Povodne nás zatiaľ nestrašia

, 26.02.2019 13:00
Ružín
Vodná nádrž Ružín je na vodu z topiaceho snehu a ľadu pripravená. Autor: ,

Počas tejto zimy sme si snehu a ľadu užili až-až. S prichádzajúcou jarou však vyvstáva otázka: ohrozia nás povodne z rýchlo sa topiaceho snehu?

Minulý týždeň meteorológovia varovali pred povodňou z dažďa a snehu v okrese Bardejov. „Vzhľadom na existujúce snehové zásoby v povodiach, zvýšené vodné stavy a dážď je predpoklad vzostupu vodných hladín na tokoch s možnosťou dosiahnutia a prekročenia vodných stavov zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity," uviedol Slovenský hydrometeorologický ústav na svojej webovej stránke.

Vodohospodári sú na topenie snehu pripravení, znížili hladiny vodných nádrží. Podľa klimatológa Pavla Faška by sa v najbližších dňoch nemalo počasie zmeniť tak, že by hrozilo rýchle roztápanie snehovej pokrývky. Podľa neho je najrozumnejšie, keď je počas dňa pomerne teplo, ale v noci by malo mrznúť, aby sa sneh stihol aj topiť, aj vyparovať v rozumnej miere.

Slovenský vodohospodársky podnik situáciu na vodných tokoch a nádržiach pravidelne monitoruje. „Počas zimnej prevádzky sú hladiny vodných nádrží znížené tak, aby dokázali zachytiť vodu z topiaceho sa snehu. Každá nádrž ma stanovenú výšku, na ktorej sa cez zimu drží hladina,“ vysvetľoval Marián Bocák, hovorca vodohospodárov.

Vo vodnej nádrži Orava je voľný objem zhruba 160 miliónov kubických metrov, v Liptovskej Mare o 30 miliónov kubíkov menej, v nádrži Veľká Domaša približne 109 miliónov a na Ružíne 16 miliónov kubických metrov. To znamená, že takúto masu vody dokážu jednotlivé nádrže zachytiť.

Hovorca zdôraznil, že povodne, a nielen z topiaceho sa snehu, sú súčasťou kolobehu vody v prírode a vyskytovali sa už milióny rokov predtým, ako sa vyvinul človek. Ide teda o prirodzený jav, ktorému sa nedá zabrániť, dajú sa len zmierniť následky povodňovej situácie.

„Slovenský vodohospodársky podnik sa pri vzniku povodňovej situácie riadi povodňovým plánom zabezpečovacích prác, kde sú uvedené jednotlivé postupy, ako sa čo má vykonávať, aby povodňová situácia prebehla s čo najmenšími následkami,“ dodal Bocák.

Zadržanie vody v prírode a zníženie náporu na vodné nádrže by podľa hydrológa Michala Kravčíka bolo možné. Dlhodobo presadzuje vytváranie protipovodňových opatrení a revitalizáciu krajiny, no v súčasnosti je podľa neho situácia úplne iná.

„Všetky zásahy do krajiny sa orientujú na čo najrýchlejšie odvedenie dažďovej vody z miesta jej prebytku. A tak celý rad zlých rozhodnutí v odtokových plochách povodí zvyšuje rýchlu koncentráciu dažďovej vody vo vodných tokoch,“ poznamenal Kravčík. Problém sa netýka iba roztápania snehu v zime, ale tiež dažďov v priebehu roka.

„Pred niekoľkými desaťročiami muselo týždeň pršať, aby nastali povodne. Pred dvadsiatimi rokmi povodne nastávali zhruba po troch dňoch pršania. A teraz niekoľkohodinový intenzívny lejak dokáže spôsobiť lokálne záplavy a rýchlu kumuláciu odtekajúcej dažďovej vody z povodí do nádrží,“ poukázal hydrológ.

Najväčšie problémy ohľadom povodňovej situácie z topenia snehu spôsobuje prudké oteplenie spojené s dažďovými zrážkami. „Doterajšie otepľovanie s tým, že cez deň je teplota nad nulou a v noci klesne na nulu alebo ešte niekde aj mrzne, má priaznivý vplyv na pomalé topenie snehu tak, aby voda z topiaceho sa snehu postupne stačila odtekať. V súčasnosti je stav priaznivý,“ poznamenáva hovorca Bocák.

Podobne reagoval aj klimatológ Faško, podľa ktorého doterajšie počasie počas týždňa s dennými teplotami nad nulou a nočnými mrazmi bude, okrem víkendu s mínusovými teplotami aj počas dňa, aj naďalej pokračovať.„Ne­očakávame ani zrážky. Charakter počasia, ktorý momentálne máme, spomaľuje topenie snehovej pokrývky. Postupne sa znižuje plocha, pokrytá snehom a do výšky 500 metrov nad morom už nie je. Budúci týždeň by takýto ráz mal pokračovať, zväčší sa teda plocha aj vo vyšších lokalitách, kde už nebude sneh,“ poznamenal Faško.

V zimnom období je podľa hydrológa Kravčíka najrizikovejšia situácia, ak do snehu padne teplý dážď. „Vtedy môžu hroziť rozsiahle záplavy. Sneh s teplým dažďom obvykle prichádza na začiatku zimy. Zimný monzún, ktorý trvá zhruba od polovice januára do polovice februára, má prevažne snehové zrážky, ktoré sa kumulujú v krajine. Zmeny v hydrologickom cykle potvrdzujú, že zhruba od polovice februára až do mája výdatnosť zrážok dlhodobo poklesáva,“ dodáva Kravčík.

Vzniku povodní môžu prispieť aj ľadové kryhy či odpad v potokoch a nádržiach. Vodohospodári pravidelne monitorujú situáciu na vodných tokoch a nádržiach.„Pri vzniku takých ľadových krýh, ktoré by už mohli mať vplyv na prietok vo vodnom toku, plavbu alebo manipuláciu na vodnej stavbe, sa v zmysle platného manipulačného poriadku pristúpi k ich rozrušovaniu," vysvetľuje ďalej hovorca vodospodárov.

Odpad v nádržiach je podľa neho samostatná kapitola. „Okrem ekologického a estetického hľadiska môže spôsobiť aj problémy pri zvýšených vodných stavoch. Zachytáva sa pod mostami, v zúžených profiloch, a tak spôsobuje prekážku na vodnom toku, ktorá vzduje vodnú hladinu a voda sa vyleje do okolitého terénu alebo sa prekážka pod nátlakom vody zborí a spôsobí prielomovú povodňovú vlnu,“ upozorňuje Bocák.

Podobný názor vyjadril aj Kravčík, podľa ktorého lokálne povodne často vznikajú upchávaním priepustov smeťami z odtokových plôch. Nemusí to byť podľa neho iba vyhodený odpad.

„Haluze, voľne pohodené konáre napríklad na lesných cestách sú stekajúcou dažďovou vodou splachované do najnižších bodov a často spriečené na priepustoch a iných bariérach sa zachytávajú, upchávajú odtok a vytvárajú jazierka, ktoré spôsobujú vylievanie vody tam, kde to nechceme,“ uzatvára Kravčík.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#povodne #prírodné katastrofy #Slovenský hydrometeorologický ústav #Slovenský vodohospodársky podnik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku