Kiska v Košiciach privítal deviatich prezidentov a generálneho tajomníka NATO

, , , 28.02.2019 12:18, aktualizované: 23:00

Krajiny Bukureštskej deviatky (B9) citlivo vnímajú hrozby, ktorým čelia jednotlivo alebo kolektívne napríklad z východu, ale aj hrozby súvisiace s novými technológiami. Svoje postoje vyjadrili v spoločnej deklarácii, ktorú vo štvrtok prijali. Povedal to prezident SR Andrej Kiska na spoločnej tlačovej konferencii s poľským kolegom Andrzejom Dudom a rumunským partnerom Klausom Wernerom Iohannisom po stretnutí prezidentov deviatich východoeurópskych členov Severoatlantickej aliancie v Košiciach. Na stretnutí bol prítomný aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Zoskupenie B9 zdôraznilo význam NATO a rovnako, že rôznym hrozbám musia čeliť spoločne. „Dnes ani tá najsilnejšia krajina nedokáže čeliť výzvam, ako je bezpečnosť, migrácia, terorizmus, ale ani ekonomický rast. Naše krajiny nie sú samé, sme členmi Európskej únie a členmi Severoatlantickej aliancie. Máme spojencov, máme priateľov. Aliancia má veľký podiel na našich úspechoch,“ povedal Kiska.

Pripomenul aj vzájomnú dôveru týkajúcu sa bezpečnosti, ktorá hovorí o tom, že v prípade potreby by vojaci bránili občanov inej členskej krajiny rovnako, ako svojich vlastných a naopak. Podľa neho je absolútnou prioritou, aby bola kolektívna obrana efektívna, a aby odradila ktoréhokoľvek protivníka.

Prezidenti sa stretli
		pri príležitosti
		70....
Prezidenti sa stretli
		pri príležitosti
		70....
+4Prezidenti sa stretli
		pri príležitosti
		70....

Prezidenti B9 diskutovali aj o situácii na Ukrajine, v oblasti Čierneho či Baltského mora a o aktivitách Ruska.

Ako zdôraznil rumunský prezident Iohannis, koordinácia medzi Európskou úniou a NATO je dôležitá. Pripomenul tiež, že spoločnou deklaráciou krajiny B9 vyslali jasnú správu o spolupatričnosti a solidarite spojencov v rámci NATO. Podľa jeho slov je konečným cieľom bezpečnosť občanov. „Rumunsko tieto záväzky berie veľmi vážne, pretože tu nehovoríme o nejakých abstraktných veciach, rozprávame o ochrane ľudí, o tom, aby sme im dali dôveru, že sú chránení a to od akéhokoľvek nebezpečenstva,“ povedal. Za závažný zdroj obáv označil vývoj v regióne Čierneho mora, kde je potrebné zabezpečiť aj kontinuálnu prítomnosť námorných síl NATO.

Podľa Dudu sa prítomní zhodli na potrebe zvýšenia počtu vojakov členských štátov NATO v regióne. Do Poľska chce viac amerických vojakov a svoju krajinu označil aj za uzol, z ktorého sa môže šíriť bezpečnosť do ďalších štátov. „Zhodli sme sa na tom, že tie najzávažnejšie hrozby, ktorým čelíme, je návrat imperiálnych ambícií Ruska,“ uviedol.

Kiska pripomenul, že je dôležité mať jednotnú zahraničnú politiku, ktorá je spojená aj s obrannou politikou. Ubezpečil, že počas stretnutia sa neobjavil názor o tvorbe nových štruktúr, sila NATO je podľa neho v jeho jednote. „Ak tu sú iniciatívy ohľadom európskej bezpečnosti, hovoríme o dopĺňaní Severoatlantickej aliancie, ale v žiadnom prípade nie o nahrádzaní. Hovoríme o lepšej pripravenosti Európy ako takej, ale určite nie o nových štruktúrach a to bolo posolstvo, ktoré aj dnes jasne zaznelo z našej B9,“ uzavrel.

