Denník Pravda začiatkom minulého týždňa napísal, že Kiska plánuje založiť stranu s bývalým ministrom zdravotníctva a vnútra Tomášom Druckerom, ani jeden z nich túto informáciu zatiaľ nepotvrdil. Z prezidentových vyjadrení však vyplýva, že v politike plánuje pôsobiť.
Preferencie jeho strany medzi voličmi zisťovala agentúra AKO pre televíziu TA3. Výsledky prieskumu zverejnila počas druhého kola prezidentských volieb v sobotu 30. marca. Vyplýva z neho, že ak by sa Kiska rozhodol založiť stranu, v najbližších parlamentných voľbách by ju určite podporilo deväť percent opýtaných, 31 percent by ju volilo pravdepodobne. Jeho politický projekt by určite nenašiel priazeň u 36 percent účastníkov prieskumu, pravdepodobne by mu hlas nedalo 19 percent opýtaných.
„Cítim veľký záväzok. Štyridsať percent ľudí si vie predstaviť moju ďalšiu angažovanosť v politike. Sľúbil som, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby po ďalších parlamentných voľbách malo Slovensko slušnú a spravodlivú vládu. A svoj sľub dodržím,“ zhodnotil prieskum Kiska. Na otázky Pravdy, či naozaj plánuje ísť cestou založenia politickej strany a kedy tak mieni urobiť, prezidentská kancelária neodpovedala. „Keď sa prezident rozhodne, budete to vedieť,“ zareagoval včera hovorca jeho kancelárie Roman Krpelan.
Hřích: Meno Kiska nestačí
Výkonný riaditeľ agentúry Václav Hřích zdôraznil, že sčítavať hlasy tých, ktorí majú jasný názor, s tými, ktorí sa k možnosti len prikláňajú, nie je správne. „Istí sú len tí, ktorí dali možnosť určite. Volebný potenciál Kiskovej strany je deväť percent, nie 40. Lebo treba vždy brať len tých, ktorí sú s touto možnosťou stotožnení,“ vysvetlil pre Pravdu Hřích. Pripomína, že prieskum nezobrazuje volebný výsledok, ale len potenciál tých, ktorých by Kiskova strana v týchto dňoch oslovila.
„Teraz je to v rovine otázky, akoby som sa spýtal, či sa chystáte v lete k moru. Keď poviete pravdepodobne áno, máte to v pláne, ale ešte neviete kam, kedy, s kým. Zrazu zistíte, že celé leto bude zlé počasie – z pravdepodobne áno, bude určite nie. Z našich skúseností vyplýva, že tí, čo povedia pravdepodobne áno, svoje rozhodnutie zvyčajne nedodržia,“ priblížil riaditeľ. Názor zvyčajne nemenia tí, ktorí označia možnosť určite.
Podľa Hřícha by Kiskova strana brala voličov prierezovo všetkým stranám. Vysvetlil to tým, že hlava štátu má dôveru u ľudí z celého politického spektra. „A keď tak, tak možno by bral voličov jemne do stredu, k jemnému konzervativizmu, určite by však neubral hlasy najliberálnejším subjektom. Úspech strany by však určite závisel aj od ďalších mien, ktoré by v strane boli, meno Kiska nestačí,“ dodal Hřích. Pripomína, že poskladať vhodné charaktery osobností, aby strana vystupovala jednotne, je vždy náročné. „Každý člen strany má istú povesť, budú sa musieť teda poobrusovať hrany. Bude dôležité, či budú ľudia navzájom kompatibilní a či budú kompatibilní s Kiskom,“ spresnil šéf agentúry.
Exminister zdravotníctva Tomáš Drucker, o ktorom sa špekuluje ako o možnom členovi strany, by podľa Hřícha mohol byť správnou voľbou. „Nemá ani výrazne pozitívnu, ani výrazne negatívnu povesť, dá sa s tým teda ešte pracovať a presvedčiť voličov,“ uzavrel Hřích.
Prieskum agentúra uskutočnila na konci februára, 27. – 28. 2. formou telefonického dopytovania. Kiska uvoľní úrad svojej nástupkyni Zuzane Čaputovej v polovici júna.