Sociálne znevýhodnené deti zaostávajú za rovesníkmi

, 11.02.2019 14:00
rómovia, deti, škola, výučba
Na snímke žiaci štvrtého ročníka sa učia v triede v novej modulovej Základnej škole v Podhoranoch 3. decembra 2013. Autor: ,

Slovenské školstvo zlyháva pri vzdelávaní detí zo sociálne slabších rodín. Tieto deti dosahujú v testovaní vedomostí pravidelne horšie výsledky ako žiaci bez sociálneho znevýhodnenia. Podľa sociologičky na to má okrem rodinných pomerov vplyv aj jazyková bariéra detí či nevyhovujúci systém výučby. Ministerstvo školstva si zlepšenie sľubuje od zavedenia povinnej predškolskej dochádzky.

Všetky deti by mali mať rovnaký prístup k vzdelaniu a rovnaké podmienky. V praxi to však funguje inak. Testovanie vedomostí piatakov pravidelne preukazuje priepastné rozdiely medzi žiakmi z jednotlivých regiónov. Najhoršie výsledky dlhodobo dosahujú žiaci z okresov Gelnica, Rimavská Sobota, Revúca a Kežmarok. Výsledky žiakov z týchto okresov sú takmer o polovicu horšie ako výsledky piatakov z bratislavských škôl. Testovanie tiež preukázalo, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia vedia z matematiky približne tretinu z toho, čo ich neznevýhodnení rovesníci. Podľa sociologičky Zuzany Kusej za to môže viacero faktorov. Jedným z nich je možná jazyková bariéra.

„Deti, ktoré žijú v chudobných segregovaných spoločenstvách, majú veľmi často iný materinský jazyk ako ten, v ktorom budú vzdelávané. Táto skutočnosť nie je u nás – na rozdiel od Spojeného kráľovstva, Nemecka, Švédska, Dánska a podobne – vo vzdelávacom systéme zohľadňovaná," mieni sociologička Kusá. K pochybeniu podľa nej dochádza už pri príprave študentov na ich budúce povolanie učiteľa. „Školy nepripravujú pedagógov schopných vyučovať slovenský jazyk ako ďalší jazyk a pedagógov elementaristov schopných vyučovať slovensky alebo maďarsky ako v jazyku, ktorý je pre deti nový," povedala.

Podľa Kusej by pomohlo, keby v školách bol priestor pre učiteľov, ktorí by sa deťom s iným jazykovým zázemím venovali a pomáhali by im s lepším pochopením prebranej látky. Deti zo sociálne slabších rodín totiž potrebujú čas navyše, aby s učivom dobehli svojich rovesníkov. To však často nie je možné, pretože do školy dochádzajú z veľkej vzdialenosti a sú odkázané na spoje hromadnej dopravy. „Nenavštevujú tak školský klub a nemôžu využiť možnosti doučovania či inú pedagogickú asistenciu v popoludňajších hodinách," komentuje sociologička.

Problémom je aj samotný spôsob výučby, ktorý nezohľadňuje sociálne odlišnosti. „Nedostatočná názornosť vzdelávania a priveľké požiadavky na abstraktné myslenie, ktoré sa nemôže dostatočne rozvíjať v prostredí, kde sa rieši len základné prežitie" – aj toto je podľa sociologičky príčinou priepastných rozdielov medzi vedomosťami žiakov podľa ich sociálneho zázemia. Kusá zároveň upozorňuje, že deti vyrastajúce v hlučnom, priestorovo stiesnenom a nezdravom prostredí neraz trpia poruchou pozornosti, ktorá negatívne vplýva na ich schopnosť učiť sa.

Obrovské regionálne rozdiely eviduje aj ministerstvo školstva. Podľa rezortu problémy u detí zo sociálne slabších pomerov vznikajú už v prvých rokoch školskej dochádzky. „Žiaci z tejto skupiny majú značné vedomostné nedostatky vo všetkých testovaných oblastiach. Veľmi náročným a problematickým sa pre nich stáva osvojovanie si nadstavbových znalostí a zručností z čitateľskej a matematickej gramotnosti, ak v matematike a slovenčine nemajú utvrdené základné učivo 1. stupňa ZŠ," píše sa v tlačovej správe rezortu.

Riešením je podľa ministerstva povinné navštevovanie škôlky. „K budúcemu zlepšeniu výsledkov by malo pomôcť aj zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa a z toho vyplývajúce zlepšenie vzdelávacích výsledkov žiakov v základnej škole," uviedol tlačový odbor ministerstva. Rezort zároveň poukazuje na to, že z európskych peňazí podporuje školy v menej rozvinutých regiónoch a vytvára projekty na tvorbu nových pracovných pozícií pre pedagogických asistentov, ktorí pomáhajú aj sociálne slabším deťom.

Za predškolskú dochádzku od čo najútlejšieho veku sa zasadzuje aj sociologička Kusá. Stieraniu rozdielov medzi deťmi by podľa nej pomohlo aj zvýšenie počtu asistentov v školách či zmena prístupu pedagógov. Veľká časť zodpovednosti v tomto prípade leží práve na pleciach učiteľa. „Dôležitá je dôvera a povzbudzovanie učiteľa a vytvorenie atmosféry v triedach, v ktorej sa aj slabšie deti cítia byť prijímanými členmi a nie trpenou príťažou, ktorá spomaľuje ostatných," hovorí Kusá. Riešenie vidí aj v sprístupnení slušného bývania pre sociálne slabšie rodiny s deťmi a v podpore dopravy žiakov do školy.

Riaditelia základných škôl vidia príčiny rozdielov vo vzdelaní sociálne znevýhodnených detí najmä v prístupe rodičov. „Z môjho pohľadu a zo skúseností, ktoré mám, nevidím problém ani tak v dochádzke ako v tom, že tieto deti sa učia len v škole a po zvyšok dňa sa nevzdelávajú. Domov si nikdy ani nenosia učebnice, lebo tam by sa v živote neučili," vysvetľuje Iveta Brndiarová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Rimavskej Sobote. „Treba s týmito deťmi pracovať celý deň, veľké zlepšenie si sľubujeme od poobedného vzdelávania vo forme školských klubov a záujmových krúžkov," spresňuje Brndiarová. Ich škola je priamo na sídlisku obývanom Rómami, deti tu teda s dochádzaním problémy nemajú.

Zanedbávanie domácej prípravy je veľkou prekážkou v dosiahnutí hlbších vedomostí aj podľa Moniky Galovičovej, riaditeľky Základnej školy na Hviezdoslavovej v Revúcej. „Podľa mňa sú rozdiely spôsobené tým, ako deti vyrastajú, mnoho spraví rodinné prostredie. Učitelia sa snažia pri týchto žiakoch možno často aj viac ako pri ostatných, ale tieto deti nie sú motivované k tomu, aby mali dobré výsledky," vysvetľuje Galovičová. Myslí si, že k lepším výsledkom nepomôžu ani tak nové školské pomôcky alebo spôsoby vyučovania ako samotní rodičia. „Tých treba motivovať k tomu, aby dbali na školskú dochádzku detí a aby ich vyburcovali k lepším výsledkom,“ uzatvára riaditeľka.

Celoslovenské testovanie piatakov sa uskutočnilo minulý rok a zúčastnilo sa na ňom 46 360 žiakov z takmer 1 500 škôl. Testovaných bolo 2 041 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

VIDEO: Sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) sa pre TV Pravda vyjadrila k téme prehlbujúcich sa sociálnych rozdielov medzi ľuďmi. (Vysielané 21. 1. 2019)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#deti #vzdelávanie #sociálne slabé rodiny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku