„Slovensko je dlhodobo charakterizované hlbokými regionálnymi rozdielmi. Je to predovšetkým hlavné mesto verzus zvyšok Slovenska, ale postupne sa táto priepasť presúva na západný pás krajiny – Bratislava – Trnava – Nitra – Trenčín – Žilina verzus stredné a východné Slovensko,“ vraví sociologička Oľga Gyárfášová. Podľa nej sa napriek deklarovaniu viacerých vlád, že majú v úmysle tieto rozdiely riešiť, zatiaľ veľa neudialo.
„Chýba predovšetkým infraštruktúra. Povestná diaľnica Bratislava – Košice ostáva hudbou stále sa vzďaľujúcej budúcnosti, je to nehorázne,“ vraví Gyárfášová. Prirodzeným dôsledkom potom podľa nej je sociálna frustrácia ľudí v marginalizovaných regiónoch. Rastie v nich pocit, že politická reprezentácia v hlavnom meste ich zanedbáva. Ďalším dôsledkom je migrácia, odlev ľudí z regiónov, ktoré neponúkajú príležitosti ekonomickej a vzostupnej mobility.
„Vzniká tak začarovaný kruh, lebo čím viac schopných, motivovaných, ,dvižných' ľudí odchádza, tým sú šance na naštartovanie nejakých zmien menšie. Pre zaostalé regióny platí tiež tzv. efekt sv. Matúša, teda kto má málo, bude mať ešte menej, kto má veľa, bude mať ešte viac. Inými slovami, hoci v priemere u nás životná úroveň, kúpyschopnosť obyvateľstva a ďalšie ekonomické ukazovatele rastú, rozdiely sa prehlbujú,“ vraví sociologička.
Bratislava na tom bude vždy lepšie
„Ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa nikdy nevymažú,“ myslí si analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Platí to podľa neho nielen v rámci EÚ, ale aj o Slovensku. „Veľké firmy pôjdu vždy radšej do Bratislavy, ako napríklad do Rimavskej Soboty. V hlavnom meste je vybudovaná infraštruktúra, je tam dostatok vysokoškolsky vzdelaných ľudí, je tam napojenie na iné firmy a tak ďalej. Kto chce zarábať viac buď ako zamestnanec, alebo ako podnikateľ, tak sa jednoducho môže presťahovať do regiónu s vyšším HDP na hlavu. Ekonomicky zaostalé regióny budú stále potrebovať určitú pomoc, aby sa i tam rozvíjal život,“ vraví analytik.
Ekonomická zaostalosť niektorých regiónov však podľa neho nemusí byť niekde na škodu, pretože v takýchto regiónoch sa uchováva kultúrna autenticita. „Menej kariérne zameraným ľuďom to môže vyhovovať viac ako ruch veľkomiest. Preto nemusí byť najlepším riešením za každú cenu privádzať do takýchto oblastí moderné novinky. Skôr je lepšie umožniť ľuďom, aby si mohli vybrať, kde chcú žiť, a uľahčiť im sťahovanie. Niekomu sa páči rušné veľkomesto a niekto má zase rád pokojnú dedinku zapadnutú niekde v horách,“ vyratúva pozitíva tohto javu Tomčiak.
Kritériom bol HDP
Eurostat použil na porovnávanie jednotlivých regiónov ukazovateľa HDP na obyvateľa, meraného v parite kúpnej sily (PPS). Ten berie do úvahy rozdielne úrovne kúpnej sily a mal by tak umožniť lepšie porovnania medzi krajinami. Zohľadňujú sa teda platy aj ceny.
Rozdiely zostali naozaj výrazné. Od bulharského regiónu Severozapaden, ktorý v roku 2017 mierne vzrástol, na 31 percent priemeru EÚ, až po centrálny Londýn (západ), kde HDP na obyvateľa vzrástol na 626 percent priemeru EÚ. Rozdiel medzi produkčne najchudobnejším a najbohatším regiónom sa v porovnaní s rokom 2016 mierne zmenšil. Región Bratislavy sa umiestnil na 8. mieste, s HDP na obyvateľa vo výške 179 percent priemeru EÚ, čo je mierny pokles oproti 185 percentám v predchádzajúcom roku.
Bratislava preskočila francúzsky región hlavného mesta Île de France – Paríž (176 percent), no prekonala ju Praha, ktorá sa v rebríčku posunula na 7. miesto (so 187 percentami). Okrem Bratislavy boli však zvyšné regióny Slovenska pod priemerom EÚ a s výnimkou východného Slovenska si oproti roku 2016 nepolepšili. V rámci Slovenska sa najnižšie stále nachádzal región východného Slovenska.
Od vstupu Slovenska do EÚ sa HDP na obyvateľa zvýšil vo všetkých slovenských regiónoch, nie však rovnomerne. Regionálne rozdiely pretrvali, dokonca sa rozšírili. Najmä rozdiel medzi bratislavským krajom a východným Slovenskom sa od roku 2004 zväčšil, aj keď samotný rok 2017 priniesol isté zmiernenie rozdielu oproti roku 2016. Pri vstupe Slovenska do EÚ mal Bratislavský kraj 3,1-násobne vyšší HDP na obyvateľa ako východ Slovenska, pričom v roku 2017 bol tento rozdiel 3,3-násobný.