„Ministerstvo obrany ukončilo všetky rokovania o návrhu Dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými,“ informovala hovorkyňa rezortu obrany Danka Capáková. V prípade podpisu tejto dohody by podľa ministerstva obrany došlo k vytvoreniu právnych podmienok pre pôsobenie amerických vojsk, čo by vytvorilo precedens na umiestnenie cudzích vojsk na území Slovenska.
Podľa obrany by to znamenalo, že z dvoch vojenských letísk sa stanú americké vojenské základne. „Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ vysvetlila Capáková. Krátko po informácii o odstúpení od rokovaní minister obrany Peter Gajdoš (SNS) na sociálnej sieti vyhlásil: „Nikdy nepripustím ohrozenie suverenity Slovenskej republiky!!!“
Ponuka USA bola podľa ministerstva zameraná výhradne na budovanie zariadení a objektov, ktoré by slúžili prioritne pre rozmiestnenie príslušníkov americkej armády, civilných zložiek, ich rodinných príslušníkov, vojenskej techniky a materiálu. Američanov by to podľa rezortu neopodstatnene zvýhodňovalo. „Takéto výhody nemajú žiadne ozbrojené sily členských štátov NATO ani v čase prípadnej pomoci Slovensku v rámci kolektívnej obrany, a ani v súvislosti s nadštandardnou spoluprácou pri ochrane vzdušného priestoru,“ tvrdí Capáková.
O svojom rozhodnutí, ako dodala hovorkyňa, listom informovali aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je za vyjednávania s USA zodpovedné. Z rozhodnutia národniarov zostal rezort diplomacie prekvapený a označil ho za zarážajúce. „V praxi to znamená, že Slovensko by bolo jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu, čo nemôže nevyvolať otázky o dôveryhodnosti našej krajiny… Ministerstvo nezaznamenalo, že by došlo k ohrozeniu suverenity tých členských štátov NATO, ktoré podobnú dohodu s USA uzavreli,“ pripomína ministerstvo zahraničných vecí v tlačovom vyhlásení.
Ako sa ďalej píše vo vyhlásení rezortu diplomacie, „rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba“.
Aj bývalý minister obrany Martin Fedor z koaličného Mostu-Híd rozhodnutie označil za nepochopiteľné. „Jednostranný krok ministerstva obrany, ktorým odmietlo investíciu od jedného z najbližších spojencov, je v rozpore so základným dokumentom, na ktorom stojí táto vláda,“ zdôraznil Fedor.
Rozhodnutie ministerstva obrany prišlo po jasnom odkaze predsedu národniarov Andreja Danka. „Nikto sem zo žiadnej armády nepríde, inak SNS odíde z vlády,“ vyhlásil cez víkend. Strana Smer mu tak pravdepodobne vyjde v ústrety. Ako uviedol predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer), ak bude SNS proti americkej investícii do slovenských vojenských letísk, tak sa takáto podpora nezrealizuje. „Predsa pre takú hlúposť nebudeme rozbíjať koalíciu,“ zdôraznil Blaha.
Zmenu pozície rezortu obrany, ktoré ešte pred necelým rokom americkú investíciu vítalo, zaznamenali aj Američania. „Americká investícia do slovenskej infraštruktúry pomôže chrániť suverenitu a bezpečnosť Slovenska posilnením schopnosti spolupráce so spojencami NATO pri spoločnej obrane. USA sa nesnažia o stavbu žiadnych amerických vojenských základní alebo stálu prítomnosť amerických jednotiek na Slovensku. Akékoľvek zariadenia a vybavenie investované zo slovenskej infraštruktúry zostane vlastníctvom Slovenskej republiky,“ reagoval hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell.
Riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Juraj Krúpa považuje tvrdenia o obmedzení suverenity za nezmysel. „Rozhodnutie ministerstva a jeho argumenty sú nezmyselné a vnímam ich len v kontexte predvolebnej kampane. Nie ponúkaná investícia, ale rozhodnutie ministerstva je ohrozením našej bezpečnosti a suverenity. Veď podobné zmluvy prijala väčšina východnej časti aliancie. Odmietnuté peniaze budeme bude musieť ministerstvo aj tak zaplatiť, lenže nakoniec z vreciek daňových poplatníkov,“ poznamenal Krúpa.
Finančné zdroje ponúknuté Slovensku pochádzajú z amerického programu Európska iniciatíva odstrašenia, ktorý je súčasťou posilňovania východnej hranice NATO a vznikol ako reakcia na ruskú anexiu Krymu a vojnu na východe Ukrajiny. Takáto pomoc bola ponúknutá aj Bulharsku, Rumunsku, Lotyšsku, Estónsku, Litve a Poľsku, ktoré už bilaterálne dohody s USA schválili. Maďarsko o zmluve ešte rokuje.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.