Komunikácia s lietadlom sa prerušila šesť minút po štarte. Čo sa mohlo stať v takom krátkom čase?
Pokiaľ vyšetrovanie potvrdí, že bezprostrednou príčinou katastrofy bolo nesprávne fungovanie rýchlomerov, tento problém je pre pilota veľmi náročné zistiť, ale po správnej identifikácii je riešiteľný. Tieto príčiny sú spravidla technického charakteru. Bude sa to iste preverovať.
Mohlo ísť o snímače, tzv. pittostatickú sústavu, z ktorých sa údaje prenášajú do palubného počítača, mohlo ísť aj o poruchu počítača, ktorý spracováva údaje. Príčina môže byť aj hlbšia, napríklad aj to, ak by vedenie spoločnosti nevykonalo opatrenia výrobcu alebo ak by niečo zanedbali technici. Tu už ide o široký problém možnej nezdravej tzv. organizačnej kultúry. Určite sa všetko bude preverovať a zisťovať. A je tu aj otázka reakcie pilotov. Ak piloti dostali od spoločnosti požadovaný výcvik, problém je riešiteľný. Je to veľmi náročné, ale dá sa s ním vysporiadať.
Pilot mal hlásiť ťažkosti a žiadať o návrat. Možno z toho vyvodiť, že chyba bola azda v stroji?
Nikto z nás pilotov nikdy dopredu nevie, čo a kedy sa stane. Nesprávna indikácia rýchlomerov môže nastať v ktorejkoľvek fáze letu. Dokonca už na zemi. Postupy od nás vtedy požadujú zastaviť lietadlo na vzletovej dráhe. Môže sa to stať aj po vzlete, aj vo vysokej letovej hladine. Ak sa to udeje po vzlete, veľmi nepríjemnými spolupôsobiacimi faktormi môže byť napríklad etapa, keď práve zapojili autopilota, vleteli do oblakov a začínajú zasúvať mechanizáciu krídiel. Aj toto sa im mohlo stať. Vtedy neletiaci pilot len vyhlási stav núdze, známe MAY DAY. Vzhľadom na veľmi krátky čas a obrovské mentálne zaťaženie posádky pri identifikácii a riešení takého problému nepredpokladám, že stihli požiadať o návrat. Ten sa žiada až po stabilizácii letu a táto etapa evidentne nenastala. Vážnym spolupôsobiacim vplyvom bol náročný vysokohorský terén. Letisko vzletu je na úrovni Ďumbiera, náraz do terénu bol niekde na úrovni Kriváňa. Rýchlosť v čase nárazu podľa všetkého prekročila maximálnu konštrukčnú rýchlosť typu, teda mohli byť v strmom klesaní. Čiže indície sú v inom, návrat sa žiada až neskôr.
Dalo sa nešťastiu zabrániť?
Podľa všetkého zrejme áno. Teda v prípade, ak nešlo o vážnu poruchu iného typu, ktorá úplne znemožnila riadenie lietadla. Na správne odhalenie vážneho problému a jeho kvalifikované riešenie piloti musia prejsť výcvikom na simulátore. Ak taký výcvik neabsolvovali, tak osobne nebudem prekvapený, že to nezvládli. Je to prakticky nemožné.
Vlani v októbri tento nový typ boeingu spadol do Jávskeho mora. Samotný výrobca lietadla upozorňoval na zlý senzor. Príčinou pádu mal byť chybný automatický systém ovládajúci stabilizátory, čiže piloti dostávali zlé informácie o rýchlosti a výške a lietadlo mierilo k zemi. Azda sa zopakovala situácia?
Pilot v takom prípade musí sám prevziať svoj stroj pod kontrolu od najhlúpejšieho člena posádky, ktorým je autopilot. A začať používať na stabilizáciu náhradné indikátory – umelý horizont a režim motorov. V poslednej etape by dodržiaval presné hodnoty podľa metodickej príručky, akejsi „biblie“. Išlo by o mimoriadne náročný manéver s množstvom konfliktných výstrah a zvukov, ale dá sa z toho bezpečne pristáť.
Ako bude teraz pokračovať vyšetrovanie?
Vyšetrovacia komisia bude v prvom rade hľadať obidva záznamníky letových údajov a urobí si mapu polohy všetkých trosiek. Zároveň zozbierajú pozostatky obetí. Vyšetrovatelia tiež zadržia záznamy od orgánov riadenia letovej prevádzky, ale aj technické záznamy o lietadle, záznamy o výcviku obidvoch členov posádky a tak podobne. Napokon budú spolu s výrobcom niekoľko mesiacov dávať dohromady skladačku a vydajú konečnú vyšetrovaciu správu.