Migy ešte zostanú, aj s ruskou podporou

, 25.02.2019 11:00
prelet stíhačiek, bratislava, stíhačky
Stíhačky MiG-29 slovenskej armády letia nad Bratislavou na snímke z roku 2008. Autor: ,

Ministerstvo obrany podrží ruských technikov na vojenskom letisku Sliač až do roku 2023. Vláda totiž schválila predĺženie zmluvy na prevádzku migov až dovtedy, kým neprídu na Slovensko americké stíhačky. Ročne za to zaplatíme 30 miliónov eur, celkové náklady sa vyšplhajú takmer až k 178 miliónom. O krokoch ministerstva obrany pochybuje aj jeho vlastný štátny tajomník.

Nákup nových amerických stíhačiek F-16 schválila vláda ešte vlani v júli. Za 14 nadzvukových lietadiel má Slovensko zaplatiť takmer 1,6 miliardy eur, dodané však budú až v roku 2023. Ministerstvo obrany dostalo za úlohu nájsť riešenie, ako bude dovtedy naše nebo chránené, keďže zmluva s ruskou stranou sa končí v tomto roku v polovici novembra. Keď rezort vlani v novembri prišiel s rozhodnutím pokračovať v prevádzke starých, poruchových migov a uzavrieť novú dodatočnú dohodu s ruskou spoločnosťou RSK MiG na náhradné diely a ich servis, vláda ho neprijala. Rovnaký návrh minister obrany Peter Gajdoš (SNS) predložil znova, a tentoraz ho vláda pre časovú tieseň prijala.

Predseda Mostu-Híd Béla Bugár ešte v novembri chcel, aby rezort obrany zvážil aj iné možnosti. Odborníci z ministerstva možnosti opäť preskúmali a dospeli k rovnakému rozhodnutiu. „Táto alternatíva je vzhľadom na súčasný technický stav lietadiel MiG-29, platnú legislatívu, ako aj potreby zabezpečenia a udržania úrovne výcviku pilotov a ďalšieho personálu Vzdušných síl SR najefektívnejším ekonomickým riešením ochrany vzdušného priestoru,“ tvrdí ministerstvo obrany. Podľa analýzy, ktorú predložilo vláde, zvažovalo tri možnosti – ochranu vzdušného priestoru lietadlami členských krajín NATO, spoluprácu s Poľskom, ktoré tiež používa migy, a pokračovanie v spolupráci so spoločnosťou RSK MiG.

Problémom je servis migov a náhradné diely, ktoré sú dostupné iba v Ruskej federácii.

Ministerstvo obrany nikoho neoslovilo

Na otázku, či naozaj naše ministerstvo obrany oslovilo niekoho zo spojencov, rezort neodpovedal. Sám štátny tajomník rezortu Róbert Ondrejcsák (Most-Híd) tvrdí, že so spojencami rezort nekomunikoval. „Možností bolo niekoľko – a nikdy som sa netajil tým, že spoluprácu so spojencami v NATO pri zabezpečení vzdušného priestoru považujem za geopoliticky najlepšiu voľbu. Nato však treba spojencov osloviť, oficiálne, na vhodnej úrovni, k čomu v dostatočnom rozsahu nedošlo. Stratili sme zbytočne čas, čo spôsobilo časový stres a následné predĺženie zmluvy s Ruskom na ďalšie štyri roky. Je to škoda, lebo sme mohli skrátiť závislosť slovenského nadzvukového letectva od Ruska o niekoľko rokov, čo by bolo geopoliticky určite správne,“ napísal Ondrejcsák na sociálnej sieti.

Most Híd tvrdí, že ministerstvo bolo nečinné a vládu tak k spomínanému rozhodnutiu dotlačilo časovou tiesňou. „Ministri strany Most-Híd blokovali možnosť predĺženia abonentských zmlúv s ruskou stranou. Na stredajšom (20. februára, pozn. red.) zasadnutí bezpečnostnej rady a vlády predniesli zásadné výhrady k tomu, ako ministerstvo obrany postupovalo, inými slovami, premrhalo čas. S našimi spojencami nerokovalo na patričnej úrovni, poľskú stranu v súvislosti so zabezpečením nášho vzdušného priestoru vôbec neoslovilo. Slovensko dostalo do časovej tiesne, do dodania amerických stíhačiek typu F-16 bude závislé od prevádzky MiG-29. Predĺženie abonentskej zmluvy a ruskej závislosti je výsledkom nečinnosti rezortu obrany,“ odkázala ostro hovorkyňa strany Klára Debnár.

Ministerstvo obrany chcelo zmluvu s Ruskom, tvrdí analytik

Ministerstvo obrany v tejto súvislosti odkazuje na svoju analýzu. Analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Juraj Krúpa však hovorí, že „ide o tendenčný materiál, ktorý nedáva zmysel“. Podľa neho sme namiesto predlžovania zmluvy s ruskou firmou mali požiadať o ochranu vzdušného priestoru spojencov. „Bolo by to oveľa lacnejšie. Ministerstvo však s takouto možnosťou nikoho v aliancii neoslovilo, pretože chcelo zmluvu s Ruskom, ktorá bude stáť zbytočne veľa peňazí,“ myslí si Krúpa.

Rezort predĺženie zmluvy obhajuje deklarovanou súčinnosťou spoločnosti RSK MiG pri odpredaji našich lietadiel tretím stranám. „Dnes o tieto migy v našej konfigurácii nemá nikto záujem. Srbi takéto stíhačky dostali od Bieloruska zadarmo, kde by sme už len my šli tieto staré herky predávať?“ pýta sa Krúpa, podľa ktorého deklarovaná cena kontraktu bude ešte rásť. Naznačuje tiež, že vyhral variant, keď budú v rámci variabilnej časti zmluvy sprostredkovateľské firmy čerpať provízie.

O nakúpe 14 taktických nadzvukových stíhacích lietadiel F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických, ktoré nahradia staré ruské migy, rozhodla vláda 11. júla, keď akceptovala návrh ministra obrany Petra Gajdoša. Za lietadlá, výcvik, muníciu a logistiku zaplatia v nasledujúcich rokoch 1,589 miliardy eur. Prvé kusy amerických stíhačiek majú prísť na Slovensko v roku 2023 a ostatné postupne v nasledujúcich dvoch rokoch. Dovtedy budú lietať ruské migy. Predpokladané náklady na ich abonentnú prevádzku do konca roka 2023 sú 178 miliónov eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#MiG-29 #ruské stíhačky #stíhačka F-16
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku