Ústavný zákon predložili poslanci zo Smeru, podľa predsedu strany Roberta Fica je dôchodkový strop veľkým sociálnym počinom. „Nechceli sme, aby ľudia zomierali pri strojoch,“ vyhlásil krátko po odhlasovaní zákona Fico. Maximálna hranica odchodu do penzie bude na úrovni 64 rokov veku. Pre tých, ktorí vychovali jedno dieťa, to bude 63,5 roka, pri dvoch deťoch 63 rokov, pri troch a viac 62,5 roka.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov zo 143 prítomných. Zmenu podporili všetci poslanci Smeru, SNS, traja poslanci Mosta-Híd, klub Sme rodina, päť nezaradených poslancov a ĽS NS.
Fico pripomenul, že penzijný strop využíva aj zahraničie, napríklad Česko. „Dôchodcovia sú priorita a urobíme všetko, aby sme tento systém udržali,“ dodal poslanec za Smer. V súčasnosti je vek odchodu do penzie na úrovni 62 a pol roka, čo sa každý rok zvyšuje.
„Je rozdiel, keď pôjde do dôchodku človek, ktorý je ešte v lepšom zdraví, ako človek, ktorý je zničený,“ zdôvodnila svoje hlasovanie poslankyňa Eva Antošová (SNS).
Hnutie Sme rodina pri strope ocenilo najmä fakt, že zákon zohľadňuje počet vychovaných detí. Pri hlasovaní sa zdržala väčšina prítomných poslancov koaličného Mosta-Híd. „Naša strana je presvedčená o tom, že riešime niečo, čo nie je teraz aktuálne. Nevieme, čo bude o 20 rokov,“ priblížila poslankyňa Irén Sárközy. Názor troch poslancov, ktorí dôchodkový strop podporili, bude strana akceptovať. „Most-Híd je demokratická strana, nebudeme ľudí za iný názor vešať,“ reagoval Tibor Bastrnák, šéf poslaneckého klubu. Koaličný partner si stojí za názorom, že maximálny penzijný vek nemal byť vo forme ústavného zákona.
VIDEO: Ostré vyjadrenia k dôchodkovému stropu. Stroje ľudí nezomelú, hovorí Fico. Kollár: Zastavili sme hnusný automat. Fico a Kollár tak reagovali na fakt, že ľudia sa po novom už nemusia obávať, že pôjdu do penzie v 70-ke. Opozícia vidí za hlasovaním, kedy sa našlo potrebných 91 hlasov, obchodovanie Bugárovej strany. Jej predstavitelia to odmietajú. Viac si pozrite vo videu TV Pravda.
Novela by mala nadobudnúť účinnosť od júla. Dohoda sa však nerodila ľahko. Hlasovanie o zmene parlament už od októbra minulého roka každý mesiac odkladal. Dôvodom bolo hľadanie dostatočnej podpory pre návrh medzi poslancami. Proti prijatiu novely ústavného zákona bol celý klub OĽaNO aj SaS. Opozičná strana SaS zhodnotila, že dôchodkový strop poškodí budúce generácie. Negatívne dosahy na verejné financie sa dajú podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) zmierniť prevedením zákona do praxe cez konkrétne opatrenia. „Som zástancom napríklad flexibilného odchodu do dôchodku, to znamená, že treba motivovať tých, ktorí sú v dôchodkovom veku, ale sú schopní pracovať, aby o dôchodok požiadali neskôr,“ navrhuje Páleník. Ten, kto sám požiada o dôchodok, mal by podľa neho zarábať maximálne do výšky svojej penzie. „Navyše zarobené peniaze by boli zodvodnené progresívne tak, aby sa mu to nevyplatilo. Z týchto dodatočných príjmov by bolo možné vyrovnať dôsledky vyplývajúce zo stropovania,“ vysvetlil Páleník. Ocenil, že zákon hovorí o zvýhodnení rodičov, nielen matiek. „V súčasnosti sa o výchovu detí nezaslúžia len ženy, ale obaja rodičia, dokonca v prípade vysokej rozvodovosti to môže byť otčim či macocha,“ spresnil ekonóm.
Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO, zdôraznil, že opatrenie pomôže najmä ľuďom, ktorí tvrdo pracujú, robia nočné zmeny či pôsobia v náročných profesiách. „Už dnes odpracujú o štyri až osem rokov viac ako v iných krajinách a zaslúžia si kvalitnejší život v starobe,“ skonštatoval Machyna po schválení zákona. Petíciu za vypísanie referenda, ktorú OZ KOVO iniciovalo v prípade, že zákon neprejde, na čas pozastavia. „Ešte ju však neukončujeme, počkáme, či zákon podpíše prezident,“ spresnil pre Pravdu Machyna. Odborári ho preto plánujú osloviť a požiadať, aby zákon schválil. Petíciu zatiaľ podporilo 290-tisíc ľudí, potrebných je najmenej 350-tisíc podpisov.
Sociologička zo SAV Monika Čambalíková je presvedčená, že pod úspešné hlasovanie v parlamente sa podpísal aj tlak odborárov a prebiehajúca petícia. Zastropovanie podľa nej uľahčí život najmä ľuďom vykonávajúcim ťažkú manuálnu prácu. V zmene vidí aj riziká. „Obávam sa, že vek 64 rokov je príliš plošný a to, že je to schválené ako ústavný zákon, neumožňuje dostatočne dobre a pružne reagovať na vývoj situácie a málo to reflektuje diferenciu na trhu práce,“ mieni Čambalíková. Pripomína, že stanovený vek penzie je pre niektoré profesie nízky, pre iné zas príliš vysoký. Formu ústavného zákona preto nepovažuje za šťastnú. „Mali sa hľadať pružnejšie riešenia, možno riešenie pre rôzne typy prác, pracovné kategórie či umožniť ľuďom, aby sa sami rozhodli, kedy odídu a za akých podmienok. Toto mi príde príliš centralistické,“ uzavrela sociologička.
Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude ústavou garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. Novela uvádza, že každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon. Ústavne tiež budú zakotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. Zákon zaväzuje štát podporovať dobrovoľné sporenie na dôchodok.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.
VIDEO: Schválenie ústavného zákona o dôchodkovom strope vítajú odborári. Zber podpisov pod petíciu o referende, ktorú doteraz podporilo 290 tisíc ľudí, zatiaľ nekončia. Podľa šéfa odborového zväzu KOVO Emila Machynu urobia tak až vtedy, keď bude zákon definitívne platný. Pozrite si video TV Pravda, v ktorom Machyna vyzýva prezidenta Andreja Kisku, aby ústavný zákon podpísal.