Čaputová: Áno, mali sme agentúru, ktorá robila aj pre krajnú pravicu

, , 04.04.2019 16:00
Zuzana Čaputová, prezident, prezidentka,...
Zuzana Čaputová. Autor: ,

Zuzana Čaputová priznala, že na jej kampani sa podieľala agentúra, ktorá predtým v Rakúsku pomáhala krajnej pravici. Ide o agentúru Shaviv. Jedného zo spolupracovníkov danej agentúry si Čaputová nechala v tíme počas celej kampane a počas volebnej noci mu oficiálne ďakovala. Čaputová v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu ďalej vyjadrila svoj názor na fakt, že český prezident Miloš Zeman podporil pred voľbami Čaputovej protikandidáta Maroša Šefčoviča. Vyjadrila sa aj k premiérovi Petrovi Pellegrinimu a jeho predchodcovi Robertovi Ficovi. Reagovala tiež na pochybnosti, ktoré sa objavili v súvislosti s jej koncipientskou praxou.

Zdôverili ste sa, že v čase, keď ste mali nízke preferencie, rozmýšľali ste o odstúpení z predvolebnej kampane. Kedy nastal zlom, že sa vám vrátila sebadôvera?

Obdobie, kedy som zvažovala pokračovanie v kampani, nastalo, keď mi nerástli preferencie, čo bolo dlhší čas. Nachádzala som sa až na ôsmom mieste. Súviselo to aj s tým, že som nemala takú dobrú štartovaciu pozíciu v porovnaní s niektorými inými kandidátmi. Nachádzali sa tam totiž uchádzači, ktorí mali väčšiu mieru poznateľnosti; platilo to aj o kandidátovi Smeru, ktorého meno vtedy verejnosť nepoznala. Napriek tomu, že som sa veľmi snažila, mala som pocit, že sa mi nedarí odovzdať moje posolstvo voličom, respektíve spojenie medzi mnou a nimi, čo by sa prejavilo v raste popularity. Meniť sa to začalo, keď sa začali debaty pred kamerami. Tieto diskusie mi veľmi pomohli, lebo ľudia mohli oveľa lepšie spoznať to, čo im ponúkam, akým spôsobom ich oslovujem.

Český prezident vstúpil do predvolebnej kampane na Slovensku, keď jednoznačne zaželal čo najviac hlasov v druhom kole vášmu súperovi Marošovi Šefčovičovi. Neodrádza vás vyjadrenie Miloša Zemana od zámeru vybrať sa na prvú zahraničnú cestu do Českej republiky?

Môžem zaujať iba taký postoj ku kroku pána Zemana, že ho rešpektujem, že to beriem s určitou veľkorysosťou. Neodrádza ma to od dodržania tradície, že prvá zahraničná cesta slovenského prezidenta smeruje do Českej republiky. Pozvánku na Pražský hrad som už dostala. Kontext je širší, ako len návšteva českého prezidenta, pretože to vnímam tak, že navštívim český národ, s ktorým sme dlhé desaťročia tvorili spoločnú krajinu.

V roku 2016 ste získali environmentálnu Goldmanovu cenu za boj proti skládke odpadu v Pezinku. Ocenenie je spojené s vysokou finančnou prémiou. V jednom interview ste povedali, že časť peňazí ste rozdali, časť minuli a časť si nechali. O aké sumy presne išlo?

Úplne presne to ani sama neviem, pretože použitie týchto peňazí nemalo striktné pravidlá. Neboli to verejné zdroje. Bol to dar od nadácie, ktorý nemá žiadne pravidlá ohľadne nakladania s finančnou odmenou. V podstate mi povedali, že si za to môžem kúpiť čokoľvek, napríklad dom, alebo zaplatiť deťom štúdium. Nemám presnú evidenciu, ale dalo by sa hovoriť o tretinovom využití peňazí od Goldmanovej nadácie.

Nepamätáte si to detailne napriek tomu, že išlo o vysokú sumu? Bolo to až 175-tisíc amerických dolárov.

Bola to asi zhruba tretinová proporcia, akým spôsobom som peniaze použila.

V predvolebnej ankete Pravdy ste uviedli, že sa dohovoríte po anglicky a po rusky. Čo to znamená „dohovorím sa“? Je to základná úroveň znalosti cudzieho jazyka alebo by ste si trúfali rozprávať sa napríklad s prezidentom USA Donaldom Trumpom bez tlmočníka?

