Členovia výboru europarlamentu pre dopravu a cestovný ruch v ostatný pondelok navrhli, aby si krajiny, ktorým viac vyhovuje tzv. letný čas, naposledy posunuli hodinové ručičky v noci zo soboty na nedeľu koncom marca o dva roky. A tie, ktoré sa rozhodnú pre zimný čas, tak urobia v tom istom roku, ale až v poslednú októbrovú nedeľu.
Slovensko sa aktívne hlási k zavedeniu permanentného času. „Z dôvodu nepriaznivého účinku na zdravie celkovo odporúčame zrušenie každoročných zmien času a ustálenie štandardného tzv. zimného času, ktorý sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území,“ konštatuje rezort práce v dokumente, ktorým sa vláda zaoberala ešte vlani. Dnes sčasti svoj názor poopravil. „Neprikláňame sa ani k letnému, ani k štandardnému tzv. zimnému času,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Veronika Husárová.
Aký teda nakoniec budeme mať čas? Permanentný časový režim si zvolíme podľa výsledku rokovaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, pričom bude najdôležitejší názor krajín visegrádskej štvorky. „Pri ďalších rokovaniach je potrebná koordinácia medzi členskými štátmi celkovo, osobitne však so susednými štátmi, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu a vyhli sme sa komplikáciám napríklad pri cezhraničnom obchodovaní, preprave, komunikácii aj cestovaní,“ dodáva Husárová. Náš južný sused – Maďarsko by si najradšej ponechalo striedanie času. V tom je zajedno s Gréckom a Portugalskom. Naši ďalší susedia Poľsko, Česká republika a Rakúsko zasa preferujú letný čas. Navyše, Rakúšania požadujú spolu s Nemeckom jednotný čas pre celú strednú Európu.Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že členské štáty sa smernicou o ukončení sezónnych zmien času zaoberajú od predloženia návrhu Európskou komisiou, teda od septembra minulého roku. „Návrh bude mať značný celospoločenský dosah. Dôkladné posúdenie vplyvov a harmonizovaný postup členských krajín si vyžadujú určitý čas,“ upozorňuje Juraj Tomaga, riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí. Výsledkom doterajších rokovaní je však len zhoda na prípadnej zmene v roku 2021, a to tak, aby sa zachovalo hladké fungovanie jednotného trhu.
Na minuloročnom celoeurópskom prieskume o striedaní času sa zúčastnilo vyše štyri a pol milióna respondentov. Až 84 percent sa jednoznačne vyjadrilo za zavedenie permanentného času. Z prieskumu ďalej vyplynulo, že väčšina Slovákov, ktorí sa na ňom zúčastnili, sa hlási k zavedeniu letného času. Európanom na posúvaní hodiniek najviac prekážajú negatívne vplyvy na zdravie, zvýšenie počtu nehôd na cestách či nedostatočné energetické úspory.
Hoci sme sa tento rok mali definitívne rozlúčiť so striedaním času a do apríla mali jednotlivé krajiny povedať, pre ktorý čas sa rozhodli, vec ešte stále nie je uzavretá. V niektorých štátoch dokonca ešte aj v tomto období diskutujú, či má vôbec zmysel zaviesť permanentný čas. Argumentujú pritom absenciou dostupných a dôveryhodných dôkazov o vplyvoch a možných prínosoch, ktoré by zrušenie pravidla mohlo priniesť.
O tom, či vlastne zrušíme striedanie času a zavedieme jeden permanentný, sa budú krajiny Európskej únie ešte ďalej dohadovať. V tejto chvíli je však už jasné, že problém padne na plecia nových poslancov europarlamentu.
Zmena na letný a zimný čas
- Letný čas sa po prvý raz používal na území Slovenska v rokoch 1916 až 1918, neskôr od roku 1940 do 1949. Opätovne sa začal striedať so zimným časom v roku 1979. V 90. rokoch sa zaviedla úprava, podľa ktorej trvá letný čas sedem mesiacov – od konca marca do konca októbra.
- Podporovatelia striedania času tvrdia, že súčasný stav zabezpečuje počas dňa viac slnka, čím klesá spotreba elektrickej energie.
Odporcovia poukazujú na zdravotné komplikácie ako nespavosť, oslabená imunita, migréna či depresie.
- Zimný čas je ľudové pomenovanie pre stredoeurópsky čas – SEČ. Letný čas označujeme ako stredoeurópsky letný čas – SELČ.
V rámci Európskej únie sa v súčasnosti uplatňujú tri rôzne časové pásma. Aj keby sa zaviedol permanentný čas, neráta sa s ich zrušením.