Husára z kauzy Transpetrol vypátrali, predstieral duševnú chorobu

Polícia vypátrala a zatkla Jána Husára, ktorý bol právoplatne odsúdený v kauze známej ako Transpetrol na päťročný trest. Prešovská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová informovala, že policajti ho dopravili do výkonu trestu.

11.04.2019 10:51 , aktualizované: 15:04
policia, policajne auta Foto: ,
Polícia Jána Husára vypátrala, zatkla a dopravila do výkonu trestu. (ilustračné foto)
debata

Podľa polície sa Ján Husár (75) snažil vyhnúť výkonu trestu tým, že predstieral duševnú chorobu. „Policajtov chcel zmiasť tým, že sa chcel dať vyhlásiť za psychiatrického pacienta. To mu však nepomohlo, už to nestihol,“ informuje polícia na svojom facebookovom profile. Husár sa mal snažil o hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení. Policajti ho zadržali v areáli michalovskej nemocnice.

Najvyšší súd SR v januári zamietol odvolanie Jána Husára, ktorý bol obžalovaný v mediálne známej kauze Transpetrol. „Najvyšší súd na verejnom zasadnutí zamietol odvolanie obžalovaného, čím potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo 17. februára 2015, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol obligatórne uložený ochranný dohľad na jeden rok,“ uviedla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Verejné zasadnutie bolo v neprítomnosti obžalovaného. Odvolací súd sa tak stotožnil s obžalobou, podľa ktorej bolo konanie Husára a tiež jeho spoluobžalovaného Ignáca Ilčišína bezprecedentným a premysleným útokom na majetkové záujmy spoločnosti Transpetrol, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam. Muži podľa obžaloby predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác Ilčišin ako údajný predseda predstavenstva a Ján Husár ako údajný člen predstavenstva, a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam.

Súd rozhodol začiatkom roka 2015

Špecializovaný trestný súd vo februári 2015 uznal za vinného podnikateľa Ignáca Ilčišina aj jeho spoločníka Jána Husára za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Ilčišinovi vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi Husárovi uložili trest päť rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol.

Ignác Ilčišin podľa súdu sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. „Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú,“ zdôraznil vtedy predseda senátu. Ilčišín je vo výkone trestu

Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch Okresný súd Bratislava II právoplatne rozhodol, že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #polícia #zatknutie #kauza Transpetrol