VIDEO: Prezident Andrej Kiska a líder strany Smer Robert Fico sa navzájom na svojich tlačových konferenciách obviňovali.
Kisku na tlačovej konferencii expremiér označil za podvodníka a klamára. Vyzývať prezidenta na odstúpenie už podľa Ficových slov nemá význam, keďže o mesiac budú voľby. Opätovne Kiskovi vyčítal aj lety do Popradu či to, že nebol medzinárodne akceptovaný. (Viac čítajte v správe Fico: Zneužívanie, podvody, klamstvá. To sú metódy Kisku)
Kiska v piatok vyhlásil, že trestné stíhanie konateľa spoločnosti KTAG je Ficovou pomstou za to, že mu Kiska odkázal, že ho nevymenuje za predsedu ústavného súdu, a teda mu odmietol politický dôchodok na ústavnom súde. Podľa Kiskových slov hrozí trestné stíhanie aj jemu po skončení prezidentského mandátu. Obvineného konateľa aj Kisku bude vo veci stíhania zastupovať Daniel Lipšic. Kiska hovoril na tlačovej konferencii aj o jeho vydieraní a zastrašovaní z Ficovej strany. (Viac čítajte v správe Kiska: Fico sa mi mstí, lebo som ho odmietol vymenovať za ústavného sudcu)
Gašpar podá na Kisku trestné oznámenie
Bývalý policajný šéf Tibor Gašpar pre Pravdu uviedol, že v najbližších dňoch podá trestné oznámenie na prezidenta Andreja Kisku pre ohováranie.
„Nie ja som podal na spoločnosť KTAG trestné oznámenie, ale daňový úrad po vykonaných kontrolách. Nie ja, ale pán Kiska oslovil generálneho prokurátora, aby zisťoval, ako sa vyšetrujú jeho prípady. Nie ja, ale generálny prokurátor pán Čižnár mu prisľúbil, že vyšetrovanie bude objektívne. Prokurátor dal dvakrát písomný pokyn vyšetrovateľom, aby vo veci konali, pretože predchádzajúce vyšetrovania neboli dostatočné. Nakoniec nie ja, ale pán Kiska, jeho brat a konateľ KTAG podávali nepravdivé daňové priznania. Takže ak hľadá, koho je to dielo, mal by sa pozrieť do zrkadla, pretože to je celé jeho dielo,“ povedal Gašpar.
„Pán prezident opakovane klame a konšpiruje. Za jeho výroky o mojej osobe a mojej rodine podám v najbližších dňoch trestné oznámenie za podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, prípadne aj civilnú žalobu na ochranu osobnosti. Na rozdiel od pána prezidenta som ja nikdy o jeho osobe nehovoril nepravdivo a neklamal. Ako najvyšší ústavný činiteľ by mal vážiť svojej slová,“ dodal Tibor Gašpar.
Názor analytikov
Politický analytik Ján Baránek uviedol, že ide o politický boj. „Neviem, kto má pravdu. Zaráža ma ale na tom všetkom len jedna vec, ostatné je balast. Prezident tvrdí, že ho Fico v januári vydieral a za prítomnosti premiéra Pellegriniho mu povedal, že pokiaľ sa dostane na Ústavný súd, Kiska bude mať pokoj. Prečo nedal Kiska na Fica trestné oznámenie a oznamuje nám to tu cez televíziu,“ upozornil Baránek.
Politológ Juraj Marušiak komentoval roztržku Kiska-Fico slovami, že je to konflikt dvoch politikov, ktorí sú už za zenitom.
Lipšic: Prezident môže byť s veľkou pravdepodobnosťou obvinený
Z odôvodnenia uznesenia pri obvinení konateľa spoločnosti KTAG vyplýva, že prezident Andrej Kiska, ktorý ju spoluvlastní, môže byť s veľkou dávkou pravdepodobnosti v tomto prípade neskôr obvinený. Pre médiá to povedal advokát Daniel Lipšic, ktorý sa ujal zastupovania firmy prezidenta a jej obvineného konateľa Eduarda K.
Podľa Lipšica je v uznesení uvedené, že Kiska mal vedomosť, ako sa predmetné faktúry, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, dávajú do účtovníctva. „Z toho si myslím, že je veľký predpoklad prijať záver, že bude vznesené obvinenie,“ vyhlásil. Na sto percent však tento fakt podľa Lipšica zatiaľ nikto nevie. Zároveň poukázal na to, že Kiska má, pokiaľ je vo funkcii prezidenta, imunitu. Proti obvineniu konateľa zároveň podali sťažnosť, kde uviedli, že konateľ konal nedbanlivostne. Je podľa neho totiž veľa firiem, ktorým daňový úrad neuzná faktúry do nákladov. Keby mal každý takýto prípad byť stíhaný ako daňový podvod, podľa Lipšica by boli stíhané mnohé firmy.
Pellegrini odmieta slová o vydieraní
Predseda vlády Peter Pellegrini sa nikdy verejne nevyjadroval a ani sa nebude verejne vyjadrovať o obsahu súkromných rozhovorov ústavných činiteľov, informoval Úrad vlády. „Peter Pellegrini však kategoricky odmieta, že by v jeho prítomnosti malo dôjsť k akémukoľvek vydieraniu, ako o tom hovoril Andrej Kiska,“ informovala hovorkyňa premiéra Patrícia Macíková.
Bugár: Už ma nebaví robiť rozhodcu
Bélu Bugára, šéfa koaličného Mostu-Híd, už nebaví robiť rozhodcu medzi rozhádanými ústavnými činiteľmi. „Už ma prestáva baviť, že vždy, keď sa dvaja ústavní činitelia hádajú, ja mám byť ten, kto to má vysvetľovať a urovnávať. Sú to dospelí ľudia, ktorí by svoje vzájomné spory mali vedieť vyriešiť civilizovane a sami,“ reagoval na dnešnú verejnú roztržku medzi prezidentom Andrejom Kiskom a predsedom Smeru Robertom Ficom.
Bugár priznal, že s Kiskom mal nejeden telefonický aj osobný rozhovor medzi štyrmi očami. „Nielen teraz, ale aj pri veľmi vážnych udalostiach v našej krajine. Obsah týchto rozhovor však považujem za dôverný,“ dodal Bugár s tým, že o týchto rozhovoroch nebude na verejnosti nikdy rozprávať.
Polícia odmieta vplyv na vyšetrovanie
Polícia odmieta akýkoľvek vplyv na vyšetrovanie z vonkajšieho prostredia. K obvineniu osoby došlo po dohode s dozorovým prokurátorom. „Ak má ktokoľvek podozrenie o protiprávnom konaní policajta, môže podať podnet na inšpekciu ministerstva vnútra,“ reagovala hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiášová.
Politizáciu trestnej veci odmieta Generálna prokuratúra (GP) SR, ktorá zároveň žiada politikov o zdržanlivosť. „Chceme zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní postupovali a postupujú zákonne a bez akýchkoľvek vplyvov. V tejto súvislosti žiadame ústavných činiteľov o zdržanlivosť pri vyslovovaní akýchkoľvek záverov ešte v neskončenej trestnej veci, a aby nezneužívali mediálny priestor na ovplyvňovanie ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedla hovorkyňa GP SR Andrea Predajňová.
Generálna prokuratúra odmieta politizáciu
Generálna prokuratúra SR garantuje, že trestné stíhanie proti obvinenému konateľovi spoločnosti KTAG Eduardovi K. je a bude vedené len zákonným spôsobom a na základe zákonných dôvodov, uvádza sa v stanovisku.
"Generálna prokuratúra SR pozorne vnímala mediálne vyhlásenia ústavných činiteľov k tejto trestnej veci. Odmietame akúkoľvek politizáciu trestnej veci. Chceme zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní postupovali a postupujú zákonne a bez akýchkoľvek vplyvov. V tejto súvislosti žiadame ústavných činiteľov o zdržanlivosť pri vyslovovaní akýchkoľvek záverov ešte v neskončenej trestnej veci, a aby nezneužívali mediálny priestor na ovplyvňovanie ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ uviedla hovorkyňa GP Andrea Predajňová.
