Referendum o dôchodkovom strope je stále v hre

Myšlienky o zastropovaní penzijného veku na úrovni 64 rokov sa odborári nechcú vzdať. Odborový zväz KOVO získal 290-tisíc podpisov pod petíciu za referendum na túto tému. Potrebujú ešte najmenej 60-tisíc.

27.03.2019 06:00
emil machyna oz kovo Foto: ,
Predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Zastropovania penzijného veku na úrovni 64 rokov sa odborári nechcú vzdať.
debata (42)

Šanca na to, že strop nakoniec prejde parlamentom a ľudové hlasovanie nebude potrebné, stále je. I keď, zdá sa, že nie veľká. O ústavnom zákone, ktorý ohraničuje vek odchodu do penzie, by mali poslanci hlasovať počas schôdze, ktorá sa začína dnes. Pravda však je, že konečné rozhodnutie odkladajú už od vlaňajšieho októbra. Ak návrh na zmenu ústavy neprejde, odborári sú pripravení pokračovať v zbere potrebných podpisov na vyhlásenie referenda.

Hľadanie podpory pre novelu

Návrh na určenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku je v parlamente už pol roka bez jasného výsledku. Ústavný zákon z dielne skupiny poslancov strany Smer zavádza strop na úrovni 64 rokov. Pre ženy, ktoré vychovali jedno dieťa, by mal byť najviac 63,5 roka, pri dvoch deťoch navrhujú hranicu 63 rokov, pri troch a viac deťoch by mohli ísť matky do dôchodku najneskôr v 62,5 roka. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od júla. Hlasovanie o nej však parlament už od októbra minulého roka každý mesiac odkladal. Dôvodom bolo hľadanie dostatočnej podpory medzi poslancami. Momentálne je v programe marcovej schôdze, ktorá sa začala v utorok 26. marca, koalícia odklad zatiaľ neavizuje.

Rovnaký návrh presadzuje aj Odborový zväz KOVO, jeho predseda Emil Machyna verí, že sa ústavnú zmenu podarí presadiť v Národnej rade. „Ak to parlament neschváli, zaktivizujeme ľudí a verím, že sa nám podarí vyzbierať 350-tisíc podpisov,“ dodal Machyna. Petíciu za vypísanie referenda zatiaľ podporilo 290-tisíc ľudí, odborári oslovujú verejnosť od vlaňajšieho júla. Termín, dokedy chcú stihnúť zozbierať ďalšie podpisy, šéf zväzu nekonkretizoval. „Urobíme však všetko pre to, aby to bolo čo najskôr,“ naznačil Machyna.

Na schválenie zmeny v parlamente je potrebných 90 hlasov. Nie je isté, či sa nájdu. Koalícia bude potrebovať hlasy opozície. Okrem toho koaličný Most-Híd sa vyjadruje vlažne. Odborári poslali všetkým poslancom list, v ktorom ich žiadajú o podporu návrhu.

Ak návrh neprejde, Smer podporí referendum

Poslanci zatiaľ tvrdia, že sú pripravení hlasovať. Podľa jedného z predkladateľov Erika Tomáša (Smer) cieľom je stanoviť hlasovanie na rokovací deň, keď budú v parlamente prítomní všetci poslanci, ktorí novelu podporujú. „Tým by sa zvýšila šanca na úspech, keďže pomer hlasov za a proti je veľmi tesný. Na konkrétnom termíne sa ešte dohodne poslanecké grémium,“ spresnil pre Pravdu Tomáš. Pokiaľ návrh z dielne Smeru neprejde, strana podporí referendum organizované odborármi.

Zavedenie stropu minulý rok podporili aj niektorí poslanci za stranu Most-Híd. Ako sa teraz klub zachová, nie je jasné. „Ak poslanci pristúpia k hlasovaniu, strana bude opäť hlasovať. Nie je dôvod, aby konali inak,“ uviedla Klára Debnár, hovorkyňa strany.

Jaroslav Paška, prvý podpredseda SNS, pripomenul, že strana Smer sa snažila 90 hlasov získať niekoľko mesiacov. „Pokiaľ viem, poslanci Smeru chcú o tom hlasovať. Majú pocit, že pre podporu urobili všetko, čo mohli, a keď nie, nechajú to na verejnosť,“ skonštatoval Paška s tým, že národniari budú za.

Proti sa postaví opozičná SaS. „Ak sa bude hlasovať, budeme hlasovať. Budeme hlasovať proti, teda za vyššie dôchodky,“ vyhlásil Eugen Jurzyca (SaS). Zastropovanie považujú za populizmus. Novelu nepodporí ani hnutie OĽaNO. Podľa nich bude mať zmena výrazný negatívny dopad na budúcnosť verejných financií. „Náš návrh, podľa ktorého by sa ľudia po odpracovaní 40 rokov sami rozhodli, kedy chcú ísť do dôchodku, má podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť výrazne menší dopad na verejné financie,“ vysvetlil Matúš Bystriansky, hovorca hnutia. Strana pritom s pôvodným návrhom zastropovania súhlasila a novelu v prvom kole podporila. Potom si však začala klásť podmienky, poslednou bola 40-ročná prax.

Odhlasovanie novely považuje za dôležité ministerstvo práce. „Zastropovanie a dôchodkové témy nie sú len ekonomicko-prognostickou témou, ale aj sociálnou, zdravotnou a komunikačnou. Mladí si napríklad pri predstave odchodu v 70 rokoch automaticky nechcú ani na dôchodok odkladať,“ skonštatoval Michal Stuška, hovorca ministerstva.

Za posunutie návrhu ústavného zákona do druhého čítania v septembri minulého roka hlasovalo 93 poslancov. Toto znenie obsahovalo návrh na strop vo výške 64 rokov. Poslanci za Smer Jana Vaľová a Erik Tomáš podali ešte na vlaňajšej októbrovej schôdzi pozmeňovací návrh, kde stanovili osobitné podmienky pre ženy, ktoré vychovali jedno a viac detí.

Do návrhu zákona vložili poslanci za Smer aj ustanovenia o minimálnej mzde. Novela uvádza, že „každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #odborári #referendum #dôchodkový strop