Obstoja Kiskove knihy v daňovom škandále?

Verzia prezidenta Andreja Kisku, ktorou najnovšie obhajuje svoj daňový škandál, znie čudne. Kiska tvrdí, že jeho firma KTAG ho v prezidentských voľbách pred piatimi rokmi propagovala a vďaka tomu mala mať vyššie tržby aj z predaja jeho kníh.

01.03.2019 06:00
Andrej Kiska, bilbord Foto: ,
Kampaň Andreja Kisku pred prezidentskými voľbami v roku 2014.
debata (149)

Preto to zohľadnila v účtovníctve a z nákladov trištvrte milióna eur si pýtala od štátu vratku 146-tisíc eur. Podľa daniarov to však mohol byť podvod a polícia nedávno obvinila konateľa KTAG z daňového podvodu. Kiska tvrdí, že po uplynutí imunity vraj v júni môže čeliť obvineniu aj on.

„Ja osobne si myslím, že to daňový podvod je. Je to aj hanba, že máme takého prezidenta, lebo podnikal predtým niekoľko rokov a určite vie, kedy si môže uplatňovať vratku DPH a kedy nie, teda či to súvisí, alebo nesúvisí s podnikaním,“ povedal pre Pravdu účtovník z Bratislavy, ktorý si vzhľadom na citlivosť kauzy neželal byť menovaný. Argument, že Kiskova firma predala niekoľko Kiskových kníh a za týmto účelom dala na jeho propagáciu milión eur, znie podľa odborníka z účtovného hľadiska absurdne. Zdaňovať podľa neho možno len to, čo v primeranej rozumnej miere súvisí s podnikaním. Ak podľa účtovníka napríklad pekár pečie len rožky a oficiálne predá sto rožkov, nemôže si dať do nákladov tonu múky a pýtať si od štátu aj DPH na múku, ktorú vôbec nepoužíva.

Denník Pravda oslovil Kisku, koľko KTAG utŕžila za jeho knihy či prednášky v porovnaní s deklarovanými výdavkami na predkampaň v sume 1 095 482 eur a vratkou DPH za 146-tisíc eur. Kiska zmluvu s KTAG uzavrel ešte v roku 2011, teda tri roky pred voľbami. „Samozrejme, KTAG mala príjmy z propagácie Andreja Kisku, čo daňový úrad nespochybnil, a po skončení vo funkcii bude mať ďalšie. Už dnes má niekoľko objednávok a prijíma ďalšie. Zmluva je stále platná,“ reagoval hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Kiska súhrnné tržby za knihy neuviedol. Podľa výkazov oficiálne zverejnených na internete zinkasovala firma KTAG v roku 2014 za jednu z Kiskových kníh Cesta manažéra z pekla sumu len 854 eur a v danom roku ešte na jej vytlačenie dala podľa zverejnených údajov 1 718 eur. V kampani Kiska okrem iného čelil výhradám, že na jednej z kníh Vezmi život do svojich rúk sa podieľala scientologická cirkev, pre ktorej predstaviteľov Kiska aj prednášal. Kiska tvrdil, že o tom nevedel.

Kiska trvá na tom, že propagácia jeho mena vo voľbách mala KTAG priniesť príjmy. „Bol absolútne legitímny predpoklad, že aj v prípade neúspechu v kampani posilnenie jeho mena a značky firmy bude viesť k príjmom, ktoré budú zdanené DPH,“ povedal Kiskov právny zástupca Daniel Lipšic.

Podľa vyjadrenia ďalšej účtovníckej spoločnosti platí, že „aby si spoločnosť mohla uplatniť výdavky do daňových nákladov, musí preukázať súvislosť, že budú vynaložené za účelom dosiahnutia príjmov“. „Ak táto súvislosť chýba, je problematické uplatnenie výdavkov do daňových nákladov. V rámci daňovej kontroly správca dane musí túto súvislosť preveriť. V prípade, že spoločnosti KTAG boli fakturované marketingové náklady na prezidentskú kampaň, javí sa takýto náklad ako sporný z dôvodu, že spoločnosti asi ťažko budú plynúť nejaké príjmy z výkonu pána Kisku v prezidentskej funkcii. Rovnako by v tomto prípade nemal nárok ani na odpočet DPH, kde sa opäť vyžaduje súvislosť s príjmami spoločnosti. V prípade, že by išlo o marketingové náklady na podporu činnosti spoločnosti KTAG, z ktorej je možné očakávať v budúcnosti príjmy (nie však z výkonu prezidentskej funkcie), potom takéto náklady spĺňajú definíciu daňového výdavku. Takže je na daňovej kontrole tieto skutočnosti preukázať,“ dodala v stanovisku účtovnícka spoločnosť, ktorá vzhľadom na závažnosť kauzy tiež požiadala o anonymitu.

Daniari KTAG vratku neuznali a podali na políciu trestné oznámenie vo veci podvodu. Firma totiž podľa protokolov daniarov na výzvu kontrolórov nedoložila príjmy, ktoré by dosiahla v súvislosti s propagáciou Kisku. Kiska teda za služby nezaplatil a firma z propagácie podľa protokolov nepreukázala iné príjmy.

Kiska vo voľbách napokon uspel pred druhým Robertom Ficom. Ten teraz tvrdí, že vzhľadom na daňové prešľapy a financovanie kampane cez Kiskovu firmu nešlo o férový súboj. Fico v utorok vyzval Kisku, aby sa stretli v televíznom dueli a všetko si vydiskutovali. Fico zároveň odmietol Kiskove tvrdenia, že obvinenie konateľa KTAG má byť pomstou za to, že Kiska odmietol vymenovať Fica za sudcu Ústavného súdu. Kiska tvrdí, že Fico ho vydieral, a všetko má „zdokumentované“ a je ochotný to poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní. Kiskove slová o tom, že Fico ho vydieral, už vyšetruje Národná kriminálna agentúra (NAKA). Kiska zároveň povedal, že s Ficom bude diskutovať už len prostredníctvom právnikov.

Polícia aj prokuratúra odmietli politizáciu obvinenia konateľa KTAG Eduarda K. z daňového podvodu. „Generálna prokuratúra SR garantuje, že trestné stíhanie proti obvinenému Ing. Eduardovi K. je a bude vedené len zákonným spôsobom a na základe zákonných dôvodov,“ reagovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová. „Žiadame ústavných činiteľov o zdržanlivosť pri vyslovovaní akýchkoľvek záverov ešte v neskončenej trestnej veci a aby nezneužívali mediálny priestor na ovplyvňovanie ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ dodala.

NAKA už viac ako rok vedie aj ďalšie trestné stíhanie, ktoré sa môže týkať Kisku. Ide o vyšetrovanie možného podvodu pri prevodoch pozemkov pod Tatrami, kde sú podozrenia na úradovanie pozemkovej mafie. Kiska bol kupcom sporných pozemkov a poznal sa so skupinou ľudí, ktorá sa podieľala na pozemkových machináciách.

Niektoré rezignácie a machinácie exprezidentov

Horst Köhler, nemecký prezident – v máji 2010 ohlásil okamžité odstúpenie z funkcie po kritike, ktorú vyvolal svojimi spornými vyhláseniami o nemeckých vojenských misiách v zahraničí, konkrétne v Afganistane. Urobil tak iba rok po nástupe do svojho druhého funkčného obdobia. Kritiku vyvolal vyhlásením, že krajina ako Nemecko, silne závislá od zahraničného obchodu, si musí byť vedomá, že na presadzovanie jej záujmov sú potrebné vojenské akcie. Stal sa prvým prezidentom v povojnovej histórii Nemecka, ktorý odstúpil.

Christian Wulff, nemecký prezident – vo februári 2012 odstúpil z úradu necelé dva mesiace po zverejnení informácie, že ako premiér Dolného Saska (2003 – 2010) získal výhodnú polmiliónovú pôžičku na dom od podnikateľa. Médiá následne priniesli niekoľko obvinení, podľa ktorých mal Wulff blízke vzťahy s podnikateľmi a obe strany z toho profitovali. V televíznom rozhovore k afére s polmiliónovým úverom vyhlásil: „Nechcem byť prezidentom v krajine, kde si nemôžete požičať od priateľov.“ Bol najmladším prezidentom v histórii a zastával úrad hlavy štátu iba 20 mesiacov.

Pál Schmitt, maďarský prezident – odstúpil v apríli 2012 pre plagiátorstvo dizertačnej práce. Podľa doktorskej rady jeho dizertácia bola plagiátom z 90 percent. Následne mu senát univerzity odobral doktorský titul.

Dilma Rousseffová, brazílska prezidentka – v septembri 2016 skončila v kresle hlavy štátu pre manipuláciu so štátnym rozpočtom. Podľa verdiktu brazílskeho Senátu si takto pomohla k znovuzvoleniu v roku 2014. Situáciu spojenú s impeachmentom Brazília zažila aj v roku 1992. Týkala sa prezidenta Fernanda Collora de Mella, ktorý bol tiež obvinený z korupcie a v decembri 1992 odstúpil, aby zastavil vyšetrovanie. Senátny tribunál však konal ďalej a konštatoval, že Collor de Mello je vinný.

Pak Kun-hje, prezidentka Južnej Kórey – rezignovala v marci 2017 po prepuknutí korupčnej kauzy a po tom, čo jej odvolanie potvrdil ústavný súd. Zároveň potvrdil, že mali spolu s dlhoročnou dôverníčkou Čche Son-sil vylákať peniaze od najväčších spoločností krajiny. Pak Kun-hje mala pritom svojej dôverníčke protizákonne dovoliť manipulovať vládnymi záležitosťami.

Jacob Zuma, juhoafrický prezident – rezignoval vo februári 2018 pre korupciu. O moc prišiel po množstve škandálov týkajúcich sa sprenevery a prania peňazí. Bol prezidentom Juhoafrickej republiky od mája 2009.

Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident – v januári 2019 kasačný súd potvrdil, že mu Líbya poskytla na kampaň v prezidentských voľbách 2007 sumu 50 miliónov eur. Ešte v roku 2012 zverejnil spravodajský portál Mediapart dokument z roku 2006, podľa ktorého plukovník Kaddáfí súhlasil s touto sumou na financovanie Sarkozyho kampane.

(ta)

© Autorské práva vyhradené

149 debata chyba
Viac na túto tému: #daňový podvod #Andrej Kiska #KTAG