné osobné vzťahy s premiérmi a prezidentmi členských štátov EÚ. Myslím si, že keď to bolo možné z postu podpredsedu EK, určite by som vedel urobiť pre Slovensko viac aj z postu prezidenta.

Pôvodne sa hovorilo, že Smer ráta s kandidatúrou Miroslava Lajčáka. Boli ste od začiatku v hre aj vy?

Oficiálna ponuka prišla začiatkom tohto roka. Predtým to bolo počas minulého roka v priateľskej neformálnej rovine – zvažoval by si, bol by si dobrý prezident, vedel by si priniesť Slovensku veľa zo svojich skúseností a kontaktov v zahraničí. Ale reálne sme sa o tom začali rozprávať až po večernom Kažimírovom telefonáte z 3. januára.

Čo bolo kľúčové pre vaše rozhodnutie?

To, že sme sa zhodli v predstave, čo by mal budúci prezident robiť, aké majú byť jeho priority. Intenzívne som uvažoval, to nie je rozhodnutie, ktoré urobíte za päť minút. Musel som si ponuku premyslieť, konzultovať ju s rodinou, lebo to nie je jednoduchý proces. Nevstupujem doň sám, ale veľmi aktívne s manželkou. Keď aj moja žena povedala, že by do toho išla so mnou, tak som sa rozhodol – poďme to skúsiť. Veľmi dôležité bolo aj to, aby som vstupoval ako Maroš Šefčovič – s celou mojou históriou, víziou, aby som do tejto kampane vniesol aspekty, ktoré považujem za dôležité.

Určite je to väčšia otvorenosť voči ľuďom aj pokračovanie v silnej sociálnej politike. Vidím, ako sa nám darí dobiehať vyspelú Európu, ale na druhej strane viem, že platy zaostávajú z pohľadu makroekonomických čísel. Pre ľudí je najdôležitejšie to, čo si odnesú po každom mesiaci vo výplate domov a aké ďalšie sociálne istoty sa im dostávajú. A tiež to bolo uvedomenie si, že Európa je na rázcestí.

Video

V akom zmysle?

Prechádzame cez zlomové obdobie, a preto teraz skutočne nie je čas spochybňovať naše miesto v EÚ alebo vnášať do tejto diskusie momenty neistoty. Slovensko má výnimočné postavenie v únii, vo visegrádskom priestore sme jediný štát, ktorý má euro, a sme jasne proeurópska krajina. To nás robí výnimočnými. Máme zodpovednosť nielen voči krajine a občanom, ale do veľkej miery nás západní partneri vnímajú ako most do V4. Sú to veci, ktoré prispeli k tomu, že som si uvedomil, že mám čo ponúknuť.

Do kampane ste prišli z pozície podpredsedu Európskej komisie. Nebude vám prekážať, že ak sa stanete prezidentom, platovo si pohoršíte?

Je to pravda, ale na druhej strane, vnímam funkciu prezidenta s veľkým rešpektom a celý tento proces prechádzame s manželkou s veľkou pokorou. Tu peniaze naozaj nezohrávajú žiadnu úlohu. Ide o to, že človek má pocit veľkej zodpovednosti, rešpektu a takisto aj pocit, že môžem tejto krajine pomôcť. Verím, že v nadchádzajúcich rokoch podobne ako v minulosti budeme musieť robiť správne rozhodnutia v rozhodujúcich momentoch, aby Slovensko patrilo tam, kde som absolútne presvedčený, že patrí. A to je západoeurópska civilizácia, priestor, ktorý je nám prirodzený a o toto som pripravený bojovať.

Ako plánujete zabezpečiť transparentné financovanie predvolebnej kampane?

Dôkladne som si prečítal zákon o financovaní kampane. Dôsledne ho dodržím. Garantujem, že neprekročím povolený peňažný limit. Založil som si transparentný účet. Oslovil som známych, aby mi prispeli. So Smerom som sa dohodol, že mi táto strana finančne pomôže tak, ako umožňuje zákon.

Koľko peňazí presuniete zo súkromného konta na predvolebný transparentný účet?

