Lajčák v otázke Venezuely podporu celej koalície nemá, stojí za ním iba Most-Híd

06.02.2019 11:38, aktualizované: 16:42
OBSE Miroslav Lajčák
Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák Autor: ,

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nemá v otázke Venezuely jednoznačnú podporu v Smere, ktorý ho do funkcie nominoval, ani v SNS. Stojí za ním Most-Híd a časť opozície.

Lajčák je za to, aby Slovensko zastávalo postoj ako Európska únia (EÚ). Ten hovorí o mierovom demokratickom riešení krízy vo Venezuele a o nových slobodných a spravodlivých prezidentských voľbách. Smer a SNS volajú po neutrálnom postoji Slovenska. Most-Híd to vyrušuje, varuje pred odklonom od proeurópskej politiky. Lajčák vidí za rozdielnymi postojmi budúcoročné parlamentné voľby a boj o voliča.

„Zatiaľ nemáme politické stanovisko na to, aby sme prijali jednoznačnú pozíciu Slovenskej republiky k dianiu vo Venezuele,“ povedal po rokovaní výboru Lajčák. Jeho postoj je, že Slovensko má konať v zhode s pozíciou EÚ.

„Slovensko ani EÚ nepodporujú žiadne násilné akcie vo vzťahu k Venezuele, žiadnu intervenciu. Postojom EÚ je podpora demokratických volieb, aby sa všetci občania Venezuely mali právo rozhodnúť slobodne, koho vnímajú ako svojho najvyššieho predstaviteľa. To je pozícia EÚ, ktorá je demokratická, a nie je to žiadne zasahovanie do vnútorných záležitostí,“ vyhlásil Lajčák.

Predseda európskeho výboru Ľuboš Blaha zo Smeru-SD na rokovaní varoval pred hrozbou vojny. Je za humanitárnu pomoc Slovenska Venezuele, ale odmieta podporu opozičného lídra. „Určite nie som za to, aby sme podporovali opozičného lídra alebo americkú inváziu. Obe možnosti sú katastrofálne,“ doplnil Blaha. „Neviem o tom, že by sa pripravovala nejaká invázia,“ oponoval minister.

Blaha dodal, že je legitímne, aby sa slovenské postoje blížili k postojom EÚ, ale netreba ich kopírovať. „Slovenská republika by mala zaujať neutrálne stanovisko. SR nemá uznať opozičného lídra Guaidóa, má si ctiť medzinárodné právo,“ poznamenal Blaha s tým, že to nie je jeho osobný postoj, ale postoj poslaneckého klubu Smeru-SD. Podobný názor mal aj Ľubomír Petrák zo Smeru-SD.

„Tie voľby rozhodne neboli slobodné,“ reagoval Martin Klus z SaS. Zdôraznil, že zahraničnú politiku SR má primárne formovať ministerstvo zahraničia a úrad vlády a nie predseda európskeho výboru. Neutrálny postoj podľa Klusa nestačí.

„Mali by sme mať postoj ‚nad vecou‘, nepridať sa k tým, čo idú lynčovať,“ oponoval Jaroslav Paška z SNS. Treba podľa neho hľadať porozumenie, odmieta porušovanie medzinárodného práva. „Európska únia nie je partia lynčovateľov,“ zdôraznil Lajčák. Zopakoval, že Únia podporuje mierové demokratické riešenie s vyhlásením slobodných demokratických volieb vo Venezuele.

„Je mi smutno z rečí o neutralite, nebyť tam ani tam. Nejde tu o zasahovanie do suverenity štátu. Tu sa nebavíme o vojenskej intervencii. Chceme slobodné demokratické voľby. Ak si v nich ľudia zvolia Madura, nech sa páči,“ uviedla Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd.

Lajčák podľa nej dodržiava programové vyhlásenie vlády. „Mrzí ma, že v koalícii nie je zhoda. Bohužiaľ, sme svedkami toho, že sa vytráca konsenzus. Spochybňuje sa solidarita s našimi partnermi v NATO a EÚ, naše jednoznačné proeurópske smerovanie, a to je nebezpečné,“ podotkla. Ak by sa mala vžiť do Lajčákovej kože, nebolo by jej príjemné, že nemá podporu dvoch z troch koaličných strán vrátane tej, čo ho nominovala do funkcie.

