Tisov dom sa nachádza pár metrov od mestského úradu. Na fasáde je pamätná tabuľa venovaná prezidentovi fašistického Slovenského štátu a na bráne jeho malá fotografia. Pod ňou je uvedené meno správcu, ktorým je Pavol Demjanič. Práve on ako šéf Slovenského dejepisného spolku žiadal mesto o odkúpenie polovice domu. „Snažíme sa o to každý rok a vždy nám to zamietnu. Rovnaký výsledok očakávam aj teraz,“ povedal krátko pred minulotýždňovým zasadnutím zastupiteľstva, kde o tom rozhodovali poslanci. Dom podľa neho funguje od roku 1996 ako múzeum. Vraj sa tam nachádza pamätná izba s pôvodným nábytkom a Tisove osobné veci. „Verejnosť sa tam dostane po dohode vopred. Novinárov tam však nepúšťam,“ odmietol nás po otázke, či môžeme nahliadnuť dnu.
Primátor Bytče Miroslav Minárčik potvrdil, že žiadosť o odkúpenie Tisovho domu neriešia prvýkrát. Odpredaj mesto neplánuje. „Skôr sme za to, že spoluvlastníka skúsime osloviť my, aby nám predal svoju polovicu,“ hovorí primátor. Ak by sa to podarilo, zvažovali by tam zriadiť mestské múzeum. „Je množstvo ľudí, ktorí Bytču preslávili. Spisovatelia, sochári a iní, ktorých by sme tam mohli prezentovať,“ myslí si.
Artefakty majú v rôznych pivniciach a skladoch, stále hľadajú priestory, kde by ich adekvátne vystavili. „Aj keď vieme, že niekto by zase mohol mať námietky, prečo práve v Tisovom dome. Predchádzali by však tomu debaty, zatiaľ to nie je téma dňa,“ povedal Minárčik. Priestory domu mesto momentálne nevyužíva. „Predtým tam býval správca, ktorý mal od toho kľúče, ale teraz máme vstup len do nádvoria,“ podotkol s tým, že z objektu opadáva fasáda a z hľadiska bezpečnosti budú musieť pristúpiť k oprave.
Prečo má dom dvoch majiteľov, vysvetlila hovorkyňa mesta Zdenka Svrčková. „Po Tisovej poprave v roku 1947 pripadol štátu, po roku 1989 ho prebralo mesto. Za vtedajšieho primátora, nevieme prečo, polovicu odpredalo, pričom majiteľov sa tam už vystriedalo niekoľko,“ objasnila. Zároveň pripomenula, že mesto sa ako spoluvlastník bude musieť podieľať na nevyhnutných opravách a údržbe nehnuteľnosti.
Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv je presvedčený, že najlepšie by bolo dom zbúrať. „Jozef Tiso bol počas druhej svetovej vojny kolaborantom fašistického Nemecka. Aj jeho rozhodnutím bolo poslaných vyše 60-tisíc občanov Slovenska na smrť. Tiež ďalšie veci, ktoré sú z dnešného hľadiska absolútne neakceptovateľné, boli už vtedy minimálne nerozumné,“ poukázal Weisenbacher. Podľa neho neexistuje žiadna príčina, prečo by sme si Tisa mali pripomínať. „Či už nejakým múzeom, alebo akokoľvek inak. Jedine výstražne na hodinách dejepisu ako zlý príklad,“ myslí si.
Ak by samospráva v Tisovom dome zriadila svoje múzeum, Weisenbacher sa obáva, že stále by slúžilo ako pútnické miesto rôznych neonacistov a extrémistov. „V západnej Európe sú príklady, že miesta späté s fašistickými zločincami navštevujú ich obdivovatelia a ľuďom naokolo to nie je veľmi príjemné,“ zdôraznil aktivista. Ako príklad uviedol, že aj rodný dom Adolfa Hitlera v Rakúsku chce štát zrovnať so zemou. „Práve preto, aby sa vyhli takýmto incidentom,“ podotkol. Zároveň pripomenul, že na Slovensku stále nie je postavené mimo zákona schvaľovanie Slovenského štátu, jeho predstaviteľov a činy. „Je to absolútne škandalózne. V Nemecku sú tie tresty vyslovene drakonické. Vo Francúzsku, kde mali podobný kolaboračný režim maršala Pétaina, boli viacerí ľudia za pokusy o jeho pripomínanie odsúdení aj na nepodmienečné tresty,“ uzavrel Weisenbacher.
Dom Adolfa Hitlera štát vyvlastnil
Rakúska vláda dom v meste Braunau am Inn, v ktorom sa v roku 1889 narodil nacistický vodca Adolf Hitler, vyvlastnila. Stalo sa tak na základe zákona, ktorý parlament prijal v decembri roku 2016. Vyvlastnenie napadla pôvodná majiteľka domu Gerlinde Pommerová, ústavný súd potvrdil jeho platnosť. Podľa aktuálneho rozhodnutia súdu v Riede bolo odškodnenie, ktoré štát Pommerovej za dom s priľahlými pozemkami ponúkol, príliš nízke. Namiesto 310 000 eur by podľa rozsudku mala dostať 1,508 milióna eur.
Foto: SITA/AP, Kerstin Joensson
Rakúsko sa dlhodobo usilovalo o odkúpenie domu v Braunau. Pommerová to odmietala, štát preto pristúpil k vyvlastneniu. Podľa posledných plánov chce Rakúsko nehnuteľnosť dať strhnúť a na jej mieste postaviť nový objekt, ktorý by slúžil charitatívnym alebo administratívnym účelom a nemohol by byť lákadlom pre neonacistov.
Krátko po anšluse Rakúska, teda pripojenia krajiny k nacistickému Nemecku v roku 1938, nacisti vyhlásili Hitlerov rodný dom za pamiatku. Neskôr fungoval ako výstavná sieň. Pommerovci získali nehnuteľnosť v reštitúcii v roku 1952 a rakúska vláda si ju od začiatku 70. rokov prenajímala. Do roku 2011 v budove fungovali chránené dielne, v ďalších rokoch bol dom prázdny.