Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov skončilo

Neprítomnosť troch uchádzačov na vypočúvaní vyvolala vo výbore diskusiu. Pred záverečným hlasovaním navrhovali niektorí členovia zohľadniť ich neprítomnosť. Kandidáti Stanislav Irsák, Pavol Malich a Marek Tomašovič svoju neúčasť vopred ospravedlnili. Zástupca kancelárie prezidenta prítomný na výbore vyhlásil, že títo traja by mali stiahnuť svoju kandidatúru, lebo neabsolvovali vypočutie a nebolo možné klásť im otázky. Predseda výboru Róbert Madej (Smer) upozornil na to, že výbor môže hlasovať len o tom, či kandidáti spĺňajú podmienky. V diskusii hovoril, že je možné vyvodiť len morálny apel, z hľadiska zákonnej sankcie nebolo podľa neho možné vyvodiť nič iné.

Vernarský: Noví ústavní sudcovia budú vystavení tlaku

Externý poradca na ÚS SR Martin Vernarský si myslí, že mesiac a pár dní, počas ktorých je ÚS nefunkčný, je ešte udržateľný, no rozsah nevybavenej agendy bude narastať. Noví ústavní sudcovia budú podľa neho vystavení tlaku, aby sa čo najskôr vyrovnali s podaniami.

Externého poradcu ústavného súdu nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Truban: Som za zjednotenie rozhodovacej praxe

Predsedu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Michala Trubana na post ústavného sudcu nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora.

Tvrdí, že je ťažké stanoviť mantinely, do akej miery by mal ústavný súd zasahovať do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Truban doplnil, že je zástancom toho, aby došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe na ústavnom súde, pretože podľa neho dochádza k nejednotnému rozhodovaniu v rovnakých otázkach.

Švecová: Chcem pokračovať v zjednocovaní súdnych rozhodnutí

Šéfka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová poďakovala všetkým, ktorí ju osobne nominovali. Švecová získala najviac nominácií spomedzi kandidátov, keď ju navrhlo až šesť oprávnených inštitúcií.

Švecová chce pokračovať na Ústavnom súde SR v zjednocovaní súdnych rozhodnutí, čo je podľa jej slov dôležitá činnosť. „Dôvod je veľmi závažný. Je to skutočnosť, že sa svojou činnosťou chcem podieľať na rozhodovaní Ústavného súdu SR a prakticky budovaní demokratického zriadenia Slovenska,“ povedala Švecová.

Šéfka súdu vyvracala aj informácie o tom, že ako predsedníčka priamo nevykonáva činnosť sudkyne. „Nie je pravda, že nerozhodujem ako sudkyňa. Samozrejme, prípadov je o čosi menej oproti iným kolegom, ale vykonávam aj rozhodovaciu funkciu,“ vysvetlila. „Okrem iného pracujem na zjednocovaní súdnych rozhodnutí a táto činnosť je dôležitá aj na košickom súde. Veľmi rada by som v tom v prípade môjho zvolenia pokračovala,“ dodala.

Šorl sa pochválil poklesom počtu nevybavených vecí

Šéf Okresného súdu v Prievidzi Robert Šorl je kandidát piatich členov Súdnej rady SR, dekanky Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrey Olšovskej a Slovenskej advokátskej komory.

Jeho motivácia vychádza jednak z toho, že bol navrhnutý a z presvedčenia, že by túto funkciu mohol zvládnuť. Šorl sa okrem iného pochválil zrýchlením práce na svojom súde a poklesom počtu nevybavených vecí.

Šorl verí, že parlament na druhý pokus zvolí dostatočný počet 18 kandidátov na ústavných sudcov. „Prvá voľba bola určite sklamaním, ale verím, že druhá voľba sa poslancom Národnej rady SR podarí a zvolia dostatočný počet kandidátov. Môžem ponúknuť svoje vedomosti a skúsenosti,“ povedal na úvod šéf Okresného súdu v Prievidzi.

„Snažím sa stále publikovať a zlepšovať aj tým justičnú kultúru na Slovensku. Tá výzva, pred ktorou teraz stojím, vychádza z toho, že môj životopis má všetky kritériá, ktoré sú na ústavného sudcu potrebné,“ dodal.

Na otázku, čo by zlepšil pre zvýšenie dôveryhodnosti slovenskej justície, odpovedal tak, že kľúčové sú rozhodnutia. „Mám na to jednoznačný názor. Dôveryhodnosť súdov sa meria rozhodnutiami samotnými, ale aj ich odôvodnením. Tie nie sú dostatočne kvalitné v súčasnosti. To je podstata podľa mňa sudcovskej práce, teda vytiahnuť to podstatné a dôležité,“ odpovedal Šorl.

Szigeti: Ústavný súd môže konať iba v medziach Ústavy

Predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti je nominantom Slovenskej komory exekútorov.