K téme sa na sociálnej sieti vyjadril aj šéf Smeru Robert Fico. „Slovensku ako malej krajine svedčí, ak si v medzinárodných otázkach zachováva zdravý úsudok, keď sa opiera o princípy medzinárodného práva,“ povedal vo videu Fico. Vo Venezuele dochádza podľa jeho slov k pokusu zlikvidovať existujúci politický režim a dosadiť do čela krajiny politickú bábku.

„Slovensko sa nemôže pridať na jednu alebo druhú stranu vnútropolitického súboja v tejto krajine len preto, aby nás pohladkali po hlave vo Washingtone, Buseli alebo Moskve. Slovensko sa musí v podobných prípadoch jasne riadiť zásadou nezasahovať do vnútorných záležitostí inej krajiny. Môžeme tak akurát podporiť politický dialóg vo Venezuele,“ doplnil Fico.

Zala a Kukan vyzývajú k podpore

Slovenský europoslanec Eduard Kukan (nezávislý) vyzval Slovensko, aby sa jasne postavilo k situácii vo Venezuele a pripojilo sa k tým krajinám Európskej únie (EÚ), ktoré jednoznačne odsúdili režim Madura a uznali za dočasného prezidenta Guaidóa.

Kukan, ktorý je členom Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničnú politiku (AFET), v reakcii na kritickú politickú, bezpečnostnú a humanitárnu situáciu vo Venezuele a v súvislosti s pozíciou Európskeho parlamentu v utorok (5. 2.) uviedol, že je znepokojený tým, do akých rozmerov prerástla najnovšia kríza vo Venezuele.

„Počet nevinných obetí protivládnych demonštrácií vzrástol na viac ako 200. Okolo 90 percent Venezuelčanov žije na hranici chudoby. Za túto humanitárnu a ekonomickú katastrofu nesie jednoznačne zodpovednosť režim Nicolása Madura,“ opísal situáciu Kukan.

Bývalý šéf slovenskej diplomacie priznal, že ako člen europarlamentu minulý týždeň hlasoval za rezolúciu, ktorá uznáva Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky.

„Vyjadril som tiež podporu venezuelskému Národnému zhromaždeniu, ktoré je jediným legitímnym demokratickým orgánom krajiny. Považujem za nutné otvorene podporovať prodemokratické sily v krajine, ktorá je dennodenne ničená Madurovým vojenským režimom,“ dodal.

Podľa jeho slov by sa Slovensko malo tiež jasne postaviť k situácii vo Venezuele a pripojiť sa tak k tým krajinám EÚ, ktoré jednoznačne odsúdili Madurov režim a uznávajú za dočasného prezidenta Guaidóa.

„Aj my by sme mali byť solidárni s obyvateľmi Venezuely a s našimi európskymi partnermi. Mali by sme ukázať, že sa dokážeme postaviť na správnu stranu a zasadiť sa za demokratickú Venezuelu,“ odkázal.

Poslanec Boris Zala (Smer), ktorý je rovnako členom výboru AFET, pre TASR v stredu uviedol, že EP vo všetkých svojich rezolúciách k Venezuele podstatnou väčšinou odsúdil nedemokratické praktiky prezidenta Madura, katastrofálnu ekonomickú situáciu a humanitárnu tragédiu, ktorú spôsobil.

„Maduro sa dostal k moci nielen podvodnými voľbami, ale aj nelegálnym vytvorením paralelného ‚ústavného zhromaždenia‘, ktoré prebralo zákonodarnú moc. Legitímnym je jedine riadne zvolený parlament, ktorý vzišiel z riadnych volieb, a jeho predseda Juan Guaidó,“ upozornil Zala.

Dodal, že vzhľadom na to, že Maduro nevypísal nové prezidentské voľby, ako požadovala EÚ, Slovensko by malo uznať Guaidóa za jediného dočasného prezidenta Venezuely. „Slovensko by malo aktívne pracovať na tom, aby celá EÚ zaujala takéto stanovisko,“ spresnil.

Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Líder opozície Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura, naopak, podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia. Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol. K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta pristúpilo viacero krajín EÚ.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Venezuela #Nicolas Maduro #Juan Guaidó
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku