Mráz spred 90 rokov desí dodnes

Ukrutná zima, ktorá trhala nielen potrubia, ale aj stromy, udrela vo vígľašskej časti Pstruša presne pred 90 rokmi. Rekordných mínus 41 stupňov zaznamenal v stredoslovenskej obci dedinský učiteľ Ján Porsch. Písal sa 11. február 1929. V rieke Slatina, ktorá zamrzla až po samé dno a ženy v nej nemohli prať, odvtedy pretieklo veľa vody. Udalosť však dodnes pripomína kamenný pamätník.

11.02.2019 08:00
vigľaš Foto: ,
Milan Sliacky ukazuje kameň s dátumom a hodnotou rekordne nízkej teploty.
debata (29)

Pamätníkov toho dňa sme už vo Vígľaši nenašli, dokonca ani na obecnom úrade o ňom nemajú žiadny záznam. Z rozprávania svojej starej mamy nám ho však priblížil dnes 80-ročný miestny historik Milan Sliacky. „Vravela, že ľudia sa báli vychádzať von a deti radšej nešli do školy. Kone zo stajní nevypúšťali, aby im nezamrzli nozdry. Z dvorov prichýlili do svojich domov aj psy a mačky, aby sa mohli vyhrievať pri peci,“ hovorí.

Vzápätí nás zaviedol k informačnej tabuli pri drevosklade, ktorá hlása, že v pamätný februárový deň tam o siedmej ráno namerali presne mínus 38,2 stupňa. Tzv. minimálny teplomer zaznamenal absolútny slovenský mrazový rekord: Mínus 41 stupňov. Práve ten zapísal učiteľ Porsch, ktorý bol poverený obsluhou lesníckej meracej stanice.

Sliacky sa v minulosti pri rozhovoroch s meteorológmi zaujímal, prečo nezapísali ako rekordnú Oravskú Lesnú, kde svojho času namerali vyše 42 stupňov pod nulou. „Nemohli, lebo tam neboli certifikované teplomery. Rovnako bol na tom aj ten pri tunajšom drevosklade. Na rozdiel od toho v Pstruši, ktorý mal termograf s ceruzkou, ktorá to na točiaci sa papier presne zapisovala,“ objasnil.

Krutá zima vraj podľa záznamov z kroník ľuďom spôsobila problémy aj s ťahaním vody zo studní. „Kým ju vo vedrách vytiahli hore, zmenila sa na ľad. Počasie sa odrazilo aj na správaní divých zvierat. Stratili plachosť a za potravou prichádzali priamo do ľudských dvorov. Keďže inak nemali šancu dostať sa k nejakému pokrmu, nezľakli sa ani psov,“ uviedol klimatológ Pavel Faško.

Pavol Maliniak je pravnukom Jána Porscha. Spomienky má od Porschovej dcéry, čiže svojej starkej. „V Pstruši učiteľoval od čias Uhorska. Lesníkom pravidelne hlásil aktuálne teploty. V ten rok, keď zaznamenal tú extrémnu, bola celkovo krutá zima. Zamrzli aj všetky včely a práve prastarký potom v dedine obnovil ich chov. Vlastne bol záchrancom včelárskeho spolku, ktorý v Pstruši funguje dodnes,“ hovorí Maliniak. „Starká potom až do konca života nechcela jesť med, lebo ako dieťa ho mala stále a postupne sa jej sprotivil,“ smeje sa.

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #mráz #Pstruša