Ústavnoprávny výbor vypočul 12 kandidátov na ústavných sudcov, traja neprišli

, , , , 21.03.2019 09:43, aktualizované: 18:01
vypocuvanie kandidatov na sudcov ustavneho sudu SR
Ústanoprávny výbor NR SR počas vypočutia kandidátov na post ústavného sudcu. Autor: ,

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR vypočul posledných kandidátov na sudcov ústavného súdu v rámci štvrtkového zasadnutia. V prvý deň híringu členovia výboru v priestoroch historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave vypočuli 12 kandidátov. Ďalší 14 prídu na rad v piatok. Traja kandidáti, Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič na vypočutie neprišli. Svoju neprítomnosť vopred ospravedlnili.

Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore vyhlásil, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvujú vypočutie a nie je možné klásť im otázky. Predseda výboru Róbert Madej (Smer) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky. Poslanci a prezident následne môžu podľa jeho slov ich absencie zohľadniť pri samotnej voľbe, respektíve výbere zo zvolených kandidátov.

Neúčasť jedného z kandidátov spôsobila menší konflikt medzi členmi ústavnoprávneho výboru aj pri predchádzajúcej voľbe ústavných sudcov. Z januárového zasadnutia výboru sa v prvý deň verejného vypočúvania ospravedlnila bratislavská krajská sudkyňa Eva Fulcová, ktorá výboru zaslala list s vysvetlením o hospitalizácii a potvrdením práceneschopnosti. Prejavila však záujem uchádzať sa o post ústavného sudcu aj naďalej. Niektorí členovia výboru však tvrdili, že neúčasť ju z voľby diskvalifikuje. Predseda výboru Róbert Madej dal Fulcovej šancu vystúpiť v priebehu nasledujúcich dvoch dní. Aj keď sa Fulcová napokon na prezentácii a vypočutí nezúčastnila, výbor ju napriek tomu zaradil do zoznamu kandidátov, ktorí zákonné kritéria splnili.

V piatok budú vypočutí Ivan Fiačan, Michal Matulník, Miloš Maďar, Peter Molnár, Vlastimil Pavlikovský, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Robert Šorl, Daniela Švecová, Michal Truban a Martin Vernarský.

Melicher: Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry

Sudca Najvyššieho súdu SR Peter Melicher bol nominovaný predsedníčkou Súdnej rady Lenkou Praženkovou.

„Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry. Myslím si, že som vo veku, kedy ešte mám čo ponúknuť a mohol by som byť prínosom. Ak by som mal o desať rokov viac, asi by som už nad tým neuvažoval,“ priznal 53-ročný Melicher. Opätovne sa o zvolenie pokúša preto, lebo prvú februárovú voľbu považuje za zmarenú. „Nevyjadrili sa v nej všetci poslanci, lebo sa nevedeli zhodnúť, či voľba bude verejná alebo tajná. Mne osobne je jedno, aká bude, dôležité je, aby ten súd konečne začal fungovať,“ dodal.

Kseňák: Opätovnú kandidatúru vníma aj ako prejav dôvery

Vysokoškolského pedagóga Štefana Kseňáka nominovala Slovenská advokátska komora.

V januári vyhlásil, že na Slovensku je kríza dôvery v inštitúcie a tvrdil, že disponuje skúsenosťami, ktoré mu umožňujú vcítiť sa do pozície osoby, ktorá sa obracia na ústavný súd. Opozičného poslanca Miroslava Beblavého (nezaradený) vtedy zaujala skutočnosť, že Kseňák už 25 rokov pôsobí ako odborný asistent a nestal sa docentom či profesorom.

„Dá sa voliť aj rýchlejšia cesta na úkor kvality. Pri takýchto rozhodnutiach som trošku pomalší. Niekedy má človek málo času písať, keď veľa číta. Ale pri väčšej snahe by som už docentom bol,“ priznal Kseňák s tým, že chýbajúcu docentúru ako hendikep nevníma. Na otázku, prečo kandiduje opäť, vo štvrtok odvetil, že to vníma aj ako prejav dôvery od stavovskej organizácie, ktorá ho navrhla. „Asi je to v mojej povahe, že ak sa o niečo snažím, tak istú dobu. Je to môj životný postoj,“ ozrejmil.

Kováčechová: Ak rezignujeme, nie je možné, aby boli inštitúcie obsadené kvalitnými ľuďmi

Kováčechová je bývalou riaditeľkou Centra právnej pomoci a o funkciu na ústavnom súde sa už uchádzala vo februárovej voľbe.

Kováčechová pred výborom uviedla, že je žiaduce, aby bol súd zložený z viacerých právnických odvetví. „Zloženie Ústavného súdu SR by malo byť pestré,“ povedala. Na otázku, prečo sa rozhodla opakovane kandidovať, odpovedala tak, že prvotný neúspech ju neodradil a nechcela rezignovať. „Dlho som uvažovala, či sa zapojím do ďalšieho kola. Pravdupovediac, mne bolo veľmi ľúto, že sa nepodarilo nájsť dostatok hlasov aspoň pre niekoľko uchádzačov. Myslím si, že jeden z hlavných dôvodov je, že ľudia by mali mať záujem o verejné funkcie. Pokiaľ rezignujeme, tak nie je možné, aby boli inštitúcie obsadené kvalitnými ľudmi,“ ozrejmila.

