Primátor Šale Jozef Belický vidí problém vo vzdialených nemocniciach, kam záchranári pacientov vozia, a strácajú tak čas. Ministerstvo zdravotníctva chce situáciu riešiť zavedením nového typu sanitiek, ktoré odbremenia záchranárov.
Priemerná čakacia doba na rýchlu pomoc v rámci krajiny je necelých dvanásť minút. V niektorých obciach Žitného ostrova je tento čas niekoľkonásobne vyšší.
„Problémom sme sa začali zaoberať vtedy, kedy sa nám ľudia postupne ozývali so svojimi konkrétnymi príbehmi," povedal primátor Šale Jozef Belický. Ten sa už začiatkom júna 2018 so sťažnosťou obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V liste opísal päť prípadov, keď občania na sanitku čakali neprimerane dlho. Jeden z nich sa týka policajta Mestskej polície v Šali. „Máme dôkazy o tom, že s krvácaním do mozgu čakal na záchranárov viac ako hodinu a pol. V galantskej nemocnici ležal niekoľko dní v umelom spánku. Po tejto príhode sa dodnes zotavuje," opisuje Belický. Ďalší prípad sa skončil smrťou. Sanitka prišla k onkologickej pacientke až po dvoch hodinách, keď jej už nedokázali pomôcť.
Šalianska samospráva dostala odpoveď po viac ako pol roku od ministerstva zdravotníctva. To priznalo, že neskorý príchod záchranárov bol spôsobený ich vyťaženosťou pri iných prípadoch. „Operačné stredisko zdravotnej záchrannej služby vníma sťažené podmienky pri zabezpečovaní výjazdov v okrese Šaľa, pretože dostupnosť najbližšieho ústavného zdravotníckeho zariadenia pre okres Šaľa je až v Galante," uviedol rezort.
V Šali od roku 2008 nefunguje nemocnica. Záchranky vozia pacientov do okolitých nemocníc v Galante, Nitre alebo až do 33 kilometrov vzdialených Nových Zámkov. Čas strácajú prevozmi, namiesto toho, aby pomáhali pri urgentných prípadoch. V prípade, ak sanitka nie je voľná a stav je naliehavý, volá sa posádka z najbližšej stanice, v prípade Šale je to bod v Komjaticiach. Ak operátor vyhodnotí stav ako menej naliehavý, človek so zdravotnými problémami musí čakať, kým sa niektorá šalianska posádka vráti z výjazdu.
Primátor Belický aj ministerstvo zdravotníctva sa spoločne zhodujú, že riešením by bolo zriadenie takzvanej transportnej služby. Ministerstvo už pripravilo zmenu zákona, tá obsahuje nový typ sanitiek, ktoré budú prepravovať pacienta v akútnom stave medzi nemocnicami, čím uľahčia rýchlej zdravotnej pomoci, ktorá to robí dnes. „Obávame sa však, že zrealizovanie tohto prísľubu môže trvať roky," poznamenal primátor.
Sanitka nového typu
„Nový typ ambulancie záchrannej zdravotnej služby by bol určený najmä na neodkladnú prepravu pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, tzv. sekundárne prevozy. Teda prevozy pacientov, ktorí potrebujú pri prevoze aj prítomnosť zdravotníckeho pracovníka. Ide teda o posilnenie siete v prospech pacientov, pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti," spresnila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Posádku sanitky nového typu bude tvoriť vodič a záchranár. Takáto ambulancia by mala vyrážať aj na zásahy napríklad pri hromadných haváriách a nehodách.
Rezort išiel ešte ďalej a v zákone zadefinoval ďalší nový typ sanitky – ambulanciu dopravnej zdravotnej služby. Tá má predísť aj takým situáciám, keď ľudí do nemocnice doviezla záchranka, ale nehospitalizovali ich. Pacienti sa potom domov vracali taxíkom v pyžame. Dopravná sanitka bude zodpovedná za prevoz pacientov do alebo z nemocnice, medzi nemocnicami, ambulanciami, čím by odbremenila samotných záchranárov.
Zmeny zavádza novela o poskytovateľoch, ktorú túto stredu schválila vláda. Ak prejde parlamentom, platiť by mala od júna tohto roku.
Pripravované riešenie vítajú samotní záchranári. Za meškaním sa podľa nich skrýva viacero dôvodov. „K ďalším faktorom patrí dopravná situácia, najmä kolóny, ale aj nepriaznivé počasie či neúplné informácie o tom, kde presne sa pacient nachádza," vymenovala hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Alena Krčová. Problémy spôsobujú aj nedisciplinovaní pacienti, ktorí si záchranky volajú aj k menej závažným zdravotným stavom. „Sanitka, ktorá je pri takomto pacientovi, potom zákonite chýba inde," doplnila Krčová.
Kritických prípadov, keď ide pacientovi doslova o zdravie a život, je podľa Krčovej iba tretina z celkového počtu zásahov. Pokiaľ si volajúci nie je istý, či je potrebný príchod záchranky, je tu operátor na to, aby ho usmernil. Ak ten usúdi, že situácia si nevyžaduje akútny zásah, môže volajúcemu odmietnuť vyslať sanitku.