Foto: TASR
Emília Kováčová, ktorá je zároveň vysokoškolskou pedagogičkou a profesorkou v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja, sa v roku 1993 stala prvou dámou prezidenta Michala Kováča. Založila Nadáciu Emílie Kováčovej, ktorá sa venovala podpore charity, uľahčeniu života sociálne odkázaným občanom a zintenzívneniu úrovne vzdelania mladej generácie. Pôsobila tiež v Slovenskom Červenom kríži.
Foto: TASR
V poradí druhou prvou dámou bola od roku 1999 Irena Schusterová. Manžela aktívne sprevádzala počas jeho politickej kariéry. Zaslúžila sa o založenie Nadácie Ireny Schusterovej, ktorá bola zameraná na pomoc deťom s vrodenými srdcovými chorobami. Jej najvýznamnejším úspechom bolo získanie takmer 20 miliónov korún od darcov, ktoré priniesli unikátne lekárske zariadenie pre vysokošpecializované detské kardiologické pracovisko v Bratislave. Zomrela v máji 2008.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V roku 2004 sa novou prvou dámou stala Silvia Gašparovičová, povolaním projektantka a súdna znalkyňa. Založila Nadáciu Silvie Gašparovičovej, ktorá sa zameriavala na zlepšenie života hendikepovaných ľudí, zvyšovanie kvality výučby v špeciálnych školách, zlepšovanie zdravotnej starostlivosti. Medzi jej priority patril tiež zdravý životný štýl s dôrazom na deti a mládež. Pomáhala ženám, obetiam domáceho násilia získať ochranu, vzdelanie a odvahu na začatie nového života. Taktiež bola čestnou prezidentkou občianskeho združenia Top centrum podnikateliek, kde skúsené podnikateľky pomáhali začínajúcim podnikateľkám.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Súčasnú prvú dámu Martinu Kiskovú verejnosť videla raz, a to na inaugurácii Andreja Kisku v júni 2014.
Podľa Márie Holubovej panie Kováčová, Schusterová aj Gašparovičová boli dámy vzdelané a na úrovni, ktoré mali svoje charitatívne aktivity, vždy však boli skôr v úzadí. „Kultivovane a distingvovane prezentovali svoju pozíciu, ale nemyslím si, že by do niečoho značne zasiahli alebo niečo ovplyvnili. Boli to distingvované partnerky, ktoré naozaj pekne prezentovali tú funkciu. Zároveň si myslím, že pani Schusterová asi najviac," zhodnotila protokolistka.
Prvú dámu náš právny poriadok nepozná. Názov tejto funkcie bol analogicky prebratý zo Spojených štátov, kde je oficiálnym titulom. Byť manželkou amerického prezidenta znamená mať povolanie so špecifickými kompetenciami a právami. Má svoj vlastný harmonogram, musí sa aktívne zúčastňovať na spoločenských udalostiach a dokonca môže byť poverená istými štátnickými úlohami.
Na Slovensku, ale ani v Európe takáto tradícia nie je. Podľa Holubovej je to spôsobené tým, že už od čias Rakúsko-Uhorska sme na našom území nemali príliš aktívne a výrazné manželky prezidentov. „Cisár František Jozef I., ktorý vládol niekoľko desiatok rokov, nemal popri sebe na reprezentáciu cisárovnú, lebo sa protokolu a prezentácií stránila. Potom to prešlo aj do prvej republiky. Tomáš G. Masaryk ako prezident celé generácie tiež vystupoval sám, pretože jeho manželka bola ťažko chorá a funkciu tej prvej dámy po jeho boku plnila dcéra Alica alebo Hana Benešová. Čo sa týka robotníckych prezidentov, tak manželky boli doma a starali sa o rodinu. Takže u nás takáto tradícia prvej dámy nie je, čo je veľká škoda," zhodnotila protokolistka.
Titul prvej dámy používame prirodzene. Z toho plynú aj isté nepísané pravidlá, ktoré manželky prezidentov do určitej miery dodržiavajú. Podľa odborníčky na protokol Kataríny Dikovej Strýčkovej je zvykom, že sa zúčastňujú na formálnych podujatiach. Napríklad pri oficiálnych návštevách v rámci dámskeho programu sprevádza prvá dáma manželku prezidenta z krajiny hosťa alebo na podujatiach spoločenského charakteru, napríklad v prípade, že prezident s manželkou organizujú slávnostnú recepciu pri príležitosti štátneho sviatku.
„Nepísaným zvykom taktiež je, že sa venuje charitatívnym aktivitám, kde poukazuje na vylúčené komunity alebo kauzy, ktoré by inak ostávali na periférii záujmu médií aj verejnosti. Tým, že je na ňu zväčša upriamená pomerne veľká pozornosť spoločnosti a najmä médií, môže svoju dočasnú „všeobecnú známosť“ použiť v prospech ľudí, ktorí to potrebujú. Tak sa napríklad Michelle Obamová venovala detskej obezite v USA, upozorňovala na náročný život a problémy manželiek amerických vojakov a vojnových veteránov či na problémy so segregáciou a nedostatočným vzdelávaním v niektorých vylúčených komunitách. Melania Trumpová sa napríklad angažuje v oblasti prevencie zneužívania a šikanovania detí na sociálnych sieťach a internete všeobecne," priblížila Strýčková.
Neoficiálne postavenie prvej dámy podľa Strýčkovej jej neposkytuje organizačné vybavenie pri plnení agendy. „To znamená, že nemá nárok na kanceláriu, asistenta či asistentku, na auto, bežné výdavky a podobne. Čiže od manželky prezidenta sa akoby automaticky očakáva, že bude robiť veci a plniť si nepísané povinnosti popri svojom manželovi, reprezentovať krajinu, cestovať, zúčastňovať sa na návštevách a podujatiach, ale nikto si neuvedomuje, že na to nemá dané prostriedky. Myslím, že by sme jednoducho mali myslieť na to, že prvou dámou môže byť žena, ktorá má svoju prácu, s ňou súvisiace povinnosti, do žiadneho úradu zvolená nebola a ako „negatívny bonus“ nemá nárok na nijakú finančnú ani organizačnú pomoc,“ mieni protokolistka.
Odborníčky sa zhodujú, že by oficiálne ustanovenie prvej dámy na Slovensku privítali. „Sformálnenie statusu prvej dámy by podľa môjho názoru prinieslo viac priestoru na to, aby mohla svoju rolu vykonávať na čo najprofesionálnejšej úrovni," pripomenula Strýčková.
O oficiálne ustanovenie funkcie prvej dámy sa naposledy v roku 2017 snažil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Zlé načasovanie a s ním spojená petícia 200-tisíc občanov tieto snahy zastavila.