Predsedníctvo Smeru sa zaoberalo novou voľbou ústavných sudcov, ktorá bude v marci. Koaličným partnerom strana vyslala jasný odkaz, že bude trvať na tajnom hlasovaní. Fico zároveň vyhlásil, že svoju kandidatúru na ústavného sudcu neplánuje zopakovať. „Kandidovať nebudem, ale nevylučujem, že ma tu o 12 rokov uvidíte, keď budem živý a zdravý,“ oznámil bývalý predseda vlády, ktorý chce byť lídrom Smeru v parlamentných voľbách v roku 2020. Dodal, že ako predseda strany má tie najvyššie ambície.
Minulotýždňovú voľbu ústavných sudcov bojkotovali v parlamente práve poslanci Smeru. Vyjadrili tak, že nesúhlasia s verejným hlasovaním, ktoré presadili aj ich koaliční partneri. Najväčšie napätie vzniklo medzi Smerom a Mostom-Híd. Predseda Smeru včera vyhlásil, že ani rozdielny postoj pri voľbe neohrozil jednotu a súdržnosť koalície. „Sme schopní sa s ostatnými koaličnými stranami dohodnúť, spoluprácu berieme vážne a aj keď na niektoré veci máme rozdielne názory, koalícia je funkčná,“ ubezpečil Fico. Odmietol podozrenia, že po minulotýždňovej blamáži pri voľbe ústavných sudcov sa vzťahy v koalícii naštrbili. „Našou snahou je dovládnuť do ďalších volieb, iná alternatíva neexistuje,“ dodal expremiér.
Smer bude v prípade ústavných sudcov aj naďalej trvať na tajnej voľbe. „Vítame, že Most-Híd aj SNS sú pripravení hovoriť o tajnej voľbe,“ ocenil Fico. Podľa neho tak narastá šanca, že sa parlamentu v marci podarí zvoliť všetkých 18 kandidátov. Nepáči sa mu však, že polovicu zo zvolených kandidátov bude vyberať súčasný prezident Andrej Kiska. „Nemá na to žiadne morálne právo, keďže sám naznačil, že po ukončení funkcie plánuje politickú kariéru,“ skonštatoval. Tajnú voľbu podporuje aj predseda vlády Peter Pellegrini (Smer). „Vždy som hovoril, že personálne voľby majú byť tajné, je to tak správne,“ uviedol včera počas pracovnej cesty v Jeruzaleme. Predseda vlády však krátko po druhom kole volieb nešetril kritikou na konanie svojich straníckych kolegov, ktorí voľbu zablokovali.
Fico pôvodné vyjadrenie premiéra nepovažuje za znak toho, že v jeho strane je rozkol. „Je to úplný nezmysel. Jednoducho sme medzi 37 členmi nevideli 18 vhodných kandidátov, na tom nie je nič čudné,“ zhrnul Fico. Verí, že sa do novej voľby prihlásia vhodnejší adepti.
Šéf národniarov Andrej Danko už minulý týždeň vyhlásil, že keďže verejná voľba nebola úspešná, opakovaná voľba by pravdepodobne mala byť tajná. Jeho slová potvrdil pre Pravdu aj prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška. „Pán Danko zodpovedne zvážil situáciu, ktorá je v parlamente, a rešpektuje, že strana Smer trvá na voľbe, ktorá bude tajná. Keď chceme voľbu sudcov dotiahnuť k úspešnému koncu, musíme rešpektovať aj koaličného partnera, ktorý má iný názor, ako sme mali my,“ povedal Paška.
Podľa Pašku treba akceptovať názor silnej politickej strany a netreba sa za každú cenu tlačiť do konfrontácie, ktorá by viedla k tomu, že Ústavný súd by bol možno dlhší čas nefunkčný. Ak bude Smer na tajnej voľbe trvať, nemali by mu robiť prekážky, mieni Paška. Zároveň uviedol, že rokovania o konkrétnych menách zatiaľ neprebiehajú, keďže termín na prihlasovanie kandidátom ešte neuplynul. „Predpokladám, že akékoľvek debaty o zostave, ktorá by mohla byť podporovaná či už stranou SNS, alebo Smerom a Mostom-Híd, budú relevantné až po vypočutí kandidátov,“ dodal Paška.
Vypočutie kandidátov na ústavných sudcov členmi parlamentného ústavnoprávneho výboru by malo prebehnúť 21. až 23. marca. Zatiaľ nie je jasné, či sa na tomto procese budú musieť zúčastniť aj tí uchádzači, ktorí už vypočutí boli, alebo len noví záujemcovia. Opakovaná voľba sudcov prebehne na parlamentnej schôdzi so začiatkom 26. marca, kandidáti sa môžu prihlasovať do 5. marca.
Ak sa vládna koalícia dohodne na konkrétnych menách kandidátov, strana Most-Híd nebude trvať na verejnej voľbe. Uviedla to pre agentúru SITA hovorkyňa strany Klára Debnár s tým, že v opačnom prípade poslanci opäť podporia verejné hlasovanie v Národnej rade SR.
„Ak v rámci koalície bude dohoda na menách kandidátov, nebudeme trvať na voľbe verejnej, ak dohoda nebude, naďalej ju budeme presadzovať,“ uviedla Debnár. Most žiadal verejnú voľbu vo februárovom hlasovaní po tom, ako sa objavili v médiách informácie o rokovaní predstaviteľov strany Mariána Kotlebu ĽSNS s koaličnou stranou Smer.
Politický analytik Ján Baránek aktuálnu situáciu zhodnotil tak, že koaličná kríza je zrejme nateraz zažehnaná. „Pod krízou mám na mysli stav, ktorý by mohol vyústiť do predčasných volieb. Ale k dohode na spôsobe voľby ešte určite nedošlo. Dohodnúť sa potom na samotných menách by nemal byť až taký problém,“ nazdáva sa analytik.
Ústavný súd v Košiciach od soboty pracuje v krízovom režime, má len štyroch sudcov, plný stav je 13. Namiesto štyroch senátov tak funguje len jeden.
Ak sa koalícia dohodne na menách ústavných sudcov, nebude strana trvať na verejnej voľbe
Pre Smer-SD je naďalej kľúčovou požiadavkou tajná voľba, ktorá je podľa nich výdobytkom demokracie
Kandidátku povedie Beňová
Robert Fico po rokovaní predsedníctva Smeru informoval aj o kandidátke strany v májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Jej líderkou bude súčasná europoslankyňa Monika Beňová. Z druhého miesta bude kandidovať poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Číž, z tretieho riaditeľ kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel.
Strana podľa Fica postaví 14 kandidátov, kompletnú kandidátku predstaví večer. „Brali sme na zreteľ záujem regionálnych štruktúr aj partnerov, ako sú mladí sociálni demokrati,“ opísal Fico rozhodovanie o kandidátoch.
Voľby do europarlamentu budú na Slovensku 25. mája, obyvatelia budú voliť 14 europoslancov. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci europarlamentu sú volení na päťročné volebné obdobie.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.