Už som previedol 40-tisíc eur. Prípadné ďalšie financie sa odvinú od toho, keď budem čoskoro poznať kompletné náklady na kampaň. Zároveň to bude záležať, s akým ohlasom sa stretne moja výzva, aby mi prispeli fyzické osoby. Samozrejme, že ak by to bolo potrebné, budem pripravený použiť dodatočné osobné peňažné zdroje.

Maroš Šefčovič Foto: Robert Hüttner, Pravda
Maroš Šefčovič Maroš Šefčovič

Smer vám nepochybne poskytne nemalý balík financií. Ako viete garantovať, že v prípade zvolenia za prezidenta by ste neboli zaviazaní tejto strane tak, že by ste nefungovali takpovediac na jej diaľkové ovládanie?

Viem stopercentne zaručiť, že by som pôsobil ako nadstranícky prezident. So Smerom som sa dohodol, že vstupujem do kampane síce s jeho podporou, ale ako nezávislý kandidát. Pripomeniem, že Smer ma už trikrát nominoval na post eurokomisára, pričom svoju nezávislosť som musel potvrdiť prísahou pred Európskym súdnym dvorom. V podstate podobne, ako to robieva prezident. Verím, že ste nikdy nepočuli, že by som vo funkcii v Bruseli fungoval v straníckom tričku Smeru. Rovnako by som sa zachoval na Slovensku v Prezidentskom paláci.

Doterajší prezidenti sa nevyhli polarizácii spoločnosti. Ako vyzerá vaša predstava byť prezidentom všetkých občanov?

Ľudia sú vyčerpaní z permanentného konfliktu, majú pocit, že našu krajinu to oslabuje a veľmi si želajú, aby sa aj politická komunikácia dostala na patričnú úroveň. Profesiou som diplomat, celý život som robil všetko pre to, aby sme obrusovali hrany, hľadali prieniky, posledné štyri roky vediem veľmi náročné diplomatické rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou – a tam veľmi často fungujú vybičované emócie. Zaklopem na drevo, vždy sa mi tieto rokovania podarilo doviesť k úspešnému záveru a som pripravený túto trpezlivosť a môj prirodzený prístup preniesť aj na slovenskú politickú scénu. Treba prinášať témy, o ktorých sa dá konštruktívne rozprávať a nevybíjať sa v osobných súbojoch, ktoré by mali byť vysielané až po 22. hodine.

V čom vidíte hlavné poslanie hlavy štátu?

Priorít mám šesť. Prvá je jednoznačne zameraná na to, aby som bol prezident s ľudskou tvárou. Prezident by mal byť bližšie k ľuďom, Prezidentský palác by mal byť oveľa viac otvorený verejnosti, nielen raz ročne. Chcel by som ho otvoriť aspoň raz mesačne, ale tak, aby to boli pracovné stretnutia. Aby prezident a jeho kancelária sa venovali ľuďom, ktorí majú problém a veria, že prezident im ho pomôže vyriešiť. Zároveň by mal prezident byť garantom sociálneho rozvoja na Slovensku. Určite by som nikdy nepodpísal zrušenie vlakov zadarmo, obedov zadarmo.

Mám dve dcéry vo veku 26 a 28 rokov a keď sa rozprávam s nimi, s ich priateľkami, tak viem, ako veľmi dôležité je pre matky s deťmi, aby mali napríklad dostatok predškolských zariadení, aby si mohli vybrať flexibilnú materskú dovolenku. Toto sú opatrenia, ktoré musíme zacementovať v tomto systéme a tlačiť na to, aby nám naďalej rástla minimálna mzda, aby sme tvorili tlak na prirodzený rast miezd, či už vo verejnej správe, ale aj v súkromnom sektore.

Čo považujete za zvlášť dôležité?

Mám cenné osobné vzťahy s premiérmi a prezidentmi členských štátov EÚ. Myslím si, že keď to bolo možné z postu podpredsedu EK, určite by som vedel urobiť pre Slovensko viac aj z postu prezidenta. Aby sme jednak aj viacej zalobovali za niektoré veci, ktoré by Slovensku pomohli, ale zároveň, aby sme jasne deklarovali, že sme súčasťou EÚ, chceme byť pri najdôležitejšom stole a byť súčasťou najužšej spolupráce. Zároveň by som chcel využiť aj všetky moje skúsenosti na riešenie pálčivého problému, a tým je celospoločenský zmi­er.