Prezidenti krajín B9 z Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska v Košiciach diskutovali o aktuálnej bezpečnostnej situácii v Európe a v jej susedstve. Témami boli aj šírenie dezinformácií či obrana proti kybernetickým hrozbám a propagande. Prezidenti si zároveň pripomenuli 70. výročie vzniku NATO, ako aj výročie vstupu krajín B9 do NATO.

Prezidentov postupne vítal Kiska v priestoroch Kasární/Kultur­parku. Ešte pred ich príchodom sa neformálne prihovoril aj novinárom. S každým prezidentom sa vrúcne zvítal. Po červenom koberci nešiel český prezident Miloš Zeman, ktorému automobil zastavil až pri rampe, aby nemusel kráčať po schodoch.

Prezidenti absolvovali slávnostný obed podávaný prezidentom SR, ceremóniu odhalenia pamätnej tabule pri stretnutí prezidentov B9 a 70. výročia založenia NATO a popoludní druhé plenárne rokovanie: „Hybridné hrozby – odolnosť voči nim“. Na obed im podávali tradičné bryndzové pirohy so zemiakového cesta, tekvicovú polievku a teľací chrbát so zemiakovým pyré a tekvicovými jadrami.

Český prezident Miloš Zeman mal okrem iného v pláne aj stretnutie s bývalým prezidentom SR Rudolfom Schusterom. Ten sa však podľa informácií denníka Pravda necítil dobre. Prednedávnom totiž absolvoval operáciu srdca.

Stoltenberg: NATO je najúspešnejšia aliancia v dejinách

Severoatlantickú alianciu (NATO), ktorá si tento rok pripomína 70 rokov od svojho vzniku, označil jej generálny tajomník Jens Stoltenberg za najúspešnejšiu vojensko-politickú alianciu v dejinách. „Sú na to dva dôvody. Jeden je ten, že sme dokázali stáť jednotne jeden vedľa druhého, a druhý, že sme boli schopní prispôsobiť sa zmenám vo svete,“ povedal šéf NATO vo štvrtok v Košiciach na diskusii so študentmi.

Zároveň zdôraznil, že hlavnou úlohou NATO je zachovávať mier a zabrániť konfliktom, pričom ťažko nájsť v dejinách Európy tak dlhé obdobie mieru, ako počas trvania aliancie. Poukázal pritom na význam kolektívnej obrany a princíp „všetci za jedného, jeden za všetkých“.

„Ak hovoríme, že útok na jedného člena je útokom na všetkých členov, tak v takom prípade sme bezpeční a vieme zabrániť konfliktom. Tým, že vysielame takýto signál, sme vlastne odstrašením pre prípadných agresorov,“ konštatoval na podujatí „NATO Engages – The 2019 Košice Dialogue“.

Medzi výzvami a témami, ktorými sa NATO musí zaoberať v 21. storočí, spomenul boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť, vývoj moderných technológií či ďalšie investície do obrany a bezpečnosti. Za znepokojujúce označil porušovanie zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) zo strany Ruska.

Slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák označil NATO pre Slovensko za najlepšiu a kolektívnu obranu za najlacnejšiu alternatívu. V súvislosti s možnosťou neutrality pre Slovensko sa spýtal, kto by ju garantoval. „Môžeme byť silní, len ak budeme súčasťou širšieho prostredia, ktoré vychádza z princípov a hodnôt. Neexistuje lepšia alternatíva pre túto krajinu, ako byť dôveryhodným a spoľahlivým členom NATO a EÚ,“ povedal. Zároveň potvrdil, že Slovensko naplní svoj záväzok v aliancii investovať dve percentá HDP na obranu v roku 2022. „Je to absolútne nevyhnutné, pretože potrebujeme moderné ozbrojené sily, ktoré nebudú osamotené, ale budú súčasťou multilaterálneho prostredia,“ dodal.

Diskusné podujatie sa konalo na okraj košického stretnutia prezidentov krajín tzv. Bukureštskej deviatky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#NATO #Jens Stoltenberg #Andrej Kiska #stretnutie prezidentov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku