Avizoval tiež, že ako predseda vlády nebude iniciovať mimoriadne rokovanie kabinetu, ani v piatok nepožiada parlament o prerokovanie zákona, ktorý by predĺžil funkčné obdobie súčasným sudcom. Koalícia podľa neho mala zvoliť toľko kandidátov, aby bol súd funkčný.
„Osobne nesúhlasím s tým, ako sa zachoval klub mojej vlastnej strany, ktorý sa spolupodieľal na tom, že od soboty bude Ústavný súd SR nefunkčný a nebude si môcť plniť svoje ústavné právomoci tak, ako mu vyplývajú z ústavy. S tým sa ja osobne, aj ako občan, aj ako predseda vlády neviem stotožniť a budem sa k tomu kriticky vyjadrovať,“ vyhlásil Pellegrini.
Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) nie je spokojný so situáciou, ktorá vznikla okolo Ústavného súdu SR. Prečo?
Premiér verí, že „všetci, ktorí berú plat za to, aby zodpovedali za funkčnosť všetkých orgánov v tomto štáte“ nájdu zhodu a zabezpečia, aby bol ÚS SR plne funkčný. Ten je totiž podľa Pellegriniho garantom demokracie na Slovensku.
Marušiak: Situácia môže nabrať ešte zaujímavé obrátky
Politológ Juraj Marušiak zhodnotil, že konflikt vo vláde je predovšetkým medzi Mostom-Híd a Smerom. „Situácia je napätá, veď ako sa ukázalo, žiadne reálne rokovania vnútri koalície ohľadom spôsobu voľby sudcov neprebehli. Danko sa bude snažiť vyťažiť z tejto situácie maximum pre posilnenie svojej pozície, a možno bude chcieť hrať v tomto spore úlohu akéhosi arbitra,“ odhaduje politológ, podľa ktorého to ani v samotnom Smere nevyzerá idylicky. „Je tu rozpor medzi predsedom poslaneckého klubu, ktorým je Fico, a predsedom vlády Pellegrinim. Aj toto môže ešte nadobudnúť ďalšie obrátky,“ mieni Marušiak.
Vyjadrenie Pellegriniho je veľké nedorozumenie, tvrdí Jarjabek
Vyjadrenie premiéra Petra Pellegriniho k hlasovaniu poslaneckého klubu Smeru o kandidátoch na ústavných sudcov považuje poslanec strany Dušan Jarjabek za „veľké nedorozumenie vyplývajúce z nekomunikácie“. Ako povedal Jarjabek, poslanci Smeru sa s predsedom vlády nestretli tri týždne. „On má vyťažený pracovný program. Komunikácia by mala byť častejšia, aby nedochádzalo k nedorozumeniam,“ povedal Jarjabek.
Problémom podľa Jarjabka nie je voľba ústavných sudcov, ale spôsob voľby. Teda problémom je to, či tajná, alebo verejná voľba. „Personálne voľby majú byť podľa ústavy neverejné. Inak je hlasovanie neslobodné a poslanci sú vydierateľní. Ako budú rozhodovať neúspešní kandidáti, keď sa vrátia na svoje súdy v prípadoch tých poslancov, ktorí ich nevolili? Ako budú rozhodovať zvolení sudcovia ústavného súdu, keď budú vedieť, kto ich volil a nevolil. Veď to je choré,“ vyhlásil.
Baránek: Kritika Smeru je prvý verejný prejav konfliktu medzi Pellegrinim a Ficom
Kritika klubu strany Smer za voľbu ústavných sudcov predsedom vlády Petrom Pellegrinim (Smer) je podľa politického analytika Jána Baránka prvý verejný prejav konfliktu medzi premiérom Pellegrinim a predsedom strany Smer Robertom Ficom.
Zdá sa „akoby sa chcel Peter Pellegrini odlepiť od starého vedenia strany Smer-SD,“ povedal Baránek. Zároveň uviedol, že ak chcel Pellegrini zachovať funkčnosť ústavného sudu, mal vystúpiť ešte pred voľbou sudcov v Národnej rade SR. „Treba ale povedať, že lepšie neskoro ako nikdy,“ dodal Baránek.
Prípravy na provizórium
Na Ústavnom súde sa zatiaľ pripravujú na paralýzu provizórnym riešením. Aké bude, to spresní jeho kancelária cez víkend. Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány očakáva, že už bol zriadený nový senát. „Rozvrh práce musí schváliť plénum. Predpokladám, že ho už na túto situáciu pripravilo. Zo zostávajúcich sudcov vytvorili jeden senát a určili, čím sa bude zaoberať. Zrejme pôjde o zvlášť súrne veci, ako sú vydávacia väzba a prípady, kde je obmedzená osobná sloboda, alebo veci týkajúce sa maloletých,“ mieni Bárány.
