Nielen toto výročie si Bella pripomenul na včerajšej konferencii 20 rokov po možnosti zapojenia sa SR do projektov ESA (Európskej vesmírnej agentúry). „Slovenský vesmírny program sa začal desiatky rokov dopredu, v období programu Interkozmos. A do dnešnej doby sa naše vzdelávacie či technologické inštitúty podieľajú na rôznych vedeckých a kozmických programoch, vrátane programov, ako sú misie na Mars. Naši špecialisti sú vysoko hodnotení,“ uviedol Bella, ktorému na Slovensku chýba centrálny riadiaci a koordinačný orgán.
„Sme v prístupovom procese do Európskej kozmickej agentúry. Chceme, aby zo strany ministerstva zazneli časové horizonty, v akej fáze prístupového procesu sa nachádzame a v akých časových horizontoch si vieme predstaviť, že by sme sa mohli stať plnohodnotným členom. To by pre nás otvorilo úplne iné dimenzie,“ poznamenal Bella.
Prvý slovenský kozmonaut je presvedčený, že vesmír by sa mal využívať na mierové účely, neprikláňa sa k dlhodobým tendenciám zneužívania vesmíru na vojenské účely. „Hlavným cieľom pre ľudstvo by malo byť využívať vesmír pre mierové účely a hľadať cesty, ako v ňom žiť. Vesmír by mal ľudí spájať, nie rozdeľovať. Nie je to dobré smerovanie využitia vesmíru,“ povedal Bella. Reagoval tak na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podpísal nariadenie, na základe ktorého majú vzniknúť vesmírne sily ako zložka amerického letectva. Pozitívnejšie vníma vesmírne misie. Lety na Mesiac považuje za technologicky zvládnuté, kde je to o peniazoch a chuti na realizáciu. Misie na Mars s ľudskou posádkou však zatiaľ v najbližších niekoľkých rokoch nepovažuje za ľahko realizovateľné. Okrem technickej náročnosti si to podľa neho vyžaduje aj sociologickú diskusiu, či je „morálne posielať niekoho na misie, odkiaľ nie je návratu“.
Vesmirny pobyt prvého Slováka v histórii sa uskutočnil vďaka tzv. deblokácii ruského dlhu, teda vyrovnávania dlhov Ruskej federácie voči SR. Prípravu, ktorá zvyčajne trvá päť rokov, musel Bella zvládnuť za 11 mesiacov. Z Bajkonuru poslal rodák z Brezna „veľké pozdravy všetkým Slovákom“ 19. februára pred 20 rokmi. Na druhý deň raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 ráno o 5.17 stredoeurópskeho času vyštartovala. Okrem Bellu boli na palube aj veliteľ posádky Viktor Afanasiev z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré z Francúzska. Okolo našej modrej planéty Sojuz TM-29 krúžil dva dni, kým sa 22. februára spojil so stanicou Mir. Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd. V roku 1978 do vesmíru letel Vladimír Remek – ako zástupca Československej socialistickej republiky. Európska kozmická agentúra sa k nemu hlási ako k „prvému európskemu kozmonautovi“. Slovenská stopa je aj na Mesiaci, vďaka americkému astronautovi Eugenovi Cernanovi, ktorého rodičia pochádzali z Československa. Cernan na povrch Mesiaca vystúpil v roku 1972. <PE>
Ivan Bella a Sergej V. Avdejev, ktorý má za sebou tri misie vo vesmíre, diskutovali s mladými slovenskými vedcami. Veľkú pozornosť vzbudzoval aj prvý československý kozmonaut Vladimír Remek.