Prezident Andrej Kiska má zároveň jednoznačne najvyšší plat spomedzi všetkých slovenských ústavných činiteľov. Kým ministri berú aj s paušálnymi náhradami necelých 5,4 tisíca eur mesačne a premiér Peter Pellegrini mesačne zarobí dokopy 6 314 eur, prezident dostáva každý mesiac až 13 304 eur. Politológ Tomáš Koziak hovorí, že vzhľadom na potrebné pracovné nasadenie môže byť dvojnásobný plat prezidenta v porovnaní s predsedom vlády vnímaný ako neprimeraný.
„Pokiaľ by sme vychádzali z obsahu kompetencií, premiér by mal mať vyšší plat ako prezident. Prezident má ale v našom politickom systéme úplne iné právomoci. Sú, samozrejme, menšie, ale na druhej strane prezident má vo veľkej miere najmä reprezentatívnu funkciu, a zároveň patrí medzi troch najvyšších ústavných činiteľov štátu, má teda nezastupiteľnú pozíciu. Určite by mal mať nastavený veľmi vysoký plat,“ zhodnotil politológ Tomáš Koziak.
Kancelária prezidenta pripomína, že odmeňovanie hlavy štátu je v rukách parlamentu. „Kancelária prezidenta nevie plat prezidenta ani jeho výšku ovplyvniť, len poslanci Národnej rady cez zákon,“ reagoval Kiskov hovorca Roman Krpelan.
Odmeňovanie prezidenta sa odvodzuje od platu poslanca parlamentu. Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov priznáva ministrovi 1,5-násobok poslaneckého platu a predseda vlády k tomu dostáva len funkčný príplatok vo výške 747 eur. Prezident má však až štvornásobok platu poslanca a po skončení výkonu funkcie mu doživotne náleží patrí plat vo výške platu poslancov.
„Neviem, čo zákonodarcov, ktorí to nastavovali, viedlo k takémuto vysokému platu pre prezidenta. Samého by ma tá ich argumentácia zaujímala. Ale stále ho nepovažujem za neprimerane vysoký. Snáď by sme mohli debatovať o tom, prečo nemá vyšší plat premiér,“ hovorí Koziak.
Podobný, aj keď vyváženejší systém majú v Rakúsku, kde po sérii škandálov zaviedli v roku 1997 transparentné pravidlá pre platy federálnych aj štátnych politikov, určované tzv. príjmovou pyramídou. Východisková suma na rok 1998 bola stanovená na 100 000 šilingov (7 267 eur). Ministri tu majú dvojnásobok poslaneckého platu, kancelár 2,5-násobok a prezident 2,8-násobok.
„Na vrchole platovej pyramídy je prezident Alexander Van der Bellen, ktorý zarába 2,8 krát poslanca – v roku 2019 je to 25.007 eur za mesiac. Kancelár Sebastian Kurz v roku 2019 dostáva 22,327 eur za mesiac a ministri 17,862 euro,“ odkázal hovorca rakúskeho prezidenta Reinhard Pickl-Herk.
Ako dodal, aj keď sa tu v súvislosti s infláciou každoročné zvyšovanie platov uplatňuje v podstate automaticky, parlament môže rozhodnúť aj o zmrazení miezd, ako to urobil v roku 2017 po parlamentných voľbách a v rokoch nasledujúcich po finančnej kríze (2009 až 2012).
Aj v Nemecku je plat prezidenta Frank-Walter Steinmeiera iba o niečo vyšší než poberá kancelárka Angela Merkel. „Federálny prezident dostáva odmenu vo výške 10/9 z platu spolkového kancelára. Platy federálneho prezidenta dosahujú okolo 242 500 eur ročne. Na výdavky spojené s kanceláriou dostáva federálny prezident okrem svojich odmien aj príspevok na náklady vo výške 78 000 eur ročne,“ povedal hovorca kancelárie nemeckého prezidenta Tobias Scheufele.
Vo všetkých okolitých krajinách má prezident počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať prezidentský palác či primerane vybavený byt, telefón a služobné auto so šoférom aj na súkromné účely, a tiež zdravotnú starostlivosť. V Rakúsku však – rovnako ako všetci politici – dostáva prezident ako jediný spomedzi hláv štátov v okolitých krajinách za rok až 14 platov. V Česku i na Slovensku si však prezident môže základný plat zlepšiť paušálnymi náhradami. V tomto ohľade je na tom jednoznačne lepšie prezident ČR Miloš Zeman, ktorého mesačný plat je 274 500 Kč (10 635,82 eura). Slovenský prezident si k platu prilepší len príplatkom vo výške 1 328 eur mesačne. „Prezident republiky má nárok na špeciálnu viacúčelovú paušálnu náhradu výdavkov v sume 255 500 Kč (9 899,65 eura) mesačne,“ vysvetlil hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček.
Zeman si však nenecháva všetky peniaze pre seba. „Pán prezident sa v roku 2013, keď začínal prvý mandát, rozhodol zo svojho mesačného platu prispievať nadačnému fondu, ktorý zriadil, a to sumou 60 000 Kč (2 324,77 eura). Výťažok nadačného fondu pána prezidenta je každoročne venovaný Fondu ohrozených detí, ktorý zriaďuje Klokánky (detské centrá – pozn. red.),“ vysvetlil Zemanov hovorca.
V tomto ohľade je Kiska štedrejší. „Prezident svoj plat od nástupu do funkcie rozdáva, doteraz to je cez 300 000 eur. Každý mesiac posielame médiám zoznam desiatich rodín, ktorým plat ide,“ zdôraznil Kiskov hovorca Krpelan.
Najnižší plat spomedzi šéfov okolitých štátov má poľský prezident, ktorý, paradoxne, vedie najväčší štát v regióne s takmer 50 miliónmi obyvateľov. Andrzej Duda aj s príspevkom zarobí mesačne 20 138 zlotých (4 680,86 eura), čo je len zhruba polovica Kiskovho platu. Útechou mu môže byť prezident 45-miliónovej Ukrajiny Petro Porošenko. Ten poberá len necelých 10-tisíc eur, ale dokopy za celý rok. Porošenka to však trápiť nemusí, keďže sa vďaka desiatkam súkromných firiem vo svojom vlastníctve považuje za jedného z najbohatších ľudí v krajine.
Aj politológ však pripomína, že porovnávať veľkosť krajiny s platom jej prezidenta nie je namieste. „Základným kritériom na plat ústavného činiteľa by nemala byť veľkosť krajiny, ale skôr ekonomická sila. Bohaté krajiny tak musia svoju finančnú výkonnosť zohľadniť aj pri plate prezidenta, ktorý ich má náležite reprezentovať. Keďže priemerná mzda v Rakúsku je asi trikrát väčšia ako na Slovensku, nemôžeme sa čudovať, že aj ich prezident zarába zhruba trikrát viac ako ten slovenský. Veď takéto nadpriemerné platy majú aj špičkoví manažéri,“ vysvetľuje Koziak.
V porovnaní s okolitými krajinami má pomerne nízky plat aj maďarský prezident János Áder. „Mesačná mzda prezidenta je 39-násobok základu mzdy štátnych zamestnancov, v súčasnosti je1 507 350 forintov (4 720,94 eura) v hrubom a nemenila sa už od 1. januára 2008,“ uviedla maďarská prezidentská kancelária.
Maďarskému prezidentovi však náležia viaceré výhody, napríklad používanie vládneho rekreačného strediska pre celú rodinu a úhrada nákladov pri oficiálnych zahraničných cestách vrátane diét. Presnú sumu prezidentská kancelária v Budapešti nechcela bližšie špecifikovať. Maďarsko tak ako jediná z okolitých krajín neodvodzuje plat svojho prezidenta od priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Určovať ústavným činiteľom plat podľa tabuliek štátnych zamestnancov nie je podľa politológa nutne spravodlivejšie. „Ústavní činitelia majú úplne inú funkciu. Sú to ľudia, ktorí prešli demokratickou voľbou. Na rozdiel od štátnych úradníkov sú volení, aj ich status je tak iný,“ zdôraznil Koziak.
Takmer o polovicu vyšší plat Kisku oproti poľskému a maďarskému prezidentovi aj v pomere k priemernej mzde nie je podľa neho neprimeraný. „Nepovažujem to za neadekvátny plat vzhľadom k funkcii, ktorú vykonáva. V krajinách, kde je ten plat nižší, prichádzajú možno ďalšie bonusy v podobe príplatkov a iných výhod. Porovnávanie platov je vždy veľmi ošemetná záležitosť. Ľudia, ktorí idú do týchto funkcií, majú za sebou väčšinou úspešnú kariéru a plat pre nich nie je dôležitý,“ upozornil politológ.
Platy však zároveň podľa neho vždy odrážajú aj politickú situáciu v krajine v konkrétnom čase, keď sa ustanovovali. „Vždy skôr záleží na mechanizme a argumentoch, na základe ktorých to bolo nastavené. Dôležitú úlohu v tom ale hrá najmä vtedajšia politická situácia. Mohli sme to vidieť na konci minulého roku, keď sa slovenskí poslanci rozhodli nezmrazovať si viac platy, a tak zdvihli mzdu aj prezidentovi, alebo v Rakúsku, kde úprava platov prišla po škandále,“ uzavrel Koziak.
VIDEO: Prezident Andrej Kiska tento rok ukončí svoj mandát. O jeho nástupcovi občania SR rozhodnú v dvojkolovej voľbe v marci. Voľby rozhodnú podľa komentátora Pravdy Petra Javůrka najmä televízne debaty. (TV Pravda, 1. 2. 2019)