Filmári Štiavnicu milujú, stred mesta obsadil ďalší štáb

Umelcov k nej priťahujú malebné uličky, historické budovy, kopcovitý terén či nádherná príroda. V Banskej Štiavnici už vzniklo množstvo scén rôznych filmov.

25.03.2019 15:00
komparz, film, Banská štiavnica Foto: ,
Komparzisti na "filmovačke" v srdci mesta - na Námestí Svätej Trojice.
debata (1)

Len nedávno tam nakrúcali zábery trojdielneho britského miniseriálu Dracula. Teraz však Námestie Svätej Trojice a okolie radnice obsadil štáb zo Slovenska. Pracuje na celovečernom lyrickom príbehu Fašiangy. Na rozdiel od zahraničných filmárov tajnosti nerobili a pokojne sme sa mohli prizerať.

Priateľská atmosféra vládla cez víkend v centre Štiavnice počas nakrúcania scén k filmu, ktorý vzniká na motívy poviedky Piargy od Františka Švantnera. Priamo v akcii sme videli hercov Judit Bárdos a Daniela Fischera, ktorí cez historické námestie uháňali na voze ťahanom koňmi. „Hráme manželov,“ usmievali sa počas krátkej pauzy. Jednu z hlavných úloh v novom filme, ktorý by sa mal dostať do kín niekedy v polovici budúceho roka, stvárňuje aj Attila Mokos. Toho sme síce na „pľaci“ nezastihli, v dobových kostýmoch sa tam však prechádzali komparzisti, dokopy ich v banskom meste malo byť do päťdesiat. Prácu so štábom si veľmi pochvaľovali. „Sú tu veľmi príjemní ľudia, ktorí vytvárajú veľkú pohodu,“ zhodli sa Naďa Kocková a Eva Trubanová, ktoré si vyskúšali roly dám na nákupe.

Mačacie hlavy i tajomné Sitno

Príbeh filmu, ktorý režíruje Ivo Trajkov, sa odohráva vo dvoch časových líniách. Prvou je jar 1939, keď na podnet banskobystrického biskupa prichádza kňaz Baláž objasniť záhadu Antikrista pochovaného pod lavínou v dedine Piargy. Jediní živí svedkovia tejto udalosti sú Johanka a Klement, no nechcú o tom rozprávať. Keď však dievča požiada kňaza o spoveď, odhalí tajomstvo, ktoré ju vnútorne zožieralo. Potom sa dej vracia do minulosti v období od adventu 1937 až do spomínanej jari. Juliša Kmetíková sa vydá do rodiny najbohatšieho miestneho statkára Jána Roháča a stane sa súčasťou tragického ľúbostného trojuholníka…

Producent Erik Panák vysvetlil, že dielo bude vo finálnej podobe čiernobiele. „Štiavnica je vďačná na dobové vizuály. Jej veľkou výhodou je, že v exteriéri sa nachádzajú lokality s mačacími hlavami, a práve to sme v kombinácii s interiérom obchodu, z ktorého herci vychádzajú von, potrebovali. Všade inde je totiž na takýchto miestach asfalt alebo zámková dlažba,“ povedal.

Keďže vo filme sa objavuje motív kopca, veľkým plusom je neďaleké Sitno, z ktorého robia potrebné zábery. „Dej sa odohráva v dedine nachádzajúcej sa v kopcoch. Jeden z nich bude vo filme prítomný ako hrozba visiaca nad dedinou a spustí sa z neho lavína,“ objasnil producent. Lyrizovaná próza, typická pre Švantnera, je náročnejší, nekomerčný žáner, no producent verí, že film zaujme aj na festivaloch. „Náš zámer je spracovať slovenskú tému, ktorá tu už dlho nebola. V divadle, samozrejme, áno, ale na plátnach kín chýba. Obdobie starých dobrých filmov je už dávno preč, takže chceme trošku rozraziť tú sociálnu drámu, ktorá u nás prevláda,“ dodal.

Daniel Fischer a Judit Bárdos počas natáčania... Foto: Eva Štenclová, Pravda
fischer, bárdos Daniel Fischer a Judit Bárdos počas natáčania filmu Fašiangy.

Od Karvaša po Agnieszku Holland

Banská Štiavnica má istý genius loci, ktorým láka množstvo umelcov nielen z audiovízie, ale aj iných oblastí. Potvrdil to vedúci oddelenia kultúry mesta Rastislav Marko. „Ponúka veľmi zaujímavé interiéry aj exteriéry. Má príťažlivé budovy, uličky, zákutia a prírodu, v ktorej sa nachádzajú tajchy. Vďaka významnej banskej histórii tu nájdu aj to, čo možno v iných regiónoch nie je. Rôzne bane, chodby, štôlne,“ hovorí. V meste sa často natáčajú filmy najmä s historickou tematikou. Výhodou podľa Marka je, že na malom priestore je toho koncentrovaného naozaj veľa. Najvyhľadávanejšie lokality závisia od toho, čo sa práve nakrúca, ale v ostatných dvoch projektoch bolo najžiadanejšie centrum. „Pred viac ako polstoročím napríklad uprednostnili pri filme Dáždnik svätého Petra skôr okolité vidiecke prostredie,“ podotkol (natáčalo sa v neďalekých malebných obciach Žibritov a Banská Belá – pozn. red.).

Jednu zo záverečných scén svojho filmu natočila v Štiavnici aj svetoznáma poľská režisérka Agnieszka Holland, keď v roku 1999 pracovala na americkej dráme z cirkevného prostredia Tretí zázrak. Nejaký čas predtým tam nakrúcali tiež slovenské televízne sci-fi pre deti s názvom Gemini podľa knižky Alty Vášovej. Zo Štiavnice pochádzajú i zábery vo filmovej klasike podľa drámy Petra Karvaša Polnočná omša (1962) či v česko-slovenskej koprodukcii Vášnivý bozk (1994). Historické banské mesto je lákavým pozadím i pre natáčanie reklám či videoklipov.

Štiavničania vraj na filmárov v meste reagujú väčšinou pozitívne. „Keď sa to priamo nedotkne ich života, nemajú s tým problém,“ smeje sa Marko. Upozorňuje, že keď sa niekde točí, ide tak trochu aj o prestíž. „Samozrejme, prináša to tiež nejaké obmedzenia. Na miestach, kde sa nakrúca, sa nesmú pohybovať autá a iní ľudia. Každý, kto chce, ale pochopí, že je to len krátkodobý stav,“ myslí si.

Neprináša to len zviditeľnenie mesta, ale aj finančné prostriedky. „Či už z prenájmu nejakých priestorov, alebo privyrobenie si v komparze. Tí odvážnejší sa určite radi zapoja. Získajú tak zaujímavú skúsenosť stretnúť sa s filmármi a celý proces natáčania vidia zblízka,“ hovorí šéf kultúrneho oddelenia radnice.

Za top miesto lákajúce kameramanov a fotografov považuje Marko štiavnické centrum, no do pozornosti dáva aj malebnú Dolnú ružovú ulicu. „Poskytuje veľmi príjemnú prechádzku a nádherné výhľady na všetky dôležité body v historickom jadre,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #banská štiavnica #filmy #filmári