Súd už raz pracoval v obmedzenom režime, keď mu takmer 3,5 roka chýbali traja sudcovia. Bolo to v rokoch 2014 až 2017, priemerná dĺžka jedného konania bola vtedy takmer 12 mesiacov, v plnom zložení sa ju podarilo skrátiť na polovicu.
V pondelok sa do Košíc chystá prezident Andrej Kiska, ktorý oznámi, ako bude postupovať, aby zabezpečil aspoň provizórne fungovanie Ústavného súdu. Bárány predpokladá, že tam vymenuje predsedu súdu, keďže v sobotu končí aj doterajšia predsedníčka Ivetta Macejková. „Môže niekoho z tej štvorice menovať predsedom na celé jeho zvyšné funkčné obdobie. Aj v prípade, že prezident nič neurobí, do vedenia súdu podľa zákona nastupuje najstarší (buď služobne, alebo vekovo) sudca,“ vysvetlil Bárány.
Má nových sudcov vymenovať Kiska?
V spore sa ukazuje otázka, či nových sudcov, ktorí vzídu z marcovej voľby, má vymenovať Kiska, ktorý vo funkcii končí v polovici júna. Jeho predchodca Ivan Gašparovič nechal vymenovanie troch sudcov na svojho nástupcu. To, že vyberať by si mal už nový prezident, si myslí Robert Fico. Šéf Smeru naznačil, že Kiska je v tomto prípade v konflikte, keďže plánuje pokračovať v politike a môže vymenovať jemu blízkych sudcov.
Kiska priamo neodpovedal, ako sa zachová. „Prezident nikdy nepostupoval podľa želaní iných politikov, ale len v zmysle ústavy, ktorá mu prikazuje zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov. Svoje povinnosti v zmysle ústavy má aj vláda a Národná rada a bolo by vhodné, ak by si svoje povinnosti plnili,“ uviedol hovorca prezidentskej kancelárie Roman Krpelan.
Podľa Lucie Berdisovej z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied od Kisku nemožno vyžadovať, aby postupoval ako Gašparovič. Rozdiel podľa nej spočíva v tom, že pri Gašparovičovi sa sudcovské miesta uvoľnili po skončení jeho funkčného obdobia. „Teraz je situácia iná v oboch parametroch – miesta ústavných sudcov sa uprázdňujú počas funkčného obdobia prezidenta Kisku a zároveň je jasné, že súd nebude plne funkčný. Pred piatimi rokmi som sa prihovárala za to, aby vymenovanie bolo prenechané novozvolenému prezidentovi, lebo až za jeho mandátu sa miesta uprázdnili. Aj vtedy však Benátska komisia povedala, že môže menovať aj prezident Gašparovič. Situácia je teda odlišná od tej spred piatich rokov. Majú síce spoločný tzv. lame duck koncept, teda že odchádzajúci ústavný činiteľ má vykonávať svoje právomoci zdržanlivo, ale rozdiel je v tom, že treba čím skôr plne sfunkčniť Ústavný súd,“ myslí si Berdisová.
Danko: Nové voľby budú v marci
Predseda NR SR Andrej Danko vyhlásil, že voľba ústavných sudcov sa bude opakovať na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začne 26. marca 2019. Vyzval všetkých, ktorí spĺňajú podmienky kandidovať, aby sa prihlásili do 5. marca.
Predseda parlamentu si myslí, že po neúspechu verejnej voľby ústavných sudcov by opakovaná voľba mala byť tajná. Andrej Danko zároveň ubezpečoval, že Ústavný súd bude funkčný, bude mať iba sťažené rozhodovanie. Podľa jeho slov sa v súvislosti s nezvolením ústavných sudcov „nič tragické v spoločnosti nedeje“.
Danko uviedol, že budúci týždeň by sa mala zísť koalícia na rokovaní. Šéf parlamentu a SNS sa pri novej voľbe bude usilovať o nájdenie kompromisu a dohodnúť prienikové mená. Ak by v ďalšej voľbe nebol nikto zvolený, podľa neho by sa malo debatovať o zmene zákonov.
Ústavnoprávny výbor by mal rozhodnúť, či sa musia na vypočúvaní zúčastniť aj tí kandidáti, ktorí už boli v prvej voľbe, alebo len noví – podľa Danka by sa opakované vypočúvanie konať nemuselo. Stotožnil sa s názorom predsedu Smeru Roberta Fica, že nových ústavných sudcov by už nemal menovať končiaci prezident Andrej Kiska.
