Mäsové špeciality prišli poobede ochutnať okrem verejnosti aj „maškary“ zo sprievodu, ktorý prešiel celým mestom. Pred polnocou za asistencie folkloristov zo súboru Hron symbolicky pochovali basu a začalo sa pôstne obdobie.
Vo dvore Svätokrížskeho domu to od utorkového rána poriadne vyvoniavalo. Majster mäsiar Ján Kováč pripravoval klobásy a jaternice z dvoch 140-kilových prasiat. Špeciálny recept vraj nemá. „Každý si spraví podľa svojej chuti, tak to robievam aj ja,“ smial sa. V kotloch sa varilo mäso, ale aj kapustnica. Tú mala pod palcom Jaroslava Pružinová, kuchárka jednej z miestnych škôl. „Základ je cibuľka, pridala som masť, cesnak, koreniny, mäso, koštiale, kapustu,“ vymenovala miešajúc zmes v stolitrovom hrnci.
VIDEO: Fašiangy sa musia vyprevadiť zvesela! Janko s Hildou sa nedali zahanbiť a ulicami Žiaru nad Hronom pochodoval divoký sprievod.Poobede sa na zabíjačkové dobroty „vrhli“ aj ľudia z fašiangového sprievodu, ktorý „dirigoval“ Janko Kulich. „Mám na sebe masku starenky. Volá sa Hilda a kedysi žila vo Svätokrížskom dome,“ žartoval. „Išli sme celým mestom z jeho novšej časti až do starej. Chceme ľuďom pripomenúť, že nie je všedný deň, ale máme tradíciu, ktorú by mali poznať. Cieľom je tiež spríjemniť im životný zhon počas bežného pracovného týždňa,“ dodal.
Fašiangy trvajú od Troch kráľov až do polnoci pred „škaredou“ stredou, keď sa na dedinách robievali svadby, ľudové zábavy a v mestách plesy či bály. Tri posledné fašiangové dni, teda nedeľu, pondelok a utorok, poznáme aj pod názvom „ostatky“. Kedysi ich ľudia označovali tiež staroslovanským slovom masopust. Tento výraz sa ujal skôr v Česku, u nás je známejšia ponemčená verzia fašiangy, čo znamená posledný nápoj pred veľkým pôstom.
Vyvrcholením tohto obdobia sú sprievody, ktoré kedysi iniciovali najmä slobodní mládenci. Tí sa prezliekali do rôznych masiek a stali sa z nich ľudovo povedané maškary. „Na čele sprievodu zvykla ísť maska vojaka so šabľou alebo s ražňom, na ktorých konci boli napichnuté kúsky slaninky či klobásky. Nasledovali masky kozy, medveďa, turoňa alebo koňa. To všetko si ľudia vyrábali doma sami s použitím slamy, kožušín či hrachoviny,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. Muži sa počas fašiangov veľmi radi prezliekali za ženy a, naopak, ženy za mužov. Vznikali tak komické postavy zosmiešňujúce vymaľované parádnice alebo alkoholikov s fľaškou v ruke. „Súčasťou masiek boli aj takpovediac nekorektné, pretože niektoré zobrazovali Židov a Cigánov, čiže menšiny žijúce na vidieku. V minulosti sa to však nebralo negatívne, ako by to napríklad mohlo byť dnes,“ podotkla etnologička.
Účelom sprievodov, ktoré sa dodnes zachovali na dedinách aj v mestách, bol ich príchod do každého domu s otázkou: „Máte fašang?“ Domáci odvetil: „Áno, máme, poďte ďalej.“ Maškary vošli a vytancovali tam každú ženu. Bralo sa to ako symbol plodnosti nielen mladých žien, ale aj úrody. Popritom všetci hodovali a vychutnávali si tradičné kalorické jedlá. Obľúbené boli pokrmy vyprážané na bravčovej masti ako fánky, ale aj zabíjačkové špeciality.
Ľudia sa zvyčajne zabávali v utorok do polnoci. Tesne pred ňou robili obrad nazývaný pochovávanie basy. Po ňom, keďže obyvateľstvo sa riadilo cirkevným kalendárom, nastalo 40-dňové obdobie pôstu. Basa ako hudobný nástroj sa dávala na máry a ľudia maskovaní za kňaza, miništrantov a ďalších mali nad ňou veršované lamentácie. Nastala Popolcová streda, keď kňaz označil veriacich popolom slovami: „Prach si, na prach sa obrátiš.“ Išlo o začiatok pôstu, pokánia a zamýšľania sa ľudí nad vlastným koncom. „Nekonali sa žiadne zábavy, plesy, ani svadby. Nekonzumovalo sa mäso, povolené boli iba ryby, raky a žaby,“ dodala Nádaská.
VIDEO: V Žiari nad Hronom obetovali dve vykŕmené prasiatka, aby pohostili všetkých, ktorí sa prišli rozlúčiť s fašiangom… Pozrite sa, ako vyrábali domáce klobásy.