Daňové kauzy
V prípade daňových káuz spájaných s prezidentom SR Andrejom Kiskom obvinili konateľa firmy KTAG Eduarda K. Stíhanie sa má týkať neoprávnenej vratky DPH vo výške 146 000 eur, ktorú si KTAG vypýtala od štátu. KTAG platila Kiskovi prezidentskú kampaň a sumu si potom dala do nákladov. Daňový úrad to však neuznal. V minulosti bol na poste konateľa firmy i sám prezident. Kým zastáva svoj úrad, nie je ho možné obviniť.
Niektoré rezignácie a machinácie exprezidentov
Horst Köhler, nemecký prezident – v máji 2010 ohlásil okamžité odstúpenie z funkcie po kritike, ktorú vyvolal svojimi spornými vyhláseniami o nemeckých vojenských misiách v zahraničí, konkrétne v Afganistane. Urobil tak iba rok po svojom druhom funkčnom období. Kritiku vyvolal vyhlásením, že krajina ako Nemecko, ktorá je silne závislá od zahraničného obchodu, si musí byť vedomá, že na presadzovanie svojich záujmov sú potrebné vojenské akcie. Stal sa prvým prezidentom v povojnovej histórii Nemecka, ktorý z postu odstúpil.
Christian Wulff, nemecký prezident – vo februári 2012 odstúpil z úradu necelé dva mesiace po zverejnení informácie, že ako premiér Dolného Saska (2003 – 2010) získal výhodnú polmiliónovú pôžičku na dom od podnikateľa. Médiá následne priniesli niekoľko obvinení, podľa ktorých mal Wulff blízke vzťahy s podnikateľmi a obe strany z toho profitovali. V jedinom televíznom rozhovore k afére s polmiliónovým úverom vyhlásil: „Nechcem byť prezidentom v krajine, kde si nemôžete požičať od priateľov.“ Bol najmladším prezidentom v histórii a zastával úrad hlavy štátu iba 20 mesiacov.
Pál Schmitt, maďarský prezident – odstúpil v apríli 2012 pre plagiátorstvo dizertačnej práce. Podľa doktorskej rady jeho dizertácia bola plagiátom z 90 percent. Následne mu senát univerzity odobral doktorský titul.
Dilma Rousseffová, brazílska prezidentka – v septembri 2016 skončila v kresle hlavy štátu pre manipuláciu s rozpočtom. Podľa verdiktu brazílskeho Senátu manipuláciami s rozpočtom si pomohla k znovuzvoleniu v roku 2014. Situáciu spojenú s impeachmentom Brazília zažila aj v roku 1992. Týkala sa prezidenta Fernanda Collora de Mella, ktorý bol tiež obvinený z korupcie. Collor de Mello v decembri 1992 odstúpil, aby ukončil vyšetrovanie voči svojej osobe. Senátny tribunál však zasadal ďalej a konštatoval, že Collor de Mello je vinný.
Pak Kun-hje, prezidentka Južnej Kórey – rezignovala v marci 2017 po prepuknutí korupčnej kauzy a po tom, čo jej odvolanie potvrdil ústavný súd. Zároveň potvrdil, že sa spolčila so svojou dlhoročnou dôverníčkou Čche Son-sil, aby vylákali peniaze od najväčších spoločností krajiny. Pak Kun-hje mala pritom svojej dôverníčke protizákonne dovoliť z ústrania manipulovať vládnymi záležitosťami.
Jacob Zuma, juhoafrický prezident – rezignoval vo februári 2018 pre korupciu. O moc prišiel po množstve škandálov týkajúcich sa sprenevery. Bol prezidentom Juhoafrickej republiky od mája 2009.
Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident – v januári 2019 kasačný súd potvrdil, že mu Líbya poskytla na volebnú kampaň v roku 2007 50 miliónov eur. Ešte v roku 2012 zverejnil spravodajský portál Mediapart dokument z roku 2006. Podľa neho plukovník Kaddáfí súhlasil s financovaním Sarkozyho kampane vo výške 50 miliónov eur. Sumu dohodol Kúsa, Hortefeux a francúzsko-libanonský podnikateľ Zijád Takieddine na schôdzke v októbri 2006.
VIDEO: Názory politikov Kollára, Sulíka a Čaputovej na Kiskovu daňovú kauzu si môžete pozrieť v nasledujúcom videu