VIDEO: Debakel pri hlasovaní o ústavných sudcoch? Mimoriadne zasadla koaličná rada

Parlament čaká po takmer troch týždňoch diskusií v utorok prvé kolo hlasovania o kandidátoch na ústavných sudcov. Otázna je však forma voľby. Koaličné strany SNS, Most-Híd aj opozícia presadzujú verejnú voľbu. Strana Smer je proti a hlasovať chce tajne. To môže vyústiť do patovej situácie, ak Smer zostane so svojou tajnou voľbou v koalícii osamotený. V predvečer voľby sa koaliční partneri stretli v parlamente na mimoriadnom rokovaní koaličnej rady. Hovorca predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) Tomáš Kostelník potvrdil, že rokovanie sa konalo, bližšie informácie on ani jednotliví lídri médiám zatiaľ neposkytli. Otázne tiež je, či pri voľbe dostane dostatok hlasov expremiér a líder Smeru Robert Fico, ktorý je jedným z 39 kandidátov. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.

11.02.2019 13:43 , aktualizované: 20:20
debata (415)

VIDEO: Dohodne sa koalícia pri ústavných sudcoch na Ficovi a ďalších menách?

Video

„Celý proces bude transparentnejší, ak bude voľba verejná, a to som oznámil aj koaličným partnerom,“ vyhlásil šéf parlamentu Andrej Danko (SNS). Typická verejná voľba kartami a zariadením ako pri bežnom hlasovaní nie je v tomto prípade možná. „Zákon pozná pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov kvázi verejnú voľbu, ktorá spočíva v tom, že každý poslanec dostane lístok, na ktorom bude 39 mien,“ vysvetlil Danko. Aby sa verejnosť dozvedela, kto ako hlasoval, lístok by mal byť označený menom poslanca. „Dohoda o kandidátoch v rámci koalície ešte nie je, preto sa stretneme a budeme hľadať prienikové mená,“ doplnil Danko.

Poslanci SNS budú mať podľa Danka pri voľbe voľnú ruku. „Je mi jedno, kto bude na Ústavnom súde rozhodovať, stačí, ak bude spĺňať morálne a odborné zdatnosti,“ objasnil Danko.

Verejnú voľbu podporuje tiež koaličný Most-Híd. Strana chce takto vylúčiť akékoľvek špekulácie o zákulisných dohodách s kotlebovcami.

Čítajte viac: Most-Híd podporí verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov

Rokovania s kotlebovcami hovorca Smeru Ján Mažgút odmietol. „Neexistuje žiadna dohoda, aj keď je už hlasovanie dnes,“ zdôraznil. Najsilnejšia koaličná strana pokladá tajnú voľbu za vhodnejšiu. „Tú považujeme za výdobytok a prejav demokracie. Zmenu formy na verejnú vnímame ako návrat do obdobia pred rokom 1989. Ústavný sudca má byť nezávislý, preto by nemal vedieť, kto ho volil,“ uviedol pre Pravdu Mažgút. Pätnásť poslancov za Smer minulý týždeň predložilo parlamentu návrh, aby sa pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov hlasovalo tajne.

Prečítajte si aj komentár Mocenský boj

Verejnú voľbu podporuje prezident Andrej Kiska, ako aj opozícia. „Tajná voľba v parlamente neexistuje nikde v demokratickom svete. Najlepším príkladom je nedávne hlasovanie o nominácii na sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických, kde prebiehalo v priamom prenose televíznych kamier,“ podčiarkol Alojz Baránik (SaS). Dodal, že verejná voľba prispeje k lepšej kontrole poslancov. Podobný názor má hnutie OĽaNO. „Konzistentne presadzujeme verejnú voľbu. Občan má právo skontrolovať, za čo hlasujú jeho zástupcovia v Národnej rade,“ skonštatovala Veronika Remišová (OĽaNO).

Do roku 2011 bola v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady pre personálne otázky prednastavená tajná voľba. V prípade, že poslanci chceli hlasovať verejne, museli to schváliť. V roku 2011 sa situácia obrátila, prioritná je verejná voľba. „Vo všeobecnosti tajná voľba má viac podporovať slobodu a svedomie poslancov a verejná má zas viac podporovať zodpovednosť a prehľadnosť. Je to teda otázka preferencie, čo treba viac podporiť,“ zhrnula Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Pri voľbe ústavných sudcov by dala prednosť zodpovednosti a transparentnosti. „Bolo by teraz dobré zostať pri verejnej voľbe,“ mieni Berdisová.

Poslanec bude mať pri hlasovaní pri každom kandidátovi tri možnosti, zaškrtnúť môže za, proti alebo zdržal sa. Svoj hlas môže dať 18 zo všetkých uchádzačov. Ak ich označí viac, hlasovací lístok bude neplatný. Môže si však vybrať menej kandidátov.

Ak sa parlamentu nepodarí vybrať 18 kandidátov z 39, voľba sa bude opakovať vo štvrtok doobeda. „V prípade, že bude prvé kolo neúspešné, zorganizujem okrúhly stôl, aby sme diskutovali, čo ďalej,“ naznačil šéf parlamentu Danko. Pripustil však, že prezidentovi posunie zoznam aj v prípade, že bude po druhom kole zvolený nižší počet kandidátov. „Ak nebude 18 ľudí, je tu stále priestor na dialóg medzi Národnou radou a prezidentom,“ myslí si predseda Danko. Dodal, že ak budú zvolení minimálne šiesti, má povinnosť ich poslať kancelárii prezidenta. Na to, aby bol Ústavný súd funkčný aj po 16. februári, musí prezident vymenovať minimálne troch nových sudcov. „Ide však o veľmi krajné riešenie,“ zdôraznil Danko.

Deviatim z celkom trinástich sudcov Ústavného súdu vyprší funkčné obdobie 16. februára. Dnešnému prvému kolu volieb predchádzala minulý týždeň dvojdňová rozprava o uchádzačoch. O talár sa uchádzajú sudcovia, právnici, pedagógovia, prokurátori, exekútori, notári aj politici. Najdiskutovanejšou témou bola potrebná 15-ročná právnická prax expremiéra Roberta Fica (Smer), ktorú ústavnoprávny výbor na druhýkrát odobril. Opozícia Ficovi vyčítala, že mu chýba 15 mesiacov a jeho potvrdenia zo slovenských univerzít, kde pôsobil, nepovažovali za dostatočné. Svoju minulosť musel vysvetľovať aj poslanec za stranu Most-Híd Peter Kresák. Toho obvinil opozičný politik Igor Matovič (OĽaNO) z vedomej spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Kresák obvinenia rázne poprel a označil spis za plný klamstiev.

Parlament by mal z 39 adeptov zvoliť 18 kandidátov na ústavných sudcov. Z nich prezident vymenuje polovicu. Podľa súčasných pravidiel musí získať uchádzač o post sudcu Ústavného súdu nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39. Noví sudcovia zasadnú na 12 rokov na Ústavný súd.

TV Pravda: Danko je silnejší ako Kiska, prezident hrá pri ústavných sudcoch až druhé husle (vysielané 24.1.2019)

Video

© Autorské práva vyhradené

415 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #Andrej Danko #voľba ústavných sudcov