Mohutný strom chráni Kostolík svätej Margity, ktorý pochádza z veľkomoravského obdobia. V Kopčanoch sa hovorí, že do kaplnky chodievala aj cisárovná Mária Terézia. McBride bojuje za ochranu stromov a osobne sa chodí pozrieť na stromy, ktoré sú zaradené do prestížnej európskej súťaže.
Foto: Pravda, Tatiana Michalková
„Na Slovensku som už piatykrát, ale ešte nikdy ma takto nepriviezli k žiadnemu stromu,“ priznal. Mohutný strom, ktorého vek sa odhaduje na 230 až 300 rokov, ho ohromil. „Je to fantastická kombinácia, že strom a vzácny kostol stoja takto pri sebe. Toto miesto je úžasné svojou históriou a pod veľmi dobrou ochranou priamo zhora,“ dodal, keď objal kmeň lipy. Tvrdí, že v takej chvíli sa človeku upokojí tep a v duši pocíti pokoj.
Lipu z Kopčian prihlásila do súťaže Ivona Bolebruchová. Pre ľudí z Kopčian je ich lipa srdcovou záležitosťou a vravia, že na mieste, kde stojí, je niečo výnimočné. „V teplých dňoch sa chodievame s deťmi učiť pod lipu. Atmosféra a miesto sú neskutočne magické, človek si tam oddýchne,“ vysvetľuje Bolebruchová.
Miesto, kde lipka stojí, je natoľko zvláštne, že už ho podľa starostu obce Dušana Dubeckého objavili ľudia doslova z celého sveta. „Mali sme tu ľudí z Austrálie, Ameriky, zo Španielska, z Maďarska, Poľska, Turecka, Grécka aj Litvy,“ vymenúva. „Lipa rastie v archeoparku, stojí priamo pri cyrilo-metodovskom Kostole svätej Margity Antiochijskej, ktorý je považovaný za doteraz najstaršiu sakrálnu stavbu stojacu v strednej Európe,“ zanietene vysvetľuje starosta. S lipkou a kostolíkom sa však v Kopčanoch spája aj historka o Márii Terézii (1717–1780). „V Holíči mala zámok, tu panstvo. Sem, do tohto regiónu, naozaj chodila. Rada si tu zajazdila na koni,“ pokračuje starosta. Hovorí sa, že v tieni lipky, ktorá bola v tom čase mladučká, sedávala a do kostolíka sa chodila pomodliť.
Ďalšia legenda upozorňuje, že kmeň stromu zo strany od kostolíka vyzerá ako tvár a ženské prsia. Miestni veria, že do lipy sa preniesla duša svätej Margity Antiochijskej.
Kostolík je súčasťou kedysi významného sídelného areálu Hradiska Valy. To sa považuje za jedno zo sídiel mojmírovskej dynastie v 9. a 10. storočí. Severne od miest, kde dnes stojí ruina hájovne a majera Kačenáreň, postavili v 9. storočí osadu strážcov, ktorá kontrolovala cestu smerom na Mikulčice. V blízkosti osady, na juhozápadnom svahu duny, bolo pohrebisko. Na pohrebisku bolo pohanské kultové miesto, ktorého súčasťou bol hrob náčelníka osady. Juhozápadne od osady strážcov postavili niekedy v 2. polovici 9. storočia Kostol svätej Margity Antiochijskej a veľmožský dvorec, v ktorom sídlil nový správca tohto územia.
Kostol je jednoloďová, dvojpriestorová stavba s presbytériom postaveným na pôdoryse nepravidelného lichobežníka. Jeho zvláštnosťou bola predsieň s murovanou hrobkou. V roku 2009 sa dostal do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva a v roku 2013 bol nominovaný na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.