Tvrdí o sebe, že sa počas 30-ročnej praxe nikdy nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. „Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako má rozhodnúť,“ deklaroval Szigeti.

Pri Szigetim zaujímal poslancov jeho názor na rozhodnutie o sudcovských previerkach. „Je to z môjho pohľadu aj z pohľadu odbornej verejnosti kontroverzné rozhodnutie. Aj medzi sudcami Ústavného súdu SR sú tam isté odlišné stanoviská. Ja som sa snažil hodnotiť túto normu z môjho uhla pohľadu,“ zhodnotil Szigeti.

Šéf Okresného súdu v Galante sa touto témou zaoberal aj z pohľadu svojho vlastného pôsobenia, pretože sudcovské previerky sa dotýkajú aj jeho osoby. Podľa neho je dôležité, aby súd rozhodoval iba v medziach Ústavy SR. „Ústavný súd SR je tiež štátnou inštitúciou a môže konať iba v medziach Ústavy SR. V tomto prípade nemá košický súd právomoci meniť jej znenie. Vnútorne nesúhlasím s týmto rozhodnutím,“ do­dal.

Straka: Kandidatúra je veľkou výzvou

Krajského sudcu z Prešova Petra Straku navrhla dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská. Straka sa pri svojej januárovej prezentácii venoval najmä téme ochrany spotrebiteľa. Sám sa označuje ako zástanca posilnenia práv občanov.

Kandidatúra je pre Straku veľkou výzvou. Ako sudca sa stretáva podľa vlastných slov s problémami bežných ľudí a pôsobenie na Ústavnom súde SR považuje za príležitosť pomáhať slabším.

„Mám 25 rokov aplikačnej praxe,“ povedal s tým, že rozhodnutia ústavného súdu môžu byť prospešné pre zlepšenie verejného života. Ako príklad uviedol nemecký ústavný súd, ktorý sa zaoberá oprávnenosťou aj pri dvojeurových poplatkoch. „každá kauza je príležitosťou posunúť verejný život dopredu,“ povedal Straka.

Procházka: Zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám

Bývalého politika a odborníka na ústavné právo Radoslava Procházku navrhla Slovenská advokátska komora. Napriek tomu, že po dvoch mesiacoch kandiduje opäť, napísal nový motivačný list. Po tomto stručnom oznámení nechal Procházka poslancom priestor na otázky. Ešte v januári povedal, že sa cíti plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. A že za poznanie, že jeho úlohou nie je vedenie politickej strany, zaplatil veľmi vysokú cenu.

„Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám,“ deklaroval Procházka.

Pitoňáková: Predstavujem si zefektívnenie činnosti ÚS

Advokátku a dlhoročnú externú poradkyňu ÚS Zuzanu Pitoňákovú navrhol poslanec Eduard Adamčík (Most-Híd). Už v januári označila za najdôležitejšiu vec riadne odôvodnenie rozhodnutí ústavného súdu. Vie si dokonca predstaviť debatu v médiách, kde by ústavní sudcovia mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia. „Moja motivácia je jednoduchá. Je to ochrana ústavnosti a základných ľudských práv a slobôd. Ak dostanem tú možnosť a stanem sa sudkyňou, predstavujem si zefektívnenie činnosti ÚS,“ uviedla v piatok.

Pfundtner: Svoju nomináciu vnímam ako výzvu

Štátna tajomníčka Pfundtner na úvod povedala, že jej motivácia je rovnaká, ako v januári tohto roka. Sama svoju nomináciu vníma ako výzvu.

Štátna tajomníčka chce v prípade svojho zvolenia za ústavnú sudkyňu dohliadať na výkon ľudských práv, ktoré sú jej agendou na rezorte spravodlivosti. „Ľudské práva sú také dôležité, že sú prakticky nezrušiteľné,“ povedala Pfundtner.

Poslancov zaujímal aj jej názor na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sudcovských previerkach. „Vždy som hovorila, že aby sme sa vedeli odborne vyjadriť, tak treba poznať celý spis. Priznám sa, nepoznám v tomto prípade všetky skutočnosti. Podľa toho nálezu by som ale zrejme nepodporila väčšinový názor pléna Ústavného súdu SR. Sudcovia boli v tomto prípade až príliš aktivistický,“ povedala Pfundtner.

Podľa jej slov ide o prelomové rozhodnutie, keď súd zrušil ústavný zákon parlamentu. „Tento nález považujem za prelomový,“ uzavrela. Za svoju politickú minulosť sa Pfundtner nehanbí a svoju funkciu tajomníčky podľa vlastných slov vykonáva podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

Pavlikovský: Nebol som Harabinovým nominantom ani protežantom

Sudca Krajského súdu v Bratislave Vlastimil Pavlikovský považuje svoje označovanie za ‚Harabinovho človeka‘ za nálepkovanie. Kandidáta na ústavného sudcu sa členovia parlamentného ústavnoprávneho výboru pýtali na jeho nestrannosť a morálny profil pre jeho pôsobenie ako vedúceho služobného úradu na ministerstve spravodlivosti v čase, keď rezortu šéfoval Štefan Harabin.

Krajský sudca uviedol, že nebol Harabinovým nominantom ani protežantom. Podľa vlastných slov bol vo vzťahu k nemu neutrálny a nepatril k jeho názorovým oponentom. „K politike sa vyjadrovať nechcem. Nechal by som si túto otázku na vnútro súdnictva, navonok nechcem znižovať dôveryhodnosť súdnictva, nechcem dávať pochybnosti o mojej pluralite a nechcem pôsobiť, že som voči niečomu alebo niekomu zaujatý,“ odpovedal na otázku týkajúcu sa Harabinovho pôsobenia .

„Nemožno povedať, že by výberové konanie mohlo byť akokoľvek zmanipulované a že by som mal možnosť ovplyvniť tých ľudí,“ vysvetlil Pavlikovský k téme svojho postupu na krajský súd po skončení pôsobenia na ministerstve spravodlivosti.

Pavlikovský pri vypočúvaní priznal, že sa pozná s podnikateľom Ivanom Kmotríkom. Zároveň dodal, že sa s ním nerozprával o žiadnej jeho veci a ani o žiadnej jeho veci nepojednával. „Nepotrebujem nejakého silného muža, aby sa ma ujal, viem sa o seba postarať sám,“ povedal na margo vzťahu s Harabinom a Kmotríkom.

Sudcu Krajského súdu nominovali na kandidatúru Právnická fakulta UK v Bratislave, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy a Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius.

Pavlikovský je jedným z piatich kandidátov, ktorí sa do voľby prihlásili po prvý raz.

Fiačan: Som prívržencom otvorenosti Ústavného súd

Advokáta Ivana Fiačana navrhli Slovenská advokátska komora a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Kandidát o sebe tvrdí, že je prívržencom otvorenosti Ústavného súdu (ÚS) SR. Odôvodnenie nálezu ÚS musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti.

„Všetky rozhodnutia Ústavného súdu sa odôvodňujú, povinne zverejňujú na webovej stránke Ústavného súdu, v tomto smere zásadné problémy nevidím. V prípade verejného záujmu je žiaduce, aby sudca nemal problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie. Avšak nesmie uvádzať nové skutočnosti, musí vysvetliť podstatu svojho rozhodnutia,“ doplnil Fiačan k téme otvorenosti ÚS.

Matulník: ÚS by mal benefitovať z rôznosti právnických povolaní

Advokát Milan Matulník bol nominovaný dekanom Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy Petrom Potáschom. Ešte v januári na prvom vypočutí vyhlásil, že právnikovi sa nemôže dostať väčšej cti, ako je možnosť slúžiť občanom vo funkcii sudcu ÚS SR.

Podobne ako v januári, aj v piatok hovoril o tom, že ÚS by mal benefitovať z rôznosti právnických povolaní. Ústavných sudcov musia podľa jeho slov charakterizovať aktivita, činorodosť a snaha o sústavné zvyšovanie kvalifikácie.

Maďar: Ozajstná súťaž zatiaľ ani nebola

Advokát a vysokoškolský pedagóg Miloš Maďar je nominant dekana Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michala Turošíka a Slovenskej advokátskej komory. Tento kandidát je okrem iného známy tým, že je obhajcom bývalého bosa Mikuláša Černáka. Na jeho obhajobu ho však pridelil štát ex offo.

Ešte v januári počas prvého vypočutia povedal, že spoločnosť niekedy hľadí na advokátov pokriveným pohľadom, často sa na nich pozerá cez ich klientov, čo nie je správne.

V piatok čelil aj otázke, za akých okolností sa vo februári ocitol v šestici kandidátov, na ktorých pôvodne mala mať koalícia dohodu. Maďar odvetil, že sa to dozvedel až z médií a podporu žiadnej politickej strany nemá. Usiluje sa o hlas každého poslanca. Kandiduje opäť, lebo má pocit, že ozajstná súťaž zatiaľ ani nebola.

Molnár: ÚS je najdôležitejší justičný orgán

Vysokoškolský pedagóg a súdny exekútor Peter Molnár je kandidátom Slovenskej komory exekútorov a dekanky Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriely Dobrovičovej.

Kandidát považuje ÚS za najdôležitejší justičný orgán štátu a za poslednú baštu ochrany základných práv. Ústavný súd však má podľa Molnára možno príliš široký katalóg kompetencií. Niektoré spory by podľa neho nemusel riešiť Ústavný súd, ale všeobecné súdy.