A som rád, že aj s poslednou prioritou by mi bola veľkou pomocou moja manželka, ktorá je rovnako jazykovo vybavená ako ja, ktorá mala možnosť načerpať skúsenosti z toho, ako sa sprevádzajú prvé dámy, ako sa treba v tejto funkcii správať a ako učiteľka má veľmi silné sociálne cítenie. Môj krstný syn Janko sa narodil s Downovým syndrómom, takže sme si s mojou sestrou prešli všetky tie problémy, ktoré rodiny s takto znevýhodneným dieťaťom majú. A toto je oblasť, ktorej by sa chcela venovať moja žena. Musíte mať nielen empatiu, ale aj ochotu pomáhať.

Koalícia prešla vlani turbulenciami, ktoré vyvrcholili výmenami vo vláde. Ako ste vnímali toto obdobie?

Keď mi na mobilnom telefóne blikla správa, že bol zavraždený novinár Ján Kuciak so snúbenicou Martinou Kušnírovou, otriaslo to mnou. Pritom som si predstavil, čím si museli prejsť ich rodičia – bolo to niečo strašné. Dvojnásobná vražda viedla k veľkému spoločenskému pohybu, k masovým demonštráciám a musím povedať, že som bol hrdý, ako to prebehlo kultivovane. Keď sa pozrieme, ako sa manifestuje v Paríži, čo sa dialo v Barcelone, naši ľudia si z nežnej revolúcie odniesli kultivovanú podobu protestu. Som rád, že politická reprezentácia to zvládla politicky zrelo; došlo k výmene premiéra, ministra vnútra. Nakoniec rozhodla zodpovednosť, že v takomto silnom spoločenskom napätí treba situáciu stabilizovať a vytvoriť podmienky, aby sa ohavný dvojnásobný zločin vyšetril.

Ako hodnotíte päť rokov pôsobenia Andreja Kisku na čele štátu?

Nebolo by najvhodnejšie, keby som ako prezidentský kandidát hodnotil súčasného prezidenta. V jeho prípade rozhodnú voliči, ak sa rozhodne pre ďalšiu politickú kariéru, alebo budú jeho pôsobenie hodnotiť historici. Ja by som chcel zdôrazniť, čo by som priniesol do tejto funkcie. Určite by som chcel byť aktívnejším prezidentom vo vzťahu k ľuďom a byť k nim čo najbližšie. Chcel by som byť aktívnejší aj v zahraničí. Mám dobré kontakty nielen v EÚ, ale aj v Rusku a v USA, čo by som efektívne využíval. Tretí moment: som rodinne založený človek a manželka by bola pripravená do toho ísť naplno so mnou. Bola by aktívna v pomoci najslabším, najzraniteľnejším. Stala by sa skvelou prvou dámou na plný úväzok.

Vráťme sa však k vášmu vzťahu so Smerom. Zaznievajú obavy, že by ste sa stali predĺženou rukou Roberta Fica.

Myslím si, že som už vyvrátil toto tvrdenie, ale môžem sa zopakovať. Na rozdiel od mnohých iných prezidentských kandidátov som jednoznačne dokázal svoju nezávislosť počas posledných takmer desať rokov ako člen Európskej komisie. Výroky o údajnej predĺženej ruke Smeru počúvam s určitým počudovaním, pretože keď som kandidoval do Európskej komisie, podporu mi vyjadrovali aj opoziční politici na Slovensku. Zrazu, keď vstupujem do domáceho politického ringu, tak sa objavujú takéto obavy, ktoré sú pritom absolútne nepodložené. Navyše si uvedomte, že ľudia by mi veľmi rýchlo dali po voľbách pocítiť, keby som sa nesprával nadstranícky.

Niektorí opoziční politici o vás vravia, že za prezidenta by nemal kandidovať človek, ktorý dlho žije v zahraničí, a tým pádom nepozná veľmi dobre domáce pomery.

Ja som nikdy zo Slovenska neodišiel. Trvalý pobyt mám v Bratislave na Dlhých dieloch. Situáciu doma výborne poznám. Všimnite si aj to, že moja agenda v Bruseli bola spätá s mojou vlasťou. Sedeli by sme tu dlhé hodiny, keby som mal podrobne opísať kroky na úrovni EÚ, ktoré prospeli aj Slovensku. Poukážem len na to, že môj posledný podpis v európskej centrále je pod dokumentom, ktorý garantuje bezpečné dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do nášho štátu.

Ktorého z protikandidátov považujete za najsilnejšieho súpera a prečo?

Do kampane idem pozitívne naladený ako kandidát, ktorý chce byť prezident s ľudskou tvárou, čo má spájať. Nemienim sa preto vyhraňovať proti iným uchádzačom. Vymedziť sa chcem vlastným programom – budem hovoriť o mojich šiestich prioritách a verím, že voliči si vytvoria správny obraz o tom, čo chcem Slovensku priniesť. Nechcem, aby kampaň skĺzla do osobných útokov, ktorých sa v politike už vyskytlo neúrekom. Nech si voliči porovnajú to, čo ponúkam ja a s čím prichádzajú iní kandidáti.

Počas éry Borisa Jeľcina ruský medveď mlčal, zmenilo sa to príchodom Vladimira Putina do Kremľa. Považujete Rusko za bezpečnostnú hrozbu?

Ako diplomata, ako človeka, ktorý pozná ruskú dušu, lebo som v Moskve študoval päť rokov, ma mrzí, že sme premrhali jeľcinovské obdobie. Mnohí na Západe si predstavovali, že Rusko už bude iba slabnúť, naopak, ja si myslím, že to mal byť čas, keď sme ho mali viac objať, keď sa malo ísť do hĺbky, ako viac spolupracovať od Vancouvru až po Vladivostok.

Bohužiaľ sme sa tam nedostali. Faktom je, že v súčasnosti prechádzame zložitou etapou, ale pritom som presvedčený, že najlepšia cesta je rokovať, rokovať a opäť rokovať. Je to moje životné presvedčenie, lebo rokovaním nič nepokazíte. Môžete jedine dosiahnuť výsledok. Potvrdilo sa mi to počas pôsobenia v Bruseli, kde som síce zažil veľmi náročné rokovania, ale podarilo sa, aby ruský plyn naďalej cez Ukrajinu tiekol do Európy, čiže aj na Slovensko. Aj preto s ohľadom na význam rokovaní o Ukrajine podporujem takzvaný normandský formát, v ktorom je zastúpený náš východný sused s Ruskom, Francúzskom a Nemeckom.

Čo si myslíte o tvrdeniach Roberta Fica, keď bol premiér, že sankcie EÚ proti Rusku sú nezmyselné a o slovách jeho nástupcu na čele vlády Petra Pellegriniho, že sú v podstate kontraproduktívne? Pritom Slovensko sa na summitoch EÚ ani raz nepostavilo proti predĺženiu platnosti sankcií.

Zakaždým sa pred takýmto rozhodnutím odohráva zásadná diskusia. Viem, že Robert Fico aj Peter Pellegrini prezentovali, aký dosah majú tieto sankcie na krajiny, ktoré sa zemepisne nachádzajú bližšie k Ruskej federácii. Či už ide o našich poľnohospodárov, alebo o priemyselníkov, ktorí často proporčne doplatili na sankcie viac ako niektoré štáty zo západnej Európy. Na druhej strane, ak sa dosiahne dohoda na celoeurópskej úrovni, tak je dôležité, aby Slovensko postupovalo v súlade s jednotným postojom v EÚ, čo naša krajina vždy rešpektovala.

VIDEOKOMENTÁR k prezidentským voľbám: Stačí málo a všetko sa môže otočiť.

Video

© Autorské práva vyhradené

337 debata chyba
Viac na túto tému: #Maroš Šefčovič #prezidentské voľby 2019