Odmietne Slovensko milióny na vojenské letiská?

Okolo modernizácie vojenských letísk pri Malackách a na Sliači sa vynárajú samé nejasnosti. Američania chcú do obnovy investovať vyše 93 miliónov eur. Ministerstvo obrany pod vedením Petra Gajdoša (SNS), ktoré s nimi už viac ako dva roky vyjednáva, začalo meniť rétoriku. Kým predtým tvrdilo, že modernizácia posilní schopnosť Slovenska podporiť spojencov z NATO, teraz hovorí, že na našom území cudzie vojská nechce.

08.03.2019 06:00
Spartan lietadlo armáda Foto: ,
Letisko Kuchyňa.
debata (595)

Čo presne si má verejnosť pod týmito slovami predstaviť, už nespresnilo. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer), ktorý rokovania s USA vedie, špekulácie o umiestnení americkej armády na Slovensku odmieta. Ku Gajdošovi sa chystá na návštevu.

Finančná podpora USA by mala dosiahnuť 93 miliónov eur, ktoré majú smerovať na úpravu letiskových plôch a zvýšenie kapacity pohonných hmôt. Minister obrany mal údajne americkú stranu oficiálne informovať, že si na letiskách neželá amerických vojenských projektantov skúmajúcich rozsah potrebnej modernizácie. Jeho rezort to odmietol komentovať.

Pridala sa aj Gajdošova strana, na sociálnej sieti SNS uviedla, že Slovensko od USA peniaze nepotrebuje ani nechce a cudzie vojská okrem spoločných cvičení nemajú čo na našom území robiť. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer) vzápätí požiadal ministra obrany o schôdzku. Tá by mala byť na budúci týždeň. „Zachytil som viaceré vyhlásenia SNS, preto som inicioval stretnutie. Stále vychádzam z toho, že programové vyhlásenie vlády platí a že všetci poslanci Národnej rady nezabudli, že Slovensko je členským štátom NATO. Niekto musí v tejto krajine zostať triezvy napriek tomu, že sa blížia prezidentské voľby,“ odkázal Lajčák s tým, že do špekulácií o amerických vojskách na Slovensku sa púšťať nechce. „Predtým, ako si sadneme, to nebudem verejne komentovať,“ zdôraznil.

Ministerstvo však pripustilo problém so zmluvou o obrannej spolupráci s USA, ktorá má modernizácii letísk predchádzať. "V tomto konkrétnom prípade nikto nemá mandát tejto vlády vpustiť na naše územie iné vojská akejkoľvek armády. Slovenská republika je suverénnym štátom, ktorého predstavitelia si musia ctiť platnú legislatívu a to očakávame aj od iných štátov, ktoré majú záujem s nami spolupracovať,“ reagovala pre denník Pravda hovorkyňa rezortu Danka Capáková. Pred rokom ešte odmietla špekulácie, že za rekonštrukciou letísk stojí budovanie leteckých základní USA na území Slovenska.

Paška: Slovenské lietadlá nepotrebujú veľké pristávacie dráhy

Vyjadrenie SNS, že na Slovensko cudzie vojská nepatria, pripravil jej podpredseda Jaroslav Paška. Denník Pravda sa ho opýtal, čo ho k tomu viedlo a odkiaľ má informácie. Paška v odpovedi pripustil, že obsah rokovaní ani konkrétne zmeny na letiskách nepozná, ale podľa neho nebude modernizácia letísk Slovensku na prospech.

„Slovenské lietadlá nepotrebujú veľké pristávacie dráhy. Tie peniaze nie sú pomocou Slovensku, ale investíciou, aby USA mohli robiť logistiku pre svoje veľké transportné lietadlá. Treba si položiť otázku, či občania okolitých obcí súhlasia s rozšírením kapacity letísk a zvýšením technického personálu z USA. Bez toho, aby o tom občania vedeli, nemá minister zahraničných vecí o čom rokovať. Očakávame, že bude informovať verejnosť o cieľoch a parametroch zmluvy,“ vysvetlil svoje výhrady Paška.

Podpredseda národniarov si myslí, že takéto zmluvy robia Spojené štáty prevažne vtedy, keď vysielajú svojich vojakov alebo zriaďujú svoje objekty. „Verejnosť potrebuje základné informácie o parametroch zväčšenia vzletových dráh, aká technika pribudne a či ju bude prevádzkovať americký personál. Je málo pravdepodobné, že to bude slovenský personál. Ak bude investícia z prostriedkov USA, je otázka, aký bude vlastnícky vzťah k týmto nehnuteľnostiam, pretože ak si niečo postavíte, je to váš majetok. Je tam veľa otvorených otázok a minister zahraničných vecí hovorí iba to, že chcú rokovať, a všetci, ktorí majú námietky, nie sú pri zmysloch. To si od pána ministra vyprosím,“ odkázal Paška. Vláda a parlament by podľa neho nemali stáť pred možnosťou, že dohodu buď schvália, alebo odmietnu.

Šéf slovenskej diplomacie ubezpečil, že si od amerických partnerov nenechá nanútiť nič, čo Slovensko nechce. „V tomto duchu vedieme aj rokovania o obrannej spolupráci,“ zdôraznil Lajčák a zároveň pripomenul, že dohodnutý text zmluvy s USA bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania, na rokovanie vlády a potom do Národnej rady. „Ak niekto hovorí, že sa tu vedú nejaké rokovania za chrbtom, tak buď nevie o čom hovorí, alebo vie, a v tom prípade klame,“ zdôraznil Lajčák.

Modernizované zariadenia majú zostať majetkom SR

Američania ubezpečujú, že letiská zostanú slovenskými. „Dohoda o obrannej spolupráci medzi USA a Slovenskom má posilniť a prehĺbiť vzájomné vojenské väzby. Jej uzatvorenie vytvorí právny mechanizmus, ktorý umožní Slovensku získať 105 miliónov amerických dolárov (93 miliónov eur) na infraštruktúrne projekty a modernizáciu letísk pri Malackách a na Sliači. Tieto projekty zvýšia schopnosti Slovenska pre zabezpečenie jeho vlastnej obrany a vzájomnej obrany spojencov z NATO. Akékoľvek modernizované zariadenia zostanú majetkom Slovenska,“ vysvetlil hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell.

Český vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr hovorí, že takáto dohoda je štandardná. Podľa neho všetky vojenské základne v Európe musia byť spôsobilé na potreby spojeneckých leteckých síl. „Ak nenastane problém, nie je dôvod, aby sa tam objavili cudzie lietadlá. Ak by nastala krízová situácia, letiská by mali mať také parametre, aby na nich mohli operovať stíhačky členských krajín NATO, nielen americké. Museli by však o to Slovensko požiadať. Pobyt zahraničných vojsk by musel odsúhlasiť parlament. Je úplne nezmyselné predpokladať, že majetok, na ktorého rekonštrukciu dajú peniaze USA, aj prejde do ich rúk, “ vysvetlil Visingr.

Peniaze ponúknuté Slovensku pochádzajú z amerického programu Európska iniciatíva odstrašenia, ktorý je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO a vznikol ako reakcia na ruskú anexiu Krymu a vojnu na východe Ukrajiny. Okrem Slovenska bola takáto pomoc navrhnutá aj pre Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, Estónsko, Litvu, Maďarsko a Poľsko, ktoré už bilaterálne dohody s USA schválili.

© Autorské práva vyhradené

595 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #letisko #Sliač #vojenské letectvo #Peter Gajdoš