Nariadenie na reguláciu týchto liekov vyšlo od Európskej komisie. Dôvodom sú závažné nežiaduce účinky, ktoré spôsobujú napríklad zápal alebo roztrhnutie šľachy, bolesti a opuchy kĺbov, ťažkosti s chodením, tŕpnutie končatín, pálivú bolesť, únavu, depresiu, problémy s pamäťou, spánkom, zrakom a sluchom a zmenu chuti a čuchu.
„Niektorí pacienti už nemôžu pracovať ani športovať, respektíve viesť aktívny život, či hoci len vykonávať každodenné činnosti, ako je viazanie šnúrok alebo zapínanie košele, niektorí majú stále bolesti, pričom príznaky sa týkajú širokého spektra svalov a šliach. Medzi ďalšie príznaky patria poruchy nálady a iné vplyvy na duševné zdravie, ako aj účinky na srdce," píše sa v správe Európskej agentúry pre lieky (EMA).
Opatrní by mali byť najmä starší ľudia nad 60 rokov a tí, čo majú problémy s obličkami alebo absolvovali transplantáciu. Vedľajšie efekty sa môžu prejaviť už v prvých dňoch užívania, ale aj niekoľko mesiacov po skončení liečby.
„Pravdepodobne najzávažnejší účinok, ktorý bol nahlásený Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), mala pacientka, ktorá utrpela natrhnutie šľachy ramena aj natrhnutie svalového lýtka, trpela tiež bolesťami kĺbov, bolesťami chrbta a stavmi úzkosti, musela byť hospitalizovaná a dokonca aj operovaná," reagovala hovorkyňa štátneho ústavu Magdaléna Jurkemíková.
Nemali by sa už používať na mierne a stredne závažné ochorenia a naozaj by sa mali predpisovať ako liek tzv. poslednej voľby.Magdaléna Jurkemíková, hovorkyňa ŠÚKL
Nežiaduce účinky v tejto skupine sú známe už dlho a sú riadne opísané aj v písomnej informácii pre užívateľa, ktorá je súčasťou každého balenia. K obmedzeniu v liečbe sa pristúpilo po tom, čo EMA zorganizovala v júni 2018 verejné vypočutie lekárov aj pacientov. Z neho vyplynulo, že mnohým zdravotným komplikáciám spôsobeným týmito liekmi by sa dalo predísť, keby sa používali len naozaj v odôvodnených prípadoch. Fluórochinolónové antibiotiká sú účinné pri ťažších infekciách, keď nezaberá iná liečba. Ich spotreba je u nás vysoká, patria medzi päť najčastejšie predpisovaných antibiotík.
ŠÚKL zdôrazňuje, že tieto lieky nekončia, len sa vymedzí ich používanie. „Nemali by sa už používať na mierne a stredne závažné ochorenia a naozaj by sa mali predpisovať ako liek tzv. poslednej voľby, keď iná liečba nie je možná," dodala Jurkemíková. Lekári ich už nepredpíšu napríklad ako prevenciu cestovateľskej hnačky alebo na mierne a stredne závažné infekcie, napríklad infekcie horných dýchacích ciest alebo nebakteriálne infekcie či prevenciu infekcie močových ciest.
Podľa Jany Bendovej, hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo, sú na výber pri menej závažných diagnózach aj iné lieky. „Vieme sa vynájsť, ale je to pre nás nová situácia. Najmä pri močových infekciách budeme musieť starostlivo vyberať, ktoré antibiotiká sú bezpečné, pomôžu pacientovi a či na ne nemá alergiu. Chvíľu nám potrvá, kým si na to zvykneme," hovorí Bendová. Priznala sa, že ju informácie o nežiaducich účinkoch prekvapili.
„Za 13 rokov praxe som nespozorovala takýto účinok, aspoň moji pacienti to nenahlásili. Može to byť spôsobené aj tým, že nežiaduce účinky sa prejavili až po určitom čase, pacienti si ich nespojili práve s užívaním antibiotík," nazdáva sa Bendová.
Rovnako urológ Mário Mikloši sa so závažnými vedľajšími účinkami týchto antibiotík nestretol. „Každý liek je problém nahradiť. Ide o to, že ak sa podľa kultivácie zistí, že baktérie nie sú citlivé na iné antibiotiká, tak sa budú musieť nasadiť fluórochinolónové. O tých negatívnych účinkoch sa vie už roky. Ešte väčšou témou je antimikrobiálna rezistencia (znížená účinnosť antibiotík, pozn. redakcie), ktorá je výsledkom toho, že sa antibiotiká predpisujú vo veľkých množstvách a často aj zbytočne. Musí sa s nimi zaobchádzať opatrne," zdôraznil Mikloši.
Pacienti, ktorí berú tieto antibiotiká, by nemali podliehať panike, liečbu by mali prediskutovať s lekárom. Obmedzenie používania sa týka 34 liekov s obsahom ofloxacínu, ciprofloxacínu, pefloxacínu, norfloxacínu, levofloxacínu a moxifloxacínu. Kompletný zoznam je zverejnený na webovej stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Za ostatných päť rokov štátny ústav eviduje v súvislosti s fluórochinolónovými antibiotikami 258 hlásení nežiaducich účinkov, z toho 110 bolo závažných.
VIDEO: S Magdalénou Jurkemíkovou zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv hovoríme o najnovších zisteniach o antibiotikách, ktoré lekári často predpisujú a ktoré majú vážne vedľajšie účinky. Kto si má dávať pozor? Pozrite si video.