Rodný dom profesora Nosáľa v hriňovskej časti Raticov Vrch už neexistuje. Mesto sa rozhodlo zriadiť jeho pamätnú izbu v dreveničke po Paulíne a Matúšovi Hukeľovcoch. Domček z povojnových čias obývala domáca pani do roku 1992. Potom zostal prázdny a nevyužitý. Príbuzní ho aj so 7-árovým pozemkom predali samospráve pred tromi rokmi za 24-tisíc eur.
Krátko nato začalo mesto kolibu rekonštruovať. Vymenili strešnú škridlu, elektrinu, zhnité podlahy, urobili nové omietky, okná, trámy na strope a odstránili plot. Postavili tiež dobovú pec, opravili komín a ešte vybudujú toalety. Na zariadenie drevenice získali z Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja 21 500 eur. Z týchto peňazí zadovážia aj nábytok či zabezpečovací systém proti vlámaniam a požiaru.
Opravená drevenica má kuchyňu a dve izby: tá väčšia bude venovaná pamiatke legendárneho lúčničiara. Chýbať by v nej nemali ani jeho osobné veci, ktoré chce samospráva Hriňovej získať od rodiny. Ľudia na mieste nájdu informácie o jeho celoživotnej tvorbe, pôsobení v súbore aj niečo zo súkromného života. „Kde a ako vyrastal, kto boli jeho rodičia, súrodenci. Na pozadí, pre atmosféru, tu chceme púšťať staré archívne nahrávky či už samotného profesora Nosáľa, alebo ešte jeho otca Jána, známeho píšťalkára a fujaristu,“ povedal projektový manažér mesta Michal Machava. Ďalšiu miestnosť poskytnú remeselným dielňam, rôznym združeniam a regionálnej výchove žiakov základných škôl.
Išli sme sa pozrieť aj na Raticov Vrch. Folkloristova rodná drevenička so slamenou strechou už síce nestojí, ale vlani tam vzniklo pamätné miesto s lavičkou a fujarou. „Fujara pripomína profesorov vzťah k folklóru, tancu a vlastne všetkému, čím žil. Zároveň symbolizuje aj Hriňovú, ktorá ju má vo svojom erbe,“ vysvetlil Machava.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Miesto, kde stála pôvodná Nosáľova drevenička, nám ukázal Jozef Ďurica. „Hneď vedľa si neskôr jeho rodičia postavili nový dom. V súčasnosti je z neho veľká chata, na ktorú ho premenili neskorší majitelia,“ hovorí. S legendárnym lúčničiarom boli aj príbuzní. „Jeho sestra sa vydala za môjho strýka,“ podotkol Ďurica. „Ako malý chlapec, keď som sa tu neďaleko hrával s kamarátmi, som vídal jeho príchody zo štúdií z Bratislavy domov. Jeho otec s veľkými vykrútenými fúzmi ho vonku zvykol čakať, hrajúc na fujare. Bolo to pred letnými prázdninami, keď Štefan prichádzal pešo od Kriváňa,“ opísal scénu Hriňovčan, ktorý sa so slávnym rodákom a príbuzným stretával aj v neskoršom veku.
Foto: Archív mesta Hriňová
Lúčničiar Štefan Nosáľ
Narodil sa 20. januára 1927 v rodine výpomocného horára Jána a Paulíny Nosáľovcov. Otec sa rozhodol dať syna do škôl, čo bolo na tú dobu výnimočné a odvážne. Chcel mať z neho lekára, mama zase kňaza. Keďže po vojne bolo treba budovať, Štefan sa po maturite zapísal na Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Počas štúdia, v roku 1949, sa stal tanečníkom Lúčnice v skupine Odzemkárov. O dva roky nato začal súboru šéfovať, pričom ho úspešne viedol a formoval viac ako 60 rokov. Medzitým vyštudoval choreografiu na Vysokej škole múzických umení a neskôr tam viedol dve desaťročia katedru tanca. Známy bol aj ako spevák a hráč na fujare, vystupoval v početných filmoch a televíznych inscenáciách. Štefan Nosáľ vychoval viac ako 30 choreografov a s Lúčnicou zviditeľnil Slovensko vo vyše 60 štátoch všetkých kontinentov. Nezabúdal na svoje korene a často spomínal obdobie strávené na Hriňovských lazoch. Zomrel 22. júla 2017 vo veku 90 rokov.