Určite by som si trúfala hovoriť s predstaviteľmi jednotlivých štátov po anglicky. Pokiaľ by išlo o rokovania o nejakých dôležitých, záväzných veciach pre Slovenskú republiku, radšej by som sa zverila do rúk odborníka. Súvisí to aj s nárokmi na kvalitu a presnosť vyjadrovania v spojitosti s mojím právnickým vzdelaním. Zdôrazňujem však, že v prípade neformálnej komunikácie je moja angličtina úplne v poriadku.

Niektorí opoziční politici hovoria, že po zmene v kresle premiéra Peter Pellegrini používa slušnejší štýl vládnutia ako Robert Fico. Považujete Pellegriniho za lepšieho predsedu vlády, ako bol Fico?

Nazdávam sa, že na zhodnotenie premiérovania treba mať trochu viac času a odstupu. V každom prípade však to, čo vnímam, je, že predseda vlády Pellegrini pre mňa predstavuje konštruktívnejší štýl komunikácie a prístupu.

V kampani ste spolupracovali s firmou Shaviv, ktorá pomáhala s voľbami aj rakúskym slobodným či niektorým nesystémovým subjektom v Európe. Neprekážalo vám to?

My sme s Michalom Repom, ktorý pracoval aj pre firmu Shaviv, spolupracovali do októbra. Bolo obdobie, keď sme nemali dostatok financií, a tak sme spoluprácu jednoducho usekli. Áno, robili kampaň rakúskym slobodným, ale veľmi úspešne pôsobili aj v tíme primátora Matúša Valla a ďalších kampaniach na Slovensku. To bola pre nás inšpirácia. S Repom sme spoluprácu obnovili opäť ku koncu kampane. Je to Slovák, žije na Slovensku, a pomáhal nám v oblasti výskumu a marketingového poradenstva.

Pred druhým kolom volieb sa objavili aj problémy súvisiace s vašou koncipientskou praxou. Považujete vaše objasnenie za dôveryhodné?

Áno. Považujem to za dôveryhodné. Citovala som v tejto súvislosti pána Kubinu, ktorý sa tiež vyjadroval k tomu, aká právna úprava vtedy platila. Možno budú publikované aj názory iných členov Slovenskej advokátskej komory, ktorá vydala stanovisko, že sa jej nepáči, ako bolo zneužité, vytrhnuté z kontextu jej prvé stanovisko, ktoré hovorilo o súčasnej právnej úprave a nie predchádzajúcom skutkovom stave. Pointa spočíva v tom, že vtedajšia legislatíva nevyžadovala vykonávať koncipientsku prax v advokátskom sídle. Bola som skúsená právnička, mala som už 13 rokov od skončenia štúdia na Právnickej fakulte UK. Čo sa týka súbehu živnosti a koncipientskej praxe, výklad je taký, že ani vtedy, ani v súčasnosti právna úprava nevyžadovala, ani nevyžaduje ohlasovanie živnosti.

Nasľubovali ste veľa, podobne ako vaši protikandidáti. Ako chcete meniť spoločnosť, ako túžite pomôcť ľuďom. Nechýba vám v oblasti prezidentských právomocí aspoň právo predkladať do NR SR návrhy zákonov? Je to dôležitý nástroj, ako by sa dalo plniť to, čo ste ponúkli voličom.

Opakovane som sa vyjadrovala, že ak by malo dôjsť k rozšíreniu právomocí, za čo primárne nie som, tak by to malo podliehať vecnej odbornej debate. Má to totiž konzekvencie z hľadiska deľby moci. Keď som hovorila o zámere systémových zmien, myslela som napríklad aj na to, že by som sa podieľala na príprave legislatívnych zámerov. Aby som nebola len kritikom stavu spoločnosti.

VIDEO: Čaputová o politickej scéne a aktuálnych snahách jej strany Progresívne Slovensko a tiež novej strany Andreja Kisku zmeniť politickú mapu Slovenska.

Talianska ústava obsahuje ustanovenie, že prezident sa pred podpisom zákona môže v prípade pochybností o jeho ústavnosti obrátiť na ústavný súd. Umožňuje to vyhnúť sa takpovediac právnemu neporiadku, ako sme už zažili na Slovensku. Parlament prelomil veto prezidenta, ktorý odmietol podpísať zákon, a potom skupina poslancov uspela s podaním na Ústavnom súde SR. Čiže v medzičase platil až do nápravy protiprávny stav. Chceli by ste aspoň toto získať v rámci prezidentských kompetencií?

Znie to celkom zaujímavo, inšpiratívne. Nebránila by som sa tomu. Naozaj mi to pripadá byť inšpirujúca myšlienka. Dalo by sa vyhnúť obdobiu, počas ktorého by nejaký zákon mohol mať protiústavné účinky, čiže keby Ústavný súd SR preveril jeho súlad s Ústavou SR. Takže keby sa niekedy uvažovalo o rozšírení právomocí hlavy štátu, zopakujem, že by to bola podnetná myšlienka.

Vráťme sa ešte k prezidentským právomociam. Pred časom podal demisiu minister Miroslav Lajčák, odovzdal ju prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Odvtedy je ticho, a my nevieme, či demisia bola prijatá a či je minister stále alebo opäť ministrom. Ako je to?

Ja si myslím, že minister Lajčák je ministrom. Podľa textu ústavy tá demisia vlastne nemusí byť prijatá. Takže je legitímnym ministrom zahraničných vecí.

Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že Istanbulský dohovor je prezidentská zmluva. Keď ju za Slovensko podpisovala, pokyn dostala od hlavy štátu. Aby sme od dohovoru ustúpili, opäť to musí nariadiť prezident. Nateraz má Istanbulský dohovor právne zastaviť vláda. Chceli by ste ten problém vyriešiť ako nová prezidentka?

Viem o názore Lucie Žitňanskej, ale sama si ešte chcem urobiť o tom právny názor. Istanbulský dohovor je od začiatku mimoriadne citlivá téma, dokonca nad rámec obsahu sa posúva jeho interpretácia. Primárne ide o ochranu žien pred násilím, ale viem, že niektoré ustanovenia a inštitúty dohovoru dávajú priestor na interpretačný posun. Zatiaľ je hlavou štátu Andrej Kiska a k procesnej otázke zrejme zaujme stanovisko.

Jedna vec je vyhrať voľby s tímom mladých ľudí, iná vec je potom samotné vládnutie. Dokážete zaručiť, že sa v Prezidentskom paláci neobklopíte neskúsenými ľuďmi? Aby to nevyzeralo ako mládežnícke združenie Progresívneho Slovenska po boku hlavy štátu, ale že si vyberiete špičkových odborníkov za poradcov?

Išla by som sama proti sebe, keby som si ľudí do Prezidentského paláca vyberala podľa kamarátskych vzťahov. Za poradcov si chcem vybrať vynikajúcich odborníkov s bohatými skúsenosťami. Mladý pohľad je pre mňa dôležitý, ale musí byť vyvážený skúsenosťami, čo som spomenula v predchádzajú­cej vete.

Tridsať rokov od novembra 1989 ľudia prestávajú dôverovať politike a politikom. Na verejný život ako keby rezignovali. Kto spravil chybu?

Veľmi dobre si pamätám, ako sa žilo pred pádom komunizmu. Všetci sme žili v akomsi paralelnom svete, iná bola realita, iné si doma hovorili ľudia. Preto bolo nadšenie po novembri 1989 prirodzené, prišla šanca pomenovať veci pravým menom. Neskôr sa táto hodnota začala pomaly vytrácať. Aj teraz zisťujeme pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, že tu bol opäť nejaký paralelný svet. Dozvedáme sa skutočnosti, ktoré ľudia vôbec nevedeli a ani netušili. Niekedy ma mrzí, že si neuvedomujeme, že koniec komunizmu priniesol aj veľa slobôd a práv, ktoré boli predtým nepredstaviteľné. Stále je to nedocenené. A niekedy mám pocit, že si nevieme vážiť všetko dobré, čo sme odvtedy dokázali. Možno nedôvera v politiku je aj o konfrontácií toho, čo sme očakávali a čo niektorí ľudia žijú dennodenne. Ich realita je totiž veľmi náročná.

Časť verejnosti hovorí o tom, že zlyhali všetky doterajšie vlády, a neveria nikomu. Táto skupina odchádza od štandardnej politiky a chce nastoliť iný poriadok. Je to riešenie?

Vôbec sa nehlásim k názorom, že všetko bolo zlé a všetko treba zmeniť. To určite nie. Sú tu výzvy, čo zlepšiť. Je tu veľa vecí, ktoré fungujú. Ale nepopisovala by som realitu čierno-bielo. Nebola by som kritická, lebo si myslím, že pozitíva vo fungovaní spoločnosti majú prevahu.

Máte nejaký vzor politika?

Nemám vzor, ktorý by niekto konkrétny stelesňoval. Sú ľudia, ktorých v politike považujem za inšpiratívnych. V niečom ma inšpiruje napríklad Iveta Radičová. Je to aj Lucia Žitňanská, a to najmä pre to, čo sa jej podarilo počas tejto vlády.

Aký by mal byť politik, ktorý by dokázal zvrátiť nedôveru vo veci verejné?

Je to súbor vlastností, o ktoré by sa mal usilovať, ku ktorým by mal ašpirovať. Je to vysoká profesionalita, férové a pravdivé správanie sa. Mal by dokázať prispieť viac ku konštruktívnemu dialógu, než zvádzať osobné súboje. Niekedy mám pocit, že toto je problém. Že sa tu viac riešia osobné konflikty, chýba nadhľad a veľkorysosť. Aj v politike sa treba preniesť cez útoky, keď chceme riešiť problémy Slovenska a nie svoje vlastné.

Čo politika diskvalifikuje?

Pokiaľ človek zlyhá v takej rovine, že by sa dalo usudzovať, samozrejme, nie je to ešte rovina dôkazov (u nás na Slovensku zatiaľ), že mal kontakty s ľuďmi, ktorí sa dopúšťajú kriminálnych trestných činov. To je, prirodzene, fatálne zlyhanie. Disponovať totiž verejnou mocou a zároveň byť „po ruke“, čo netvrdím, že sa tak stalo, hovoríme o indíciách a o niečom, čo môže byť v budúcnosti predmetom vyšetrovania. Že sú tam indície, že bol niekto v spojení s takýmito ľuďmi, to je, samozrejme, „za čiarou“. Politika diskvalifikuje aj akékoľvek korupčné správanie, tomu čelí celý svet. Politici sa dopúšťajú korupcie a zneužívania moci, preto je to aj trestným činom. Ale to, čo je dôležité a zásadné, akým spôsobom sa k tomu postaví systém a spoločnosť. Či máme dobre vybudované justičné orgány s dostatočnou mierou samostatnosti, bez politických vplyvov. Aby v prípade ľudského zlyhania boli schopné zabezpečiť nápravu.

Ženský prvok ste v kampani síce nepoužívali, ale nedá sa obísť. Parlament odmietol Istanbulský dohovor, ktorý rieši problém násilia na ženách. V parlamente vystúpili niektoré poslankyne a hovorili o odmietaní žien v politike, o ich znevažovaní…

Neviem to objektívne zhodnotiť v rámci Slovenska. Ale stretla som sa v kampani s názorom, že žena patrí do kuchyne a nemôže zastávať vysokú politickú funkciu. Napokon ale bola za prezidentku zvolená žena, takže to je tiež posolstvo k tejto téme.

Kvóty pre ženy vo verejných funkciách. Ste za alebo proti?

Nie som zástanca kvót. Skôr podporujem prirodzený prístup. Ale je dobré, že sa o tom hovorí. Ženy nemajú mať žiadne bariéry a prekážky, ak chcú byť verejne činné. Niekedy si však bariéry budujeme my samy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron by rád s vami reformoval Európu. Expremiér Robert Fico bol podporovateľom tzv. jadra Európskej únie, ktoré reprezentuje aj Macron. Aký je váš názor na reformu EÚ?

Silná a jednotná Európa posilňuje našu suverenitu. Ja veľmi výraz „jadro EÚ“ nepoužívam. Som za to, aby sme boli bližšie pri témach a problémoch, aby sme vedeli hľadať spoločné riešenia. Samozrejme, pri zachovaní suverenity jednotlivých členských štátov únie. My sme už dnes v najužšej skupine. V téme únie som v súlade s programom súčasnej vlády, a aj s politikou rezortu diplomacie.

Aký je váš názor na amerického prezidenta Donalda Trumpa? Prijali by ste pozvanie do Bieleho domu?

Takéto pozvanie by som prijala, pretože USA rešpektujem ako jednu z najvplyvnejších mocností. Je to náš partner v NATO, a mali by sme sa usilovať o čo najkonštruktív­nejšie vzťahy. Čo sa nevylučuje s autenticitou a hodnotovou pevnosťou k týmto mocnostiam. Možno to je dôvod, prečo by sme mohli byť viac rešpektovaní, hoci nie sme veľká krajina. Ešte sa vrátim k USA. Odstúpenie od klimatickej dohody a presadzovanie protekcionizmu, to sú veci, ktoré môžu byť predmetom vzájomnej polemiky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

782 debata
Viac na túto tému: #prezidentka #prezident SR #Zuzana Čaputová