„Nové pravidlá ochrany oznamovateľov neviedli k významnému zvýšeniu oznamovania korupcie. Ďalšie úsilie o zlepšenie odhaľovania a analytických kapacít orgánov presadzovania práva by pravdepodobne zvýšilo počet úspešne stíhaných obvinení z korupcie,“ konštatuje dokument. Zároveň uvádza, že po prijatí zákona o zodpovednosti právnických osôb z roku 2016 slovenské súdne orgány začali uplatňovať a navrhovať opatrenia aj proti právnickým osobám.
Správa takisto uvádza, že funkčná nezávislosť polície na Slovensku zostáva naďalej obmedzená, pričom 45 percent obyvateľov našej krajiny si myslí, že medzi zamestnancami polície je rozšírené dávanie a prijímanie úplatkov, ako aj zneužívanie právomoci na osobný prospech. „Vysoká fluktuácia, pokiaľ ide o nábor príslušníkov polície za osobitných poradcov na ministerstve vnútra, môže vytvárať podnety na ustupovanie politickým vplyvom a znižovanie úrovne funkčnej nezávislosti polície. Mohla by zároveň brániť vo vyšetrovaní citlivých prípadov alebo prípadov týkajúcich sa korupcie na vysokých miestach,“ píše sa v materiáli. Ten zároveň konštatuje, že opatrenia prijaté koncom roka 2018 týkajúce sa zmien vo vymenovaní a prepúšťaní príslušníkov polície by mala zvýšiť zodpovednosť vedúcich funkcionárov.
Celkovo oblasť boja proti korupcii a zvýšenie zodpovednosti vyšetrovacích orgánov na Slovensku zaraďuje Európska komisia do kategórie „obmedzený pokrok“. Táto kategória je aplikovaná pokiaľ členský štát EÚ oznámil určité opatrenia na nápravu situácie, ale opatrenia riešia problematiku len v obmedzenej miere, predložil legislatívne akty vo vládnom alebo zákonodarnom orgáne, ale tieto opatrenia ešte neboli prijaté, prípadne štát predložil vo veci nelegislatívne akty, ale nenadviazal na ne v rámci vykonávania potrebných opatrení.