„Objasnenosť nám za posledných desať rokov stúpa. V roku 2018 bolo zistených o 4823 trestných činov menej v porovnaní s rokom 2017. Trestná činnosť ale samozrejme závisí v určitých regiónoch Slovenska od hospodárskej a sociálnej aktivity obyvateľstva,“ uviedla Maškarová. Objasnenosť prípadov vlani medziročne stúpla o 1,93 percenta na 60,60 percenta. Najviac prípadov sa podľa policajnej viceprezidentky štandardne objasní v Prešovskom kraji.
V roku 2018 sa na Slovensku zistilo 61.392 trestných činov, čo je v porovnaní s prechádzajúcim rokom o 4823 menej. Okresom s najväčšou kriminalitou bola Bratislava I. „Ide o najmenší okres na Slovensku, ale s najväčším množstvom obyvateľov, alebo turistov,“ skonštatovala Maškarová. Najmenšia trestná činnosť sa zaznamenala v okrese Bánovce nad Bebravou.
Najčastejšie policajti riešili vlani majetkovú a ekonomickú kriminalitu. „Najčastejšie páchanými trestnými činmi je skrátenie dane poplatkov a iných podobných dávok, daňové podvody, marenie výkonu správy daní, druhým najčastejším trestným činom je ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, opilstvo, tretím krádeže vlámaním, štvrtým zanedbanie povinnej výživy,“ priblížila Maškarová. Ekonomickou kriminalitou bola vlani spôsobená škoda vo výške 284 miliónov eur. Zistených bolo 5392 daňových trestných činov.
V minulom roku zaznamenala polícia medziročný pokles násilných trestných činov o 351 prípadov. Najviac prípadov, 856, bolo v Košickom kraji. V roku 2018 policajti zaevidovali na Slovensku 67 vrážd, z toho 22 úkladných vrážd.
Objasnenosť úkladných vrážd sa pohybovala na úrovni 40,91 percenta. Medzi nimi bola políciou spomenutá aj vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V tomto prípade sa však ešte stále nepodarilo zistiť, kto bol objednávateľom vraždy. V roku 2018 bolo vykonaných 23 vrážd v afekte, z toho 21 bolo objasnených.
Krádeže motorových vozidiel boli 14. najčastejšie páchaným trestným činom. Najviac sa kradli autá na území Bratislavského kraja, najmenej to bolo v Banskobystrickom kraji. Medzi najviac kradnuté autá patria podľa polície značky Škoda a Volkswagen. Slováci sa nevyhýbali ani tzv. fingovaným krádežiam za cieľom získania finančných prostriedkov z poistných plnení.
Polícii sa taktiež podarilo úspešne vyriešiť aj trestnú činnosť v oblasti násilných trestných činov a lúpeží. Zaznamenaných bolo vlani 475 lúpeží, z nich sa podarilo objasniť 340. Najviac trestných činov lúpeží bolo spáchaných v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Košice. Najvyšší nárast v minulom roku zaznamenal Nitriansky kraj. „Najčastejšie nám robia neplechu tzv. pouličné lúpeže, kedy sa páchatelia pod hrozbou násilia zmocnia vecí na konkrétnej osobe,“ zdôraznila Maškarová.
Problém vidí polícia v tzv. migrujúcich páchateľoch trestnej činnosti. Tí sú však problémom, ktorý trápi aj okolité štáty Európskej únie. „Títo páchatelia nám vstupujú na územie SR len za účelom páchania tejto trestnej činnosti. Bezodkladne po tom, ako spáchajú trestnú činnosť, následne opustia územie SR. Objasňovanie je tak náročnejšie,“ uviedla Maškarová s dôvetkom, že by malo ísť najmä o Rumunov, Poliakov a občanov bývalej Juhoslávie.
Polícia bojovala aj s environmentálnou kriminalitou. Celkovo bolo zistených 1429 takýchto prípadov. Najviac sa darilo objasniť trestné činy krádeže dreva a pytliactva. Problémovými oblasťami však ostávajú neoprávnené nakladanie s odpadom, nelegálnym odpadom či znečisťovanie životného prostredia.
Väčšinou boli páchateľmi trestnej činnosti muži, a to až v 87,33 percentách prípadov.