Pricestovala zo Spojených štátov aj preto, aby v časti Rajeckých Teplíc Poluvsie, kde dodnes stojí rodný dom Jozefa Gabčíka, vzdala hold jednému z vykonávateľov útoku na Heydricha.
Na Slovensko zavítala pani Moravec Gard prvýkrát, a to na pozvanie Memorial Association for Free Czechoslovak Veterans v spolupráci so združením Cooltajner v Považskej Bystrici. Po diskusii s považskobystrickými gymnazistami o druhej svetovej vojne, náraste neonacizmu a extrémizmu v spoločnosti sa presunula do rodiska Gabčíka. „Prišla som sem najmä preto, aby som si ho uctila ako veľmi významného Slováka. Takisto pamiatku všetkých bojovníkov československej armády v exile. Obdivujem, čo všetko dokázali v boji za demokraciu a slobodu,“ povedala.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Hoci žije v Amerike, stále sa zaujíma o slovenskú a českú históriu, ale aj o súčasnosť. Zároveň sa snaží o obnovenie pamiatky Františka Moravca, keďže minulý režim chcel na neho zabudnúť. Ona sama ho vnímala ako prísneho, no veľmi láskavého starého otca. „Svoje vnúčatá zbožňoval a ony jeho. Nebol pre nás autoritou, ale jednoducho dedom. Rozprával nám vzrušujúce príbehy, raz aj o tom, ako ho postrelili do nohy. Často sa s nami hrával, no používal vojenský slovník,“ smeje sa pani Moravec Gard. „Miloval Československo a slobodu. Žiaľ, keď umrel, mala som len deväť rokov, takže mám na neho obmedzené spomienky,“ hovorí.
O atentáte vraj Moravec pred rodinou nezvykol veľmi hovoriť, snažil sa ju chrániť. „Bola to jeho minulosť, ktorá ho tým, ako tragicky sa to skončilo, prenasledovala celý život. Okrem toho mal vojenskú povahu, takže pracovné veci držal v tajnosti,“ hovorí jeho vnučka.
Druhý domov Slovensko
Dojmy z návštevy u nás má vraj výborné. Tvrdí, že tak ako Česko aj Slovensko považuje za svoj druhý domov. „Pre mňa neexistuje hranica medzi týmito dvoma krajinami,“ dodáva. Lásku k našim končinám vraj vštepuje aj vlastným deťom. „Rozprávame sa o tom, ako aj o mojom starom otcovi a jeho úlohe v histórii. Veľmi sa o to všetko zaujímajú,“ pripomína vnučka generála.
Oproti rodnému domu Gabčíka je jeho pamätník s bustou, kde sa konalo kladenie vencov za účasti 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka zo Žiliny. Pred slávnostnou ceremóniou sme sa stihli porozprávať s Gabčíkovou 87-ročnou neterou Veronikou Straniankovou. Pri slovách o strýkovi ju však okamžite zaliali slzy.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
„Vždy, keď na neho myslím, zasiahnu ma silné emócie,“ povedala rozrušene. „Keď umrel, mala som dvanásť rokov. Nikdy nezabudnem, ako sa s nami pred odchodom z domu lúčil. Zobral ma na ruky a vravel, že keď sa bude ženiť, pôjdem mu za družičku. Akoby to bolo včera,“ spomenula jeho posledné chvíle v kruhu blízkych. „Samozrejme, nevedeli sme, kam presne ide. Držalo sa to v tajnosti. Viac sme ho už potom nevideli,“ uzavrela dojato.
Z pohľadu histórie mal atentát na Heydricha podľa sociológa Martina Bútoru obrovský význam. Nacistické Nemecko tak dostalo obrovskú ranu. „Bez najmenších pochybností to pomohlo obnoviť predmníchovské hranice Československa a jeho uznanie,“ povedal. Cena za atentát v podobe 15-tisíc zavraždených ľudí fašistami na odplatu je podľa sociológa vysoká. „Vykonávatelia Gabčík s Kubišom a ostatní to brali ako misiu, ktorá sa môže skončiť tým najhorším spôsobom. Napriek tomu do toho išli. Vždy je to tak, že buď čelíte tomu, že nič neurobíte, alebo sa do niečoho pustíte a vykonáte jedinečný historický čin, za ktorý musia zaplatiť nejaké obete,“ myslí si.
Operácia Anthropoid
Atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha s krycím názvom operácia Anthropoid vykonali 27. mája 1942 v Prahe-Libni. Jeho autorom bol brigádny generál František Moravec (1895 – 1966), spravodajský dôstojník československej armády pôsobiaci od roku 1939 v exile. Na vojenské akcie proti nacistickému režimu mali byť využití parašutisti vysadení nad Protektorátom. Hlavnými aktérmi atentátu boli výsadkári Jozef Gabčík a Jan Kubiš, ktorí zaútočili streľbou a granátom na Heydricha počas jazdy autom v Prahe. Zranený Heydrich zomrel po lekárskom zákroku na otravu krvi. Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami sa skrýval v krypte chrámu. Našlo ich gestapo a kostol obkľúčilo. Útokom odolávali sedem hodín. Kubiš zomrel na následky zranení a Gabčík s ďalšími tromi, aby sa vyhli zajatiu, spáchali samovraždu. Reakciou nacistov na atentát bolo zavraždenie viac ako 15-tisíc ľudí a vypálenie obcí Lidice a Ležáky.