Kaššák: Vedel by som ponúknuť zaujímavé pohľady

Kaššák pôsobí ako advokát a vysokoškolský pedagóg. Podľa jeho slov by mohli byť jeho názory prínosom pre Ústavný súd SR.

„Vedel by som ponúknuť zaujímavé pohľady a aspekty. Samozrejme v prípade, že by som bol zvolený a menovaný,“ povedal dnes pred výborom Kaššák. Dodal, že pri jeho osobe sa spája teória právneho odvetvia s reálnym výkonom v pedagogickej či inej podobe. Kaššák nie je zástancom prílišnej integrácie v rámci Európskej únie, respektíve nie je za akési spojené štáty európske. Advokát a pedagóg bol tiež kedysi členom strany Smer-SD. „Každý človek prechádza istým vývojom,“ odpovedal na otázku o členstve v strane.

Javorček: Právo mám rád, vždy som sa snažil komunikovať čestne a zodpovedne

Advokáta Martina Javorčeka nominoval dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Aj on už absolvoval januárové vypočutie a podobne ako ostatní neuspel v prvej februárovej voľbe. „Právo mám rád, vždy som sa snažil komunikovať čestne a zodpovedne,“ povedal o sebe. V januári zdôraznil, že sa cíti slobodný a nezávislý. Povedal, že nevie tolerovať klamstvo, neúprimnosť a nespravodlivosť. Ak by sa Javorček stal ústavným sudcom, chcel by spoločnosti slúžiť.

Vypočutím prešiel advokát Hrádek, pred prvou voľbou odstúpil

Výbor vypočul aj advokáta Radovan Hrádeka, ktorý absolvoval aj januárové vypočutie. Pred samotnou februárovou voľbou v pléne však odstúpil. Hrádek vo štvrtok vyhlásil, že neexistuje, aby sa sudcom ÚS mohol stať politik. On sám je pritom členom politickej strany, kandidoval za ňu vo voľbách a pôsobí aj ako poslanecký asistent.

Ďuriš: Kontakt s právom som nikdy nestratil

Opätovným kandidátom je aj právnik a sekčný riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Michal Ďuriš. Navrhli ho Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Napriek svojmu aktuálnemu pôsobisku tvrdí, že kontakt s právom nestratil a v rámci svojho pôsobenia v poisťovni sa venuje aj právnym otázkam.

Poslancov zaujímalo, ako Ďuriš vníma rozhodnutie Ústavného súdu SR zo záveru januára tohto roka, keď rozhodol o nesúlade ústavného zákona s ústavou. Podľa Ďuriša toto rozhodnutie prekročilo právomoci Ústavného súdu SR, keď by sa obdobným nálezom mohol riadiť aj v budúcnosti. „Nesúhlasím s ním. Ústavný súd obmedzil zákonodárnu moc. Mne vychádza to rozhodnutie mierne cez čiaru a mierne nebezpečné, pretože by mohol súd postupovať rovnako v budúcnosti,“ povedal Ďuriš. Plénum Ústavného súdu SR30. januára na neverejnom rokovaní rozhodlo, že časti prijatého ústavného zákonaz roku 2014 umožňujúce plošné previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) sú v rozpore s Ústavou SR. K téme zrušenia ústavného zákona vytvoril pracovnú skupinu aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), ktorá rozhodnutie detailne preskúma.

Ďuriš by súhlasil s tajnou voľbou v Národnej rade SR, keď by podľa vlastných slov cítil väčší komfort v istých veciach. „Nehovorím o nestrannosti či nezávislosti sudcov, ale skôr o pocite väčšieho komfortu,“ priblížil.

Duľa: Chcem zabrániť obavám zo zneužitia súdu

Sudca Najvyššieho súdu SR Libor Duľa je kandidátom predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu a Slovenskej advokátskej komory. Aj on je jeden z kandidátov, ktorí si híring opakujú.

Duľa o sebe tvrdí, že chce zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu ako nástroja politického vplyvu a boja.

Dulak: Pozícia ústavného sudcu je méta

Vysokoškolského profesora Antona Dulaka navrhla Notárska komora. Podľa svojho motivačného listu sa venuje otázkam občianskeho práva a osobitne ochrane slabšej strany, čiže spotrebiteľa, v súkromnom práve. „Pre každého právnika je pozícia ústavného sudcu méta. Pre mňa je Ústavný súd koncentrát múdrosti,“ ozrejmil.

Januárové rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že plošné preverovanie sudcov Národným bezpečnostným úradom, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014, je v rozpore s ústavou, označil Dulak za také, ktoré je zásahom do najvyššieho zákona štátu a malo by byť len výnimočné. Tvrdí, že s argumentmi súdu sa stotožňuje, aj keď je tam veľa „ale“.

Duditš: Ocitol som sa opäť v bode nula

Už druhýkrát si pred členov výboru sadol aj sudca Krajského súdu Košice, Ladislav Duditš.

„Ocitol som sa opäť v bode nula, ale rozhodol som sa kandidovať znova,“ otvoril svoju prezentáciu sudca.

Hľadať chyby v Ústave je podľa Duditša ťažké. Treba ju najmä rešpektovať, lebo vznikla z vôle ľudu. „Naša Ústava nie je nevydarený kúsok, ale to nie je dôvod, aby sme sa jej nemohli dotknúť. Beriem ju ako živý organizmus, netreba do nej často zasahovať, ale musí to byť zrkadlo spoločnosti, odrážať jej hodnoty,“ odpovedal Duditš na otázku zástupcu kancelárie prezidenta. Toho zaujímali chyby v Ústave.

Čechová: Som politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá

Za 34 rokov veľmi pestrej právnej praxe som žila a žijem svojou profesiou. Nikdy som nebola zapojená v žiadnej stane a hnutí. Bola to profesia a odbornosť, ktorej som sa venovala, vyhlásila kandidátka na post ústavnej sudkyne Katarína Čechová. Na pozíciu ju nominovala ombudsmanka Mária Patakyová. Advokátka Katarína Čechová je jednou z pätice nových kandidátov.

„Teraz nastala doba, že by som mohla začať pracovať pre jedného a najvýznamnejšieho klienta – pre túto krajinu a dodržiavanie ústavnosti v nej,“ povedala Čechová, ktorá o sebe tvrdí, že je absolútne politicky, ekonomicky a spoločensky nezávislá a je viazaná len svojím svedomím a oddanosťou pravde, spravodlivosti a poctivosti.

Korupciu v súdnictve označila Čechová najmä za otázku výchovy a dodržiavania etických pravidiel už na úrovni vyšších súdnych úradníkov a predtým čakateľov. „Neviem, do akej miery sa to akcentuje mladým kolegom už v čase, keď sa na sudcovskú profesiou pripravujú,“ odkázala.

Boroň: Nesúhlasím, že Ústava SR bola pripravená narýchlo

Značná miera nezávislosti a služba verejnosti. Takto sa ako advokát charakterizoval Pavol Boroň, ktorý absolvoval ako v poradí prvý kandidát na post ústavného sudcu v novej voľbe vypočutie. Do funkcie ho nominoval nezaradený poslanec NR SR Rastislav Holúbek. Boroň je jeden z pätice nových uchádzačov o tento post.

„Celý svoj život som právnikom. Môj príbeh je celkom zaujímavý,“ konštatoval. Boroň spomenul, že okrem iného pôsobil v tíme, ktorý pracoval na príprave Ústavy SR. Odmietol preto názory, že náš najvyšší zákon bol pripravený narýchlo.

Advokát Boroň stál aj pri vzniku Národnej banky Slovenska, neskôr bol šéfom Miestneho odboru Matice Slovenskej v Banskej Bystrici. Tvrdí o sebe, že v právnickej praxi sa vždy snažil vystupovať čestne, zodpovedne, profesionálne a s pokorou. Ústavný sudca musí byť podľa jeho slov nestranný, nezávislý, rokovať o veciach zodpovedne a pracovitý. Boroň je pripravený tieto kritériá napĺňať.

Sporné rozhodnutia súdov komentovať nechcel s tým, že ich treba rešpektovať. Alojz Baránik (SaS) ho však upozornil, že mu nerozumie, pretože ako ústavný sudca bude musieť verdikty súdov posudzovať. „Myslel som kritizovanie súdnych rozhodnutí na verejnosti. To, čo vyplýva sudcovi ústavného súdu z jeho postavenia, to plne akceptujem, a to by som aj vykonával,“ dodal.

Pellegrini si želá dohodu na tajnej voľbe

Premiér Peter Pellegrini (Smer) verí, že parlament na blížiacej sa schôdzi zvolí dostatok kandidátov na ústavných sudcov, aby mal prezident možnosť vybrať minimálne troch ústavných sudcov. „Mohol by sa nájsť dostatok hlasov aspoň na zvolenie toľkých kandidátov na sudcov, ktorí by garantovali a zabezpečili existenciu pléna ústavného súdu, aby mohol rozhodovať,“ povedal. „Verím a želal by som si to, že sa koaliční poslanci dohodnú, aby voľby mohli byť tajné, ak je to jednou z podmienok volieb,“ uviedol s tým, že podporuje tajnú voľbu.

„Ak by niekto spochybnil voľby prezidenta, kto by rozhodol? Nabádam, verím, aby sa tentokrát našiel konsenzus na zvolenie aspoň šiestich, z ktorých by pán prezident mohol vybrať minimálne troch ústavných sudcov,“ uviedol premiér. Podľa neho by sa nemali voľby neustále vyhlasovať znova a znova pre neúspech voľby. Považuje to za zlý signál spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľba ústavných sudcov #ústavnoprávny výbor NR SR
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Jarona 12

Jarona 12

36,99
Perla červené ruže

Perla červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk