Apríl ukáže, ako sa vie vyblázniť

V ostatných dňoch na viacerých miestach Slovenska zažili búrky, nie celkom typické pre aprílové počasie. „Prvé búrky sme zaznamenali 9. a 10. marca. Tohtotýždňové súvisia s mimoriadnym teplom. Aj v nasledujúcich dňoch sa búrky budú vyskytovať,“ hovorí klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu v Bratislave.

Pripomína, že súčasné teplotné podmienky zodpovedajú prvej polovici mája. A máj sa v našich podmienkach spája s výskytom búrok. „Keď sú splnené teplotné a vlhkostné podmienky, keď sa k nám dostane vlhkejšia vzduchová hmota, potom sa môžu vytvárať aj búrky,“ vysvetľuje klimatológ. Počasie kalendár predbehlo približne o mesiac.

Vo štvrtok na najteplejších miestach zaznamenali priemernú teplotu vzduchu takmer 15 stupňov, v Topoľčanoch až 15,5 stupňa. „A to je teplota, ktorá by sa u nás mala vyskytovať niekedy až v druhej etape mája. V takomto teple dostávajú búrky vo vlhkom vzduchu akýsi podnet na to, aby sa mohli vytvárať,“ dodáva Faško.

Búrky však neboli veľmi výdatné na zrážky. „Príslovie hovorí: Na suchú zem nerado prší. Jednou z podmienok, aby bolo dosť zrážok, je vlhké prostredie. A teraz na väčšine Slovenska prevláda sucho. To sa však môže zmeniť,“ upozorňuje klimatológ. V noci na sobotu by mal juhozápadný poveternostný front priniesť zrážky nad západné Slovensko. Počas soboty bude front postupovať cez stredné Slovensko smerom na východ. „Na strednom Slovensku by malo byť zrážok relatívne najviac. Takže uvidíme, či sa dostanú aj na východné Slovensko a aké výdatné budú,“ uvažuje Faško.

Práve na východe by sa však dážď veľmi zišiel. „Zrážky, ktoré sme v Košiciach zaznamenali od septembra do marca, patri k piatim najnižším od roku 1881. Takže od septembra 2018 do marca 2019 tam spadlo 138 mm,“ vyratúva klimatológ. Rovnaké množstvo namerali aj v tom istom období v rokoch 1953 – 1954. Ešte menej, 135 mm, spadlo na prelome rokov 1984/1985, 128 mm zasa v rokoch 1989 – 1990, keď tu boli aj problémy so zásobovaním pitnou vodu. Od septembra 2011 do marca 2012 spadlo len 121 mm zrážok.

„Zdá sa, že tieto situácie sa vyskytujú častejšie, ale to asi neplatí len pre obdobie od jesene do jari. Pätica týchto hodnôt sa pohybuje okolo päťdesiatich percent dlhodobého priemeru. Normálne by ich malo byť dvakrát viac,“ zdôrazňuje Faško.

V sobotu by sme sa teda mali tešiť z dažďa a ochladenia, teploty by mali dosiahnuť do 15 stupňov. V nedeľu sa bude oblačnosť zmenšovať a slniečko si na nás zrejme viac posvieti. Na najteplejších miestach sa teplomer vyšplhá k dvadsiatkam.

Pracovná časť budúceho týždňa bude taká… aprílová. „Nebude veľmi chladno, oblačnosť sa však bude meniť, takže je potenciál zrážok. No a vyzerá to tak, že by mohli padať aj pri búrkach. Týždeň teda bude premenlivý, nezabudnite si brávať dáždnik,“ s úsmevom dodáva klimatológ. Kým my sa tešíme z jarného počasia, v juhozápadných Alpách vo Švajčiarsku majú originálnu zimu. „Za jeden deň tam na niektorých miestach napadlo až pol druha metra nového snehu. A padal nielen v stredo- a vysokohorských polohách, ale aj v tých najnižších. Niektorým kantónom hrozilo odrezanie od sveta a na cestách uviazli autá,“ podotýka Faško.

Takáto situácia u nás nehrozí, po prednej strane brázdy nízkeho vzduchu k nám totiž bude prúdiť teplejší vzduch. Bude síce aj vlhký a prinesie zrážky, sneh by však v našej oblasti mohol padať iba v tých najvyšších horských polohách.

„A tam môže, dokonca tam ešte aj je, hoci sa začal výrazne topiť. Napríklad na Štrbskom plese mali v piatok ráno 43 cm snehu. Pred rokom ho tam bolo 32 cm. Ale počas tejto zimy ho aj viac napadlo,“ hovorí odborník na počasie. Na Chopku mala v piatok snehová pokrývka hrúbku 155, kým pred rokom 5. apríla 252 cm. Vtedy sa však sneh veľmi rýchlo topil a ku koncu mesiaca už bola snehová pokrývka iba nesúvislá.

Brázda nízkeho tlaku, ktorá zasypala Švajčiarsko snehom, k nám priniesla aj juhovýchodný vietor. Nie je studený, no nepríjemný. „Na Záhorí na letisku Kuchyňa sme v stredu 3. apríla zaznamenali 68 km/h v nárazoch. Veterno bolo aj v oblasti Bratislavy, dolného Považia, Ponitra a všeobecne na juhozápadnom Slovensku. Tento vietor je skôr vytrvalý, relatívne silnejší a fúka stabilne,“ dodáva Faško s tým, že vietor nie je ani veľmi želaný, keďže je sucho.

„Je aj nebezpečný, takýto vietor v tomto období môže prenášať oheň pri vypaľovaní trávy. Radil by som, teraz ani neuvažujte o vypaľovaní a zvyšky po zime nechajte na prírodu, ona si s tým poradí,“ uzatvára vážne.