V predchádzajúcom verejnom vypočutí kandidátov a kandidátok bola možnosť oboznámiť sa s ich názormi aj na témy, ako sú interrupcie, eutanázia či registrované partnerstvá. Traja poslanci, ktorí tieto otázky kládli, chvíľami pripomínali inkvizíciu, nakoniec však verejnosť získala prehľad o názoroch uchádzačov na prestížnu funkciu.
Áno, možno to bolo kúzlo nezamýšľaného. Ten, kto mal čas pozrieť si vypočutie, sa dozvedel hlavne to, že o ľuďoch, ktorí kandidujú, verejnosť väčšinou nevie absolútne nič, a už vonkoncom nič nevie o ich primárnych postojoch, ktoré podmieňujú spôsob výkonu takejto funkcie – takže to bolo určite dobré. Zaregistrovala som aj názory verejnosti, najmä starších ľudí, na vypočutie či skôr na konkrétnu odpoveď jedného z kandidátov, ktorá sa týkala eutanázie.
Spomedzi záujemcov asi jedine Lucia Kurilovská, ktorá sa napokon kandidatúry vzdala, v otázke registrovaných partnerstiev a adopcie detí homosexuálnymi pármi zaujala postoj, že by s tým nemala problém. Je príznačné, že to bola žena?
Ale áno. Myslím si, že pani Kurilovská v sebe naozaj spája niekoľko identít, ktoré môžu byť ukážkou toho, akou komplexnou osobnosťou by mala byť napríklad ústavná sudkyňa.
Z gender ideológie a Istanbulského dohovoru, čím v kostole straší kňaz Marián Kuffa, sa stala téma aj na vypočutí ústavných sudcov…
Bohužiaľ, túto tému ešte vrátia do hry, keď príde čas.
Konzervatívnych kandidátov na ústavných sudcov bolo naozaj veľa. Čo ak takíto ľudia ovládnu Ústavný súd? Zmení to charakter štátu?
Môže sa to stať. Nezvratným spôsobom by nás to situovalo na ďalších niekoľko rokov.
Konzervatívne názory akoby stále v politike prevažovali. Vo vládnej koalícii je taká SNS, Most-Híd a časť Smeru, na opozičnej strane OĽaNO, Sme rodina. Neexistuje spoločenská objednávka na liberálnu, resp. občiansku stredopravú či ľavicovú stranu?
Dve desaťročia sa hovorí, že tu je liberálna objednávka. Ale v realite aj tie politické strany, ktoré vstúpili do politickej arény ako liberálne, napríklad SaS, napokon na liberálnu agendu rezignovali. Čo potvrdili aj svojím zaradením do frakcie v Európskom parlamente. Predseda SaS Richard Sulík vstúpil do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.
Pestujú si politici „tradičný“ imidž preto, aby si naklonili istú skupinu voličov alebo to tak skrátka cítia?
Skôr sa obávam, čo je asi horšia správa, že to tak aj cítia. Pretože, ak by to bol len kalkul, tak by sme zase pri snahe regrutovať iných voličov, tých echt ľavicových alebo moderných, cítili snahu, trebárs s istým kalkulom, riešiť, naopak, „liberálne“ agendy. Ale to nevidím. Čiže skôr si myslím, že ide o rezíduum, nánosy v nás, nevyhranenosť, akýsi zmätok. Akoby určité hodnoty platili pre súkromnú sféru a vo verejnej sfére vyznávame nejaké iné. Mám pocit, že v tomto nie sme vo všeobecnosti takí vyhranení, ako to býva zvykom v tzv. starých demokraciách.
Ústava hovorí, že Slovenská republika je demokratický štát, nezávislý od náboženstiev a ideológií. Napriek tomu tu nadobudla katolícka cirkev neadekvátne postavenie a vplyv. Prečo?
Rozličným spôsobom sa dokonca vykladá aj spomínaný článok ústavy, ale netreba zabúdať, že je tu jedno veľké „ale“. Slovensko má uzavretú špecifickú zmluvu s Vatikánom, tzv. Vatikánsku zmluvu. Žijeme s vedomím, ako keby medzinárodné zmluvy boli nevypovedateľné, ako keby už navždy museli rámcovať náš život. Sme raz navždy krajinou, ktorá je v područí tejto ideológie, napriek tomu, že jej ústava hovorí niečo iné alebo nie? Práve preto hovorím, že aj prezidentské voľby sú šanca, aby sme počúvali kandidátov a kandidátky tiež cez optiku modernity – a teraz pod modernitou nerozumiem ani informačné technológie, ani nič podobné, ale modernitu názorov na bazálne ľudskoprávne otázky.