Kandidátov je o desať menej ako pri prvej voľbe. Dal sa predpokladať nižší záujem?
Takýto trend sa dal jednoznačne predpokladať. Veľmi veľa kandidátov, ale aj iných ľudí z odborného právnického prostredia bolo sklamaných z výsledku prvej voľby. A to z toho dôvodu, že tento výsledok, nech už bol spôsobený čímkoľvek, a evidentne bol spôsobený politikou, tak akoby dával kandidátom najavo, že poslancom nestáli ani za to, aby si zvolili aspoň niektorých z nich. Preto mnohí adepti povedali, že ďalej už nebudú asistovať pri takejto komédii.
Druhá vec je tá, že celkový proces vypočúvania je pomerne náročný aj pre kandidátov a vypytovanie sa na niektoré otázky z ich života, naozaj niekedy aj na veci, ktoré neboli celkom relevantné, mnohých odrádza. Uchádzači sa v prvej voľbe rozhodli podstúpiť aj takéto vypočúvanie „na telo“, a preto ich o to viac mrzel výsledok. A potom sú tu tí, ktorí pri prvej voľbe váhali či sa prihlásiť. Keď videli, ako dopadlo prvé kolo, len ich to utvrdilo v tom, že ani do druhého nepôjdu.
Naposledy pochybnosti vzbudzovali mená najmä z radov politikov. Sú na súčasnom zozname kandidáti, ktorí by mohli vyvolávať otázniky?
Na prvý pohľad sa zdá, že by tam nemali byť mená, ktoré by mohli byť „rozbuškami“. Samozrejme, nedá sa dopredu povedať, čo kto na niekoho vytiahne, s čím možno nejaký kandidát ani nepočítal. Takže čisto teoreticky sa ukazuje, že druhá voľba by mohla byť pokojnejšia, ako bola tá predchádzajúca. Je to ideologicky neutrálnejší zoznam odborníkov.
Poslanci sľubujú, že spravia všetko, aby zvolili 18 kandidátov. Nachádza sa medzi prihlásenými dostatok kvalitných odborníkov?
Poviem úprimne, že mi tam chýbajú niektoré mená z predchádzajúceho zoznamu. Napríklad sudcovia Najvyššieho súdu ako Soňa Mesiarkinová či Ján Šikuta, ale aj niektorí ďalší. V každom prípade je tento zoznam papierovo o niečo slabší ako ten pôvodný. Napriek tomu si myslím, že je tam stále dosť dobrých a kvalitných kandidátov na to, aby z nich boli vybratí sudcovia Ústavného súdu. Dá sa zvoliť veľmi dobrá a slušná osemnástka kandidátov. Osobne však veľmi neverím, že sa to podarí a že sa poslanci zhodnú na všetkých potrebných 18 menách.
Najväčším problémom sa pri prvom kole ukázala forma voľby. Je vhodnejšia verejná alebo tajná voľba?
Každé má svoje za aj proti, podľa toho, či sa na to pozeráme politicky, alebo profesionálne. Z politického hľadiska a z hľadiska kontroly politikov ľuďmi je určite lepšia verejná voľba. Na druhej strane je tam však jedna vec, ktorú som si dlho neuvedomoval a na ktorú ma upozornili ľudia zo súdneho prostredia. Keď budú zvolení kandidáti vo verejnej voľbe, tak sa môže stať, že keď budú už ako sudcovia Ústavného súdu rozhodovať o návrhoch zákonov, objavuje sa riziko, že môžu byť napadnutí za zaujatosť.
Zaujatosť v tom zmysle, že boli zvolení konkrétnymi ľuďmi, ktorí napríklad hlasovali za niektoré zákony, o ktorých má Ústavný súd rozhodovať, či ich dokonca predkladali. Novozvolení sudcovia tak môžu byť podozrievaní z „nadŕžania“. Takže z pohľadu profesionálneho výkonu funkcie sudcov Ústavného súdu a ich nezávislosti by bola lepšia voľba tajná. Tak ako tak, kandidáti, ktorí budú definitívne zvolení, majú byť nezávislí, a to bez ohľadu na to, či prešli verejnou, alebo tajnou voľbou.