Situáciu v koalícii nepovažuje za kritickú a verí, že sa na menách ústavných sudcov napokon dohodnú. „Keby sa chcela dohodnúť aj opozícia, mohla mať už svojich kandidátov v prezidentskom paláci,“ povedal.
„Je nešťastné, že ústavný súd nebude v kompletnom zložení, ale Národná rada bude rýchlo opakovať voľby. Nie je pravda, že bude ústavný súd od pondelka vypnutý,“ uviedol Danko. Kandidátov do voľby možno navrhovať do 5. marca do 16.00 h. Voľba sa má teda uskutočniť na schôdzi, ktorá sa začne 26. marca. Danko vyzval tých, ktorí spĺňajú podmienky, aby sa prihlásili.
Parlament ani v opakovanej voľbe (14.2.) nezvolil kandidátov, a tak prezident SR Andrej Kiska nemá ako vymenovať nových ústavných sudcov. V sobotu 16. februára sa skončí funkčné obdobie deviatim z 13 ústavných sudcov.
Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková má podľa Danka oznámiť opatrenia, ako bude súd fungovať po vypršaní funkčného obdobia deviatim z 13 sudcov.
Bude Fico opäť kandidovať?
O post ústavného sudcu sa uchádzali aj politici. Tí nevedia, či do súboja pôjdu opäť. „Je to ešte veľmi čerstvé, takže dnes na to neviem odpovedať,“ reagovala štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner (Most-Híd). „Momentálne sa sústredím na to, aby som očistil svoje meno z obvinení, ktoré odzneli z úst pána Matoviča. To je moja priorita,“ odpovedal na rovnakú otázku poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Matovič Kresáka obvinil, že mal úmyselne spolupracovať s ŠtB, čo Kresák odmieta.
Nie je zrejmé ani to, či bude opäť kandidovať Fico. Hovorca Smeru na túto otázku neodpovedal. Ak by sa Fico opäť prihlásil, Most-Híd ho zrejme nepodporí. „Náš postoj k jeho kandidatúre bol jasný už pred prvým kolom voľby a nevidíme dôvod ho meniť,“ poznamenal Bugár. Most-Híd už pred prvým kolom hovoril, že Fica vo voľbe nepodporí, hoci jeho poslankyňa Irén Sárközy hlasovala v ústavnoprávnom výbore za jeho kandidatúru. Výbor vtedy rozhodoval o tom, či Fico spĺňa kritériá pre kandidatúru. Opozícia tvrdila, že nemá potrebnú 15-ročnú právnickú prax. Fico výboru dodal viaceré doklady, ktoré mali túto prax potvrdzovať.
Opozícia: SaS tajnú voľbu odmieta
Slovenská republika je na začiatku ústavnej krízy, ktorú spôsobili konkrétni poslanci vládnej koalície tým, že pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR odovzdali prázdne hlasovacie lístky. Na piatkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder opozičnej SaS Richard Sulík.
„Zvolenie sudcov bolo zmarené poslancami koalície. Tým porušili Trestný zákon, podľa ktorého kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia ÚS tým, že si nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu z jeho rozhodnutia, bude potrestaný. Poslanci koalície si nesplnili povinnosť a zmarili výkon rozhodnutia ÚS. Toto sú mimoriadne vážne veci, ktoré sa dejú,“ povedal Sulík.
Podľa jeho slov predseda NR SR Andrej Danko (SNS) zľahčuje situáciu, keď hovorí, že voľba bola neplatná. „Nebola neplatná, bola tendenčne a účelovo zmarená kvôli osobným ambíciám jedného politického skrachovanca,“ odkázal.
Podľa Sulíka Slovensko nutne potrebuje funkčný ÚS, keďže sa blížia dvoje voľby a všetky sťažnosti s nimi súvisiace má posudzovať práve ÚS. „To ale nebude vďaka koaličným poslancom možné,“ dodal.
„Čo v danej chvíli považujem za najdôležitejšie (a čoho sa aj najviac obávam) je, aby sme mali z koho vyberať aj v ďalšej voľbe, nech už dnešný pohľad na parlament vyzerá akokoľvek,“ napísala na sociálnej siti bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Ďalšie kolo voľby ústavných sudcov v parlamente sa skončilo opäť patom. Eduard Bárány z Ústavu štátu a práva SAV pre TV Pravda hovorí o možných riešeniach. (vysielané